Je pár sekúnd pred polnocou a klimatické hodiny tikajú. Niektorí vravia, že na zastavenie zmeny klímy je už príliš neskoro, že bez ohľadu na to, čo urobíme, emisie už vyvolali reťazové reakcie systému, ktoré nás dostanú za hranicu 450 ppm. To je bod zlomu koncentrácie CO2 v atmosfére, čo spustí nekontrolovateľnú klimatickú zmenu. A to znamená koniec zábavy!
Patrick Chappatte (Návrat späť je nemožný | Chappatte.com)
Ak ste sa však ešte nevzdali poslednej nádeje a nepatríte k tým, čo si radšej kúpia Ferrari alebo sa budú zabávať, ako keby bol rok 1913 (lebo im už na ničom nezáleží), tak potom – aké iné riešenia by ešte mohli pomôcť? Čo môžu ľudia urobiť za necelých 8 až 10 rokov, aby zabránili chaosu v dôsledku zmeny klímy?
Stručne uvediem pár možností, ktoré sú podrobnejšie rozobrané v knihe a video rozhovore.
- Riešenie musí byť radikálne a zároveň dostatočne jednoduché (nie však príliš zjednodušujúce), aby si ho ľudia dokázali osvojiť.
- Riešenie musí mieriť na celý systém, nielen na jeho jednotlivé prvky.
- Riešenie musí zasiahnuť jadro problému – spaľovanie fosílnych palív.
- Riešenie musí reagovať na reálnu situáciu ľudí a predovšetkým neohroziť živobytie.
Radikálne, ale jednoduché: niečo na spôsob „ryby a chlieb“
Kreatívne nápady ako „bitcoiny pre brazílskych pestovateľov kávy“ vyzerajú možno atraktívne, ale presahujú rámec toho, čo je užitočné alebo nevyhnutné. Vypracovať však postupy, ako zvýšiť kapacitu obnoviteľných zdrojov energie pre farmárov, ktorí sú existenčne závislí od množstva nafty, aby mohli orať, siať, hnojiť, zberať úrodu, dodávať produkciu na trh, spracovať mäso atď., to je reálny problém spojený s fosílnym palivom, ktorý treba riešiť. Vyžaduje si to angažovať vlády, aby poľnohospodárov v týchto nákladných a neistých transformáciách podporili. Vtipkovanie s financovaním a kryptomenami nevyrieši zmenu klímy a je zbytočné. Peňazí je veľa – treba len zmeniť predstavy o tom, kto ich získa a ako. Ak delíte narodeninovú tortu, nepotrebujete na to kapitálového manažéra. Ani Ježiš nemal bitcoiny, a predsa podelil ryby a chlieb medzi ľudí spravodlivo.
Majte na mysli celý systém
Čo tak chodiť do práce na bicykli? Alebo prestať používať plastové tašky? Ako vyriešiť odlesňovanie v Indonézii a Brazílii? Je pravda, že mnoho malých pramienkov, ak sa spoja, urobia príval. Ale ak veľké prekážky, ničenie prírody a ťažbu surovín necháme nepovšimnuté, tak drobné pramienky vyschnú ešte predtým, než by mali šancu narásť. To je problém prílišného zamerania na jednotlivé prvky globálneho systému, pričom sa ignoruje obrovská záťaž na druhej strane ekologickej váhy. A hoci všetky tie jednotlivé prvky sú dôležité, predsa sú zanedbateľné v porovnaní s gigantickými priemyselnými aktivitami, výrobou energie, globálnou dopravou alebo stavebníctvom.
Zasiahnuť jadro problému
Ako je to s kompenzáciou emisií uhlíka? V podstate ide o myšlienku, že za každú tonu CO2, ktorá nie je emitovaná do atmosféry vďaka výsadbe stromov, rozšíreniu mokradí alebo pri výrobe v jednej oblasti, možno si kúpiť kredit niekde inde, čím sa vyrovná globálny uhlíkový rozpočet. Lenže ako mnoho iných takzvaných „riešení“, ktoré navrhli ekonómovia na problémy fyziky, ani táto matematika nefunguje. Fosílne palivá sú nočnou morou globálnej výstavby – pri výrobe všetkého toho betónu, ocele a skla vznikajú obrovské množstvá skleníkových plynov. Len v roku 2016 to predstavovalo 10 % globálnych emisií a priemysel so stavebníctvom pridali ďalších 12 %. Takéto emisie sa nedajú vynulovať žiadnymi realistickými kompenzáciami. A nezabúdajme – emisie musíme znížiť do roku 2030 o 60 % a do roku 2040 na nulu!
