Prvá poznámka sa vzťahuje k jej tvrdeniu, že: „Ako keby sme zabudli, že demokracia – a dovolím si povedať, že aj celá Európa a koncept západu – je najmä o duchu slobody, spravodlivosti, tolerancie a solidarity, ktorého obranným valom je právny štát.“ Toto tvrdí Čaputová s vážnou tvárou, hoci každý, kto má akú takú skúsenosť s našim každodenným životom vie, že „duch slobody“, ktorý k nám prišiel zo západu a ktorý vládne v Európe, do ktorej sme vstúpili, bol hneď od počiatku „posadnutý“ túžbou po bohatstve a zisku a táto posadnutosť ziskom ho dodnes neopustila a tak neustále prehlbuje majetkovú a tým aj sociálnu nerovnosť medzi občanmi, nerovnosť, ktorá dnes dosahuje obrovské rozmery aj v našich domácich pomeroch. Okrem toho sme dnes konfrontovaní aj s ekologickými dôsledkami dlhodobého pôsobenia tohto „ducha slobody“, dôsledkami, ktoré siahajú na samotnú existenciu človeka. Fakty teda ukazujú, že tento „duch“ nie je ani duchom spravodlivosti, ani tolerancie a ani solidarity. Čaputová má však pravdu v tom, že „obranným valom“, ktorý chráni „ducha“ zisku, nespravodlivosti a sociálneho egoizmu je existujúci právny štát, ktorý ochranu súkromného vlastníctva, ochranu súkromného záujmu povýšil nad ochranu skutočnej slobody človeka, spravodlivosti a solidarity.
Zuzana Čaputová (President, Slovak Republic) setting the scene for the panel discussion „Eurovision Contest: A Europe That Protects“. Quelle: MSC / Müller • Bilder zur publizistischen Verwendung unter Nennung der jeweiligen Bildquelle
Druhá faktická poznámka sa týka tvrdenia, že: „Esenciou právneho štátu je v prvom rade rešpekt k pravde. Právny štát dbá na fakty a poskytuje ochranu pred klamlivými tvrdeniami, ak zasiahnu do našich práv.“ Čaputová nám tu chce nahovoriť, že „esenciou“, t.j. podstatou právneho štátu nie je zákon, ale „rešpekt k pravde“. Toto tvrdí napriek tomu, že každý dospelý človek vie, že zákony sa neprijímajú na základe pravdy, ale na základe vôle väčšiny poslancov. Okrem toho sme práve v poslednom období konfrontovaní s tým, ako poslanci svojím hlasovaním prepisujú historickú pravdu jednoducho podľa vôle väčšiny poslancov a nemajú žiadny rešpekt k pravde, ako napríklad europoslanci pri „deformovaní“ historickej pamäte Európy vo vzťahu k druhej svetovej vojne. Ale s takýmto parlamentným vzťahom k pravde sme konfrontovaní často.
Ak by bola Čaputová oboznámená s názormi prvých predstaviteľov liberalizmu, tak asi by ostala zaskočená napríklad názorom J. Locka, ktorému bolo jasné, že aj keby všetci ľudia zastávali v určitej veci jeden a ten istý názor, tak by z toho nijako neplynulo, že daný názor je pravdivý. Pravda nie je vecou dohody alebo názoru väčšiny.
V druhej časti svojho tvrdenia Čaputová konštatuje, že: „Právny štát dbá na fakty a poskytuje ochranu pred klamlivými tvrdeniami.“ Je možné, že toto právny štát skutočne robí, len nie je jasné, prečo Čaputová slovne právny štát podporuje, ale súčasne obsahom svojich tvrdení, v ktorých nerešpektuje fakty a ani pravdu, svoju ideu právneho štátu odmieta.
(Status na FB, 16. 2. 2020, titulok Slovo)
