Bude Francúzsko ďalším Cyprom? pýta sa profesor Ulrich Blum z Lutherovej univerzity v Halle, tvorca programu novej strany Alternatíva pre Nemecko. Podľa prieskumov, táto strana by mohla získať až 20% hlasov v jesenných parlamentných voľbách v Nemecku. Francúzsky prezident Francoise Hollande, podľa U. Bluma, „pokazí všetko, na čo siahne“. Pričom Nemecko nie je v stave zachrániť svojho suseda, pretože si už nabralo záväzkov viac, než zvládne. Vývoj v Číne môže tiež prispieť k značným problémom v Európskej únii. Za hlavný problém eurozóny považuje nemecký profesor príliš skoré zavedenie eura. Značné rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja jednotlivých členských krajín dnes limitujú konvergenčný potenciál medzi nimi. Paradoxne preto dochádza medzi členskými krajinami eurozóny k rastu divergencie namiesto predpokladanej konvergencie. Ak bude pokračovať rast rozdielov medzi nimi, môže to viesť k výbuchu v eurozóne, tvrdí U. Blum.
Kritizuje, že pre blížiace sa voľby v Nemecku vláda kancelárky Angely Merkelovej sa snaží zatajovať reálnu situáciu na Cypre. Je pravdepodobné, že Cyprus nebude schopný dostáť svojim novým konsolidačným záväzkom. Vlády v EÚ sa boja priznať voličom, že budú potrebné ďalšie obete pre štát, ako je Cyprus, ktorý zruinovali jeho vlastné politické a hospodárske tzv. elity. Poskytli tak ďalší dôkaz toho, že vlády finančnej oligarchie, v zmysle kategorizácie pražského rodáka Karla Deutscha, predstavujú dnes v Európe model „sebaničivých systémov“.
Podľa profesora U. Bluma značným problémom Francúzska sa už nebude dať vyhnúť. Nemecko nebude v stave zachrániť Francúzsko, čo môže viesť k prudkému poklesu ceny francúzskych štátnych obligácií a následne k platobnej neschopnosti druhého najvýznamnejšieho štátu eurozóny. Na dôvažok, vinou spomínanej politiky utajovania pád Francúzska môže zapôsobiť na nemeckú spoločnosť ako blesk z jasného neba. Situáciu sťažuje, že nemecké vládne garancie voči Európskej centrálnej banke (ECB) sú na úrovni tisíc miliárd eur. Ak by bolo treba náhle dostáť týmto záväzkom, zvýšilo by to štátny dlh Nemecka z terajších 80% HDP na 120% HDP! Pritom táto suma ešte nezahrňuje prípadné financovanie možného bankrotu Francúzska a Talianska…
Čína môže, aj napriek tomu, že to nebude chcieť, tiež prispieť k problémom eurozóny. Dochádza totiž k postupnému vyčerpávaniu doterajšieho medzinárodného modelu ekonomickej spolupráce: „Čína vyrába – USA a EÚ spotrebúva.“ Paradoxne, Čína z týchto svojich príjmov financuje – nákupom štátnych obligácií – dlhovú službu a rozpočet USA… Lenže, podľa U. Bluma, dôsledkom uvedenej zmeny môže byť nárast vnútornej spotreby a importu Číny. V dôsledku čoho poklesnú finančné rezervy a export ČĽR, takže bude môcť kupovať stále menej zahraničných obligácií. To môže spustiť inflačnú vlnu v USA a v Európe, zmení sa doterajší trend znižovania úrokov na trend ich zvyšovania. Akonáhle to finančné trhy postrehnú, spôsobí to rast rizikových úrokov (tzv. Credit Default Swaps – CDS) o. i. francúzskych bondov. Ako zareagujú vtedy trhy? Každý sa bude chcieť zbaviť francúzskych papierov… Možný dôsledok: platobná neschopnosť napr. Francúzska či Talianska.
Prirodzene, ani v Nemecku nezdieľajú všetci názory profesora U. Bluma. Riaditeľ Hamburgisches WeltWirtschaftsInstitut (HWWI) Thomas Straubhaar upozorňuje, že metóda „znovuznárodňovania (skúša to napr. Maďarsko – R. Š.) by o celé roky vrhla Európu späť“. Nemecké firmy vďaka zavedeniu eura ušetria ročne v medzinárodnom platobnom styku 30 miliárd eur. Ak by sa eurozóna rozpadla, podľa T. Straubhaara, by to viedlo k zosilneniu centrifugálnych síl a v mnohých hospodárskych, politických a geopolitických otázkach by poklesla váha Európy. Zavedenie eura v medzinárodnom meradle posilnilo štáty eurozóny. Popri globálnych hráčoch, ako sú USA a Čína, euro ako globálna mena umožňuje, aby Európa zohrávala významnejšiu úlohu pri rozhodovaní o hospodárskych, politických a geopolitických otázkach budúceho vývoja. T. Straubhaar označil za neopodstatnené obavy zo zvyšovania inflácie. Spotrebiteľské ceny v marci 2013 vzrástli v Nemecku len o 1,4%. Vysokú infláciu by mohlo spustiť naštartovanie tzv. cenovo-mzdovej špirály, dnes však v Európe mzdy väčšinou klesajú. V globálnej konkurencii už nie je jednoduché premietnuť rast nákladov bezprostredne do cien, dodal riaditeľ HWWI.
Ilustračné foto: T.Z.R / CC
