Včera som apeloval, že slovenská diplomacia si za svoje ojedinelé rozvážne stanovisko v kauze otravy dvojitého agenta Skripaľa zaslúži podporu verejnosti, lebo na ňu bez najmenších pochýb bude vyvíjaný veľký tlak zo strany korporatívnych médií, časti opozície a Prezidentského paláca. Dnes sa spustila na naše ministerstvo zahraničných vecí hotová smršť, ale najtvrdší útok prišiel zo strany Andreja Kisku, ktorý predniesol dosiaľ najagresívnejšie stanovisko, aké som od slovenskej hlavy štátu počul. Napriek tomu, že naša strana si predvolala ruského veľvyslanca, napriek tomu, že ambasádor sa za spájanie Slovenska s novičokom ospravedlnil, prezidentovi to nestačí, chce zvolať Bezpečnostnú radu SR, žiada vyhostenie ruských diplomatov a žiada našu diplomaciu o vysvetlenie, prečo sme nepostupovali rovnako ako naši partneri v EÚ…
V prvom rade by ma zaujímalo, na základe čoho chce prezident zvolať Bezpečnostnú radu štátu. Má vari nejaké informácie, že bezpečnosť na našom území je v dôsledku udalostí v Anglicku ohrozená? To snáď nie. Lebo ak ju zvoláva preto, lebo ministerstvo zahraničných vecí nerieši situáciu podľa jeho predstáv, je to podobné zneužitie právomocí ako nedávne zvolanie tohto orgánu kvôli dlažobným kockám pred Úradom vlády. Je nezodpovedné, ak sa Bezpečnostná rada Slovenskej republiky zneužíva na vnútropolitický boj.
Druhá vec, ktorá ma znepokojuje, je samotná motivácia Andreja Kisku. Celé sa to totiž (nie po prvý raz) podľa mojich informácií odohralo tak, že na jeho dvere najprv zaklopal nemenovaný veľvyslanec západnej mocnosti a vzápätí slovenský prezident zrazil podpätky a išiel robiť poriadky so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí. Takto sa však nespráva suverénna hlava štátu, ale vazal voči miestodržiteľovi impéria počas okupácie. Tá miera servilnosti je proste neslýchaná.
Tretia vec, ktorá ma zarazila, je spôsob argumentácie pána prezidenta. Andrej Kiska zdôvodňuje svoje zahraničnopolitické postoje veľmi podobne ako proamerickí trollovia z internetových diskusií: musíme plniť svoje záväzky, musíme byť solidárni so svojimi spojencami, musíme postupovať rovnako ako naši partneri v EÚ, patríme na Západ… Ak tieto floskuly aplikujete na akúkoľvek situáciu, neposudzujete každý jeden prípad osobitne a nekladiete si žiadne otázky, nejde o nič iné ako o kvintesenciu propagandy, rezignáciu na akékoľvek zvyšky kritického myslenia. Ak totiž prezident požaduje, aby sme sa správali ako naši európski spojenci, treba sa ho najprv spýtať, ktorí: ako Španielsko, Taliansko, Grécko, Švédsko či Fínsko, ktoré pred akýmikoľvek krokmi najprv požadujú správu Organizácie pre zákaz chemických zbraní? Alebo ako Rakúsko, ktoré odmietlo vyhostiť ruských diplomatov dokonca aj v prípade, keby sa potvrdilo, že atentát má na svedomí Moskva? Argument, že za vyhostenie ruských diplomatov je väčšina krajín EÚ je pre triezve posúdenie podstaty veci a dôvodov takéhoto správania rovnako irelevantný ako argument, že väčšina európskych štátov uznala nezávislosť Kosova (čo chcel pôvodne presadiť aj terajší slovenský prezident). Neexistuje nič také ako jednotné stanovisko Západu, takže sa treba spýtať, prečo sa Andrej Kiska nespráva ako hlava nášho štátu, ale ako tlmočník záujmov iného štátu. Z toho, že patríme na Západ a že sme spojencami nijako nevyplýva, že by sme mali automaticky prijať všetko, čo od nás požadujú. Jednak je trochu čudné, že solidaritu od nás požaduje Veľká Británia, ktorá zrádza a opúšťa Európsku úniu pre nenávisť voči pracujúcim zo strednej Európy. Ale predovšetkým: partnerstvo predpokladá rovnoprávnosť a úprimnosť. Ak sa Veľká Británia cíti ohrozená, ako spojenci by sme sa jej najprv mali spýtať, ako jej môžeme pomôcť. Môžeme s ňou spolupracovať na úrovni spravodajských služieb, môžeme jej poskytnúť svojich chemických expertov, môžeme jej pomôcť na viacerých úrovniach – to je solidarita –, ale nemôže od nás žiadať, aby sme si účelovo pokazili vzťahy s nejakým štátom bez akéhokoľvek dôkazu proti nemu. To je emocionálne vydieranie typu „ak ma máš rád, už sa s ním nerozprávaj“.
