Globalizácia už nie je termín vhodný iba pre akademické debaty. Dôsledky tohto prebiehajúceho procesu sa začínajú prejavovať aj na stave slovenskej ekonomiky. A zatiaľ tak, ako vo väčšine krajín sveta – negatívne. S veľkými obavami sledujú slovenskí obchodníci masívny nástup zahraničných obchodných reťazcov do nášho podnikateľského priestoru. Ich konkurencia je stále silnejšia a negatívny dôsledok tohto procesu na rozdrobený domáci obchod bude čoraz evidentnejší, pretože medziročné nárasty celkových tržieb sú na Slovensku v maloobchode doslova mizivé. No následky vstupu nadnárodných zahraničných obchodných spoločností nepociťujú len naši obchodníci, ale aj výrobcovia. Tieto spoločnosti totiž preferujú vo svojich obchodných sieťach zahraničný tovar, čím sa na trhu očividne zmenšuje priestor pre domáce výrobky. Tento proces je viditeľný najmä v našom mliekárenstve či konzervárenstve.
Nedostatky v legislatíve Všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, že slovenský obchod nie je na globalizáciu dostatočne pripravený. Už v priebehu niekoľkých rokov môžeme očakávať zníženie počtu malých obchodníkov, ktorí doplatia na prerozdelenie trhu v prospech veľkých obchodných jednotiek: supermarketov, hypermarketov a diskontov. Je to i dôsledok atomizácie a nedostatku finančných zdrojov na výstavbu nových veľkoplošných predajní a na budovanie obchodných centier. Kľúčom k riešeniu mnohých problémov by mohlo byť zlučovanie domácich spoločností, no perspektívnejší význam má vznik nákupných aliancií spájajúcich niekoľko väčších obchodných firiem. Obrovské nedostatky sa však prejavujú aj v legislatívnej rovine. Chýbajú najmä opatrenia na zabránenie zneužívania ekonomickej závislosti, ktoré by mal obsahovať pripravovaný zákon o veľkých obchodných reťazcoch. Účinnosť takejto právnej normy bude síce ohraničená horizontom očakávaného vstupu do EÚ, no v každom prípade sa treba usilovať o to, aby bol transformačný prechod na podmienky európskeho trhu maximálne kultivovaný.
Nezabúdať na domácich podnikateľov Príklad s obchodnými reťazcami svedčí o tom, že zahraničný kapitál nemusí pôsobiť na slovenskú ekonomiku automaticky priaznivo. Väčšina zahraničných investícií na Slovensku smeruje do obchodnej sféry, a nie tam, kde je to najviac potrebné – do výroby. To svedčí o tom, že zahraničný kapitál má záujem v prvom rade na tom, aby získal alebo vytvoril nový priestor pre odbyt prebytkov výrobných kapacít najmä v štátoch Európskej únie. Logicky nepodporuje národné záujmy slovenskej vlády, slovenských výrobcov a slovenských obchodníkov. Napriek tomu si musíme uvedomiť, že globalizácia je aj na Slovensku nezadržateľným javom. Ide iba o to, ako sa dá využiť v náš prospech, nie len v prospech toho, kto je momentálne silnejší. Nemá význam brániť sa globalizácii, nikdy nemôžeme uspieť v tomto boji s veternými mlynmi. Aj socialisti si musia uvedomiť, že jediný spôsob, ako bojovať proti nej, je postaviť sa na jej čelo. Prekonávať negatívne dôsledky ekonomickej globalizácie neustálym posilňovaním jej politickej a sociálnej dimenzie. To je moderná cesta do budúcnosti, ktorá nás môže ochrániť od šialených antihumánnych neoliberálnych konceptov. Ak sa budeme usilovať uzavrieť do seba, celá mašinéria nás zomelie ešte ľahšie.
