V ostatnom čase si často kladiem otázku, kam to vlastne smerujeme. Opúšťame základy výchovy detí ako ľudí, budúcich občanov. Vychovávame budúce kasty podľa financií rodičov, ich mocenského postavenia, podľa záujmu oligarchov. Pod vyhlasovaním nových smerov výchovy sa v mnohých prípadoch kryje šikana, krivia sa zásady pedagogiky. Ukazovateľom sú formálne , a nie vedomosti a skúsenosti. Namiesto poznania a výsledkov vedy uprednostňujeme záujmy politikov. Zvyšujeme počty ľudí s diplomami, ale nezvyšujeme ich vzdelanie. Z informačných prostriedkov sa na nás valí reklama, že treba kupovať stále nové tovary, životná úroveň sa meria podľa takých relácií v TV, kde ukazujú zbohatlíkov, politici sa chvália tým, ako rastie spotreba tovarov a tým aj HDP, nová filmová a literárna produkcia je plná násilia a podvodov. Takýto štýl ohlupovania ľudí má negatívny vplyv na ich index životnej spokojnosti. Je to ako droga, ktorej sa nevie narkoman sám zbaviť.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Národné cítenie, národná kultúra a ľudové zvyky sa už dnes považujú za staromódnosť. Práve tieto zdroje boli v minulostí účinným prostriedkom na usmernenie pomýlených ľudí. Dnes sa prezentuje multikulturalizmus a globálny celosvetový prístup k riešeniu problémov. Európska civilizácia je naozaj na rázcestí a nevie sa správne zorientovať. Preto asi musí zaniknúť alebo prejsť zásadnou premenou. Žiaľ ľudia si neuvedomujú, že vesmír má dostatok času. Všetko, čo do neho vysielame, sa vráti ako bumerang. Je to zákon akcie a reakcie. Energia je večná, len mení svoje vibrácie. A práve na tom môžeme stroskotať. Stále verím, že na Zemi je veľa takých ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že vzdelanie, usilovná práca a korektné vzťahy medzi ľuďmi sú tým najlepším riešením. Týchto ľudí ešte treba priviesť k tomu, aby svoje prednosti zužitkovali aj na ochranu prírodného a životného prostredia. Potom bude na Zemi asi dobre. Je potrebné usmerniť výchovu v zmysle iných hodnôt, ako sú tie, ktoré sa dnes preferujú, ale aj skultúrniť spoločnosť, spoločenské prostredie. Do popredia by sa dennodenne mali dostávať problémy tých najzraniteľnejších detí a hendikepovaných, aby sme si uvedomovali, aké majú potreby a starosti.
O politikoch by sme vôbec nemali ani vedieť, mali by pracovať v úzadí a tak profesionálne, že by nás nemali vôbec zamestnávať svojimi konfliktami. Ťažko dne vylúčime egoizmus z individuálneho myslenia a konania, keď sa s ním stretávame na najvyšších úrovniach spoločenského a politického života. Exemplárnym je prípad D. Trumpa a jeho hesla Amerika first!, keď ekonomické a mocenské záujmy jednej mocnosti sa povyšujú nad záujmy celého sveta, jeho ekologických, politických a ďalších problémov… žiaľ, je to tak.
