Hoci bol komentár prezidenta republiky na adresu verejnoprávnej televízie trochu nešťastný a nedôstojný, Rudolf Schuster nehovoril do vetra, keď v podstate tvrdil, že sa STV dostáva do závozu pravicových politických strán. Divák i politik si bude musieť zvyknúť, že vo verejnoprávnom médiu nemožno zamestnať ľudí podľa proporcionálneho zastúpenia širokého spektra politických strán. Novinára nemožno obmedzovať týmto spôsobom a teoreticky sa nedá namietať nič proti tomu, ak by boli hoci aj všetci zamestnanci STV členmi Demokratickej strany. Problém nastáva vtedy, ak svoje politické názory začnú redaktori prenášať na obrazovku verejnoprávnej televízie. V tomto smere bol odstrašujúcim príkladom smutne známy Pavol Kapusta, no v poslednom čase sa na neho začína na nerozoznanie podobať redaktor STV Braňo Dobšinský. To, čo predvádza na obrazovke, nielenže často nemá oporu vo faktoch, je plné osobných dohadov či doslova vykonštruovaných nezmyslov, ale nezriedka prekračuje rámec žurnalistiky a stáva sa cielenou, premyslenou súčasťou politického boja. Dobšinský neprípustne vnáša prvky komentára do spravodajstva spôsobom veľmi blízkym tomu, ktorý používal Kapusta. Opäť sa ukazuje, aké veľké problémy majú bývalí redaktori súkromných médií s pochopením princípu verejnoprávnosti. Ak už vedenie STV urobilo tento nešťastný krok a rozhodlo sa siahnuť po novinárskych rezervách zo súkromných elektronických médií, nemalo by zanedbať ich výchovu v tomto smere. Noviny STV by nemali skĺznuť do roviny Dobšinského rozprávok. V tých televíznych sa dá totiž dobro od zla len ťažko rozoznať.