Reagovať na reálnu situáciu ľudí
Máme teda zájsť k predajcovi Ferrari alebo čakať so založenými rukami, kým príde koniec? Občas má človek chuť vzdať sa, ale stále existuje nádej. Musíme však prestať plytvať energiou a empatiou na „riešenia“, ktoré iba odsúvajú naše čoraz menšie šance na úspech. Nepotrebujeme znova objavovať financie, sťahovať sa na Mars alebo podporovať „rýchlokvasené“ startupy, aby vymysleli smartfónovú aplikáciu neutralizátora uhlíka, ktorý nám umožní pokračovať v spaľovaní fosílnych palív a otrave biosféry. Musíme sa pozrieť pravde do očí, prijať realitu a začať robiť zásadné spoločenské zmeny, zmeniť ekonomiky, vymeniť politické štruktúry a v konečnom dôsledku vzkriesiť humánne hodnotové systémy. Zdá sa to byť nemožné, ale začína to na základnej úrovni bytia. A musí to začať od ľudskosti – vnímať ľudí nie ako nahraditeľné ekonomické vstupy, ale ako živé bytosti – človeka.
Práve z pozície ľudskosti a empatie pre biosféru je potrebné nájsť základné riešenia na zastavenie výstavby a všetkých odvetví a funkcií, ktoré k nej prispievajú – od lacných robotníkov na stavbách v Indonézii až po rozprávkovo platených manažérov cementárskych korporácií vo Švajčiarsku. Ťažbu, spracovanie a spaľovanie ropy a plynu treba odstaviť úplne. Musí sa zastaviť výroba spotrebných produktov s krátkou životnosťou alebo navrhnutých tak, aby sa pokazili či zastarali po pár rokoch. Ľudia, ktorí pracujú v týchto odvetviach, budú potrebovať finančnú a emocionálnu podporu a alternatívne zamestnanie, aby neboli frustrovaní zo svojho života.
Nič z toho sa nemusí uskutočniť prostredníctvom trhu. Vlastne, ani sa to tak nesmie diať, veď ani líška by nemohla viesť opatrovateľský domov pre sliepky na dôchodku. Trh je zameraný na maximalizáciu zisku. Pokúsiť sa zmeniť tento stimul, aby bol zodpovednejší – pri všetkých tých záujmoch a právach mocných, ktorí nechcú nič meniť – to by trvalo oveľa dlhšie než 8 či 10 rokov, ktoré máme na zastavenie emisií uhlíka, aby koncentrácia nedosiahla 450 ppm.
Nie je nutné, aby 7,7 miliardy spotrebiteľov zodpovedne nakupovali ako dobre informovaní zodpovední jedinci. Väčšina „bežných“ ľudí je príliš zaneprázdnená a nesústredí sa na tento problém, pretože sa iba snažia ako-tak zabezpečiť vlastnú existenciu: zarobiť si na živobytie, často len udržať sa nažive s trochou dôstojnosti. Aby bola takáto transformácia plynulejšia a úspešná, bude treba riešenia, ktoré nebudú život komplikovať, nepridajú nové bremeno, nebudú od ľudí vyžadovať informované rozhodnutia, ale podporia ich v živote, ktorý sa pokúšajú žiť. Vyžadovalo by to malý počet veľmi odhodlaných, vizionárskych tvorcov zmien, ktorí problému rozumejú a nie sú motivovaní finančným ziskom.
Toto musí znieť strašne marxisticky pre tých, ktorí sú vychovaní vo svete voľného trhu po osemdesiatych rokoch minulého storočia. Ale – je to hroznejšie ako svet lesných požiarov, vražedných horúčav a pravidelných pandémií? Je to desivejšie ako topenie ľadovcov, miznúce zimy, suchá v trópoch, migračné vlny a vojny o vodu…?
Možno. Uvidíme. Porota sa ešte radí.
Konkrétne kroky potrebné na zníženie emisií: Čo musí ľudstvo urobiť.pdf
Čo by mali robiť rôzne skupiny: Ako zachrániť svet – zoznam úloh.pdf
+ + +
Bernice Maxton-Lee je spoluautorka knihy
„Sliepka nedokáže zniesť kačacie vajce: COVID‑19
ako šanca na riešenie klimatickej krízy“(PRO 2020)
Preklad: AR