Všetkým tu praskajú nervy. Aj ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov sa dnes vyjadril nezvyčajne tvrdo, keď vyhlásil, že toto všetko je výsledok kolosálneho tlaku Spojených štátov a Moskva nebude tolerovať takéto „chrapúnstvo“. Apelujem preto na chladnú hlavu a triezve uvažovanie. Toto nie sú normálne reakcie. Preteky vo vyháňaní diplomatov sú vyvolávaním ducha vojny. Sekretariát OSN je oprávnene znepokojený, prečo Spojené štáty vyhostili ruských diplomatov aj zo sídla Spojených národov, čo má svetová organizácia s týmto konfliktom spoločné. A napokon, pripomeňme si, komu to vlastne dôverujeme. Donaldovi Trumpovi, ktorého ešte donedávna tak západní politici, ako aj novinári považovali za nepríčetného. Therese Mayovej, ktorá už pred dvoma rokmi vyhlásila, že jej hlavným protivníkom je Putin a že je pripravená použiť jadrové zbrane aj keby to malo znamenať smrť tisícov nevinných (a nedávno tento postoj zopakovala). Týmto šialencom sa chceme vydať napospas?
V bezpečnostnej politike existujú dva typy ľudí: jastraby a holubice. Keď však počúvam vyjadrenia Andreja Kisku a spolu s ním všetkých tých, ktorí pred pätnástimi rokmi tlačili Slovenskú republiku do vojny v Iraku, musím k tomu dodať ešte tretiu kategóriu: supy. Supy, ktoré sa živia zdochlinami studenej vojny a parazitujú na zvyšovaní medzinárodného napätia. Nedovoľme zatiahnuť Slovensko do nového konfliktu, ktorý by mohol mať pre celú planétu nedozerné následky. Apelujme na našich politikov, aby stáli v službách mieru, aby sa podieľali na uvoľňovaní (nie eskalácii) medzinárodného napätia, aby hľadali cesty, ako upevňovať a prehlbovať priateľstvo medzi národmi, nie rozširovať nenávisť, spory a konflikty. Podporujme ojedinelé hlasy rozumu, ktoré ešte nezabudli, na čo slúži diplomacia. A predovšetkým – a to budem opakovať často – nedopusťme, aby sa nás v atmosfére podozrievania až paranoje zmocnili pochybnosti o základných až samozrejmých parametroch spravodlivosti. Niekto nám tu chce vtĺcť do hláv absurdné uvažovanie, ktoré som si nazval Putinov sylogizmus: „Podozrenie je vina. Bez dôkazov nemožno nikoho obhajovať“… Nie. Toto treba rázne odmietnuť. Obvinenie nemôže byť v právnom štáte vinou a bez dôkazov nemožno niekoho obviniť a už vôbec nie trestať. Dobrí ľudia so zdravým rozumom, držme spolu.
Status na FB, 27. 3. 2018
