Nevyniká veľkosťou, ani nemá architektonický klenot prvej kategórie. A predsa je čarovná. Hovoríme o talianskom meste Ferrara so150-tisíc obyvateľmi ležiacom na diaľnici medzi Padovou a Bolognou v kraji Emilia Romagna. Od konca 14. storočia do roku 1598, keď pripadla Pápežskému štátu, sa jej história viaže s významným rodom d‘Este, v dobách moderných ho charakterizovala jedna z najpočetnejších židovských komunít Talianska, ktorej venoval viacero svojich románov realistický spisovateľ Giorgio Bassani (jeho Záhradu Finzi-Contini preslávil oscarový De Sicov filmový prepis). Pre návštevníka, ktorého zaujíma história a umenie, je Ferrara ideálnou destináciou svojím dôsledne renesančným charakterom a ojedinelou urbanistickou vyváženosťou, ktorú získala vďaka Ercole Prvému d‘Este a jeho dvornému architektovi Bagio Rosettimu. Ak chcete ušetriť na ubytovaní, môžete prespať v študentskom ostelle len pár metrov od jedného z klenotov mesta – Palazza dei Diamantim, ktorý (meno si získal vďaka fasáde s bosážou na spôsob diamantov) postavenom Rosettim. Je z konca 14. (fasáda zo 16.) storočia a sídli v ňom obrazáreň . V jednej jej časti je stála expozícia, v druhej sa výstavy menia. Mali sme to šťastie, že počas nášho pobytu tu vystavovali veľkú zbierku obrazov anglického maliara Reynoldsa, svetoznámeho portretistu 18. storočia. Hneď vo vedľajšej budove je múzeum filmového režiséra Michelangela Antonioniho, majstra zobrazovania odcudzenia, ktorý svoj vzťah k mestu dokumentoval ešte aj v prvej epizóde svojho predposledného (u nás uvádzaného) filmu Za mrakmi. Palazzo dei Diamanti, ale aj náprotivný palác sú zaujímavé aj tým, že na nárožiach majú balkóny presahujúce do oboch strán. Práve táto časť mesta je najviac zasiahnutá urbanistickými „doplnkami“, ktoré realizovali príslušníci kniežacieho rodu d‘Este v troch etapách. Vďaka nim dnes Ferrara nemá okolo seba ucelenú líniu hradieb, zato získala nové štvrte, pri budovaní ktorých sa uplatnili princípy renesančnej urbanistiky. Každý jeden architektonický objekt je harmonicky zasadený do väčšieho celku a v systéme pravouhlo sa križujúcich ulíc sa uplatnil princíp perspektívy. V tejto časti mesta sa nachádza aj múzeum venované tunajšiemu rodákovi maliarovi Giovanni Boldinimu. V druhej polovici 19. storočia patril medzi tzv. maccaiolistov, ktorí používali techniku nanášanie farieb v bodkách, ktorá neskôr preslávila pointilistov. Umelec sa zapísal do dejín maľby svojimi mondénnymi portrétmi, ale aj obrazmi parížskych zákutí. Popri početných palácoch má však Ferrara aj svoj hrad. Aby sa v ňom Esteovci cítili bezpečne, obohnali ho hlbokou vodnou priekopou. Neviem, či ich to upokojilo, keď vyženili a mali vo svojom strede vo vnútri pevnosti travičku takého formátu, akou bola Lucrezia Borgia. Väčšina významných historických budov sa nachádza na juhozápad od vodného hradu. Najbližšie je radnica s portálom a schodiskom projektovaným Leon Battista Albertim, ktorý sa podpísal aj pod zvonicu neďalekej katedrály. Na jej fasáde sa striedajú prvky románske (prvé poschodie) s gotickými (druhé), kým vnútrajšok je prevažne barokový. Hneď oproti chrámu je dómske múzeum s obrazmi miestneho renesančného „matadora“ Francesca del Cossu, Madonna významného sochára Jacopa della Quercia, holandské gobelíny i satiricky vyznievajúca soška Ježiška (s veľkými ušami). V každom prípade treba navštíviť ďalšie štyri paláce. Palazzina di Marfisa bola v 16. storočí miestom radovánok, v ktorom sa Marfisa, dcéra Alfonsa d‘Este a Lucrezie Borgie, obklopovala umelcami (medzi nimi bol aj Torquato Tasso, autor Oslobodeného Jeruzalema). Bohatými freskami sú vyzdobené nielen vnútorné priestory zvonka skromne vyzerajúcej budovy, ale aj záhradná Pomarančová loggia. Palazzo Schifanoia (v preklade Palác na zahnanie nudy) je v podstate hlavným mestským múzeom, ktorého najväčším klenotom je Sála mesiacov s freskami Francesca del Cossu a Cosima Turu. Národné archeologické múzeum zasa sídli v paláci Lodovica Mora (manžela Beatrice d´Este a vojvodu Milána) a jeho najzaujímavejšími exponátmi sú artefakty z grécko-etruských vykopávok v Spine. Napokon je tu palác nazvaný Casa Romei z roku 1442, neskôr premenený na kláštor klarisiek, kde okrem umeleckých exponátov možno obdivovať krásny dvor s loggiou. Z významných osobností, ktoré žili v meste, treba spomenúť veľkého renesančného básnika Lodovica Ariosta, ktorý tu strávil posledné štyri roky svojho života a dokončil tu šesť básnických dodatkov do svojho eposu Zúrivý Roland. Dnes nám jeho tunajšiu prítomnosť pripomína dom s malým múzeom, v ktorom sa poriadajú aj výstavy moderného umenia. Priamo rodákom z Ferrary bol dominikánsky mních Girolama Savonarola, ktorý tak významne zasiahol do dejín Florencie. A aby sa vám mesto a jeho história zdala ešte bližšia, pripomeňme si, že rod d’Este sa začiatkom 19. storočia spojil s rakúskymi habsburgovcami a plodom tohto spojenia bol aj neskorší námestník trónu František Ferdinand, zavraždený v Sarajeve.
