Ak nejde Mohamed k hore…
Doba poznačená Covidom-19 a kadejakými importovanými novými mutáciami uľahčuje direktívu, kto a akým smerom sa má, či môže ubrať. Nechajme bokom všetkých plačkov, vzlykajúcich nad nepriazňou osudu, ktorá im odrezala nepriznané mešce plné dukátov, zastavila prítok štedrých honorárov, pravidelných tantiém i potlesk preplneného hľadiska. Obdiv si viac zaslúžia kreatívni odvážlivci, stavajúc na tvorivej energii s odhodlaním a schopnosťou rozdávať radosť. Napriek všetkému a všetkým vo vláde i v pandemickej komisii… Veď poslov zlých, horších a katastrofických správ sú plné televízne obrazovky. „Matka televízia“ ostala stále moderným a teraz ešte viac žiadaným médiom. Napriek šedinám a dôchodkovému veku jej československých dcér. Najstaršia z nich – madam Praha – vysiela už 68 rokov. Jej mladšie sestry: blonďavá Bratislava i počerná Ostrava práve v tomto roku oslávia 65. narodeniny.
Pandémia už druhý rok škrtá všetky výrobné i produkčné plány, programové štruktúry a zaužívané zámery vysielateľov. Najjednoduchšie bolo vlani odomknúť komoru a vyzametať televízne archívy. Takmer žiadna televízia nebola seriózna k svojim divákom, a preto väčšinu programov či relácii ani neoznačila povinným titulkom „repríza“ v ľavom hornom rohu obrazovky. Iných výrobcov aj predajcov by už obchodná inšpekcia naháňala i pokutovala za ponúkanie či predaj fejkových výrobkov. Neúprimnosť v tomto podporili i samotné regulačné a kontrolné orgány. Tak Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá zo zákona „stráži“ a kontroluje všetkých vysielateľov, ako aj Rada RTVS, dohliadajúca na verejnoprávne médiá. My, diváci, sme si tak opakovane a mnohokrát zakúpili (či už v reklame alebo za koncesionárske poplatky) tovar zabalený v trblietavej škatuľke premiéry, hoci v nej boli vložené už použité, neraz dokonca vyčaptané papuče… Klasik vraví: „nenačim plakať nad rozliatym mliekom“…, ba dokonca by televízie mohol inšpirovať aj k návratom ku koreňom. „Európa, vráť sa k sebe samej. Buď sama sebou. Objav znovu svoje počiatky. Objav svoje korene. Navráť sa k životu podľa skutočných hodnôt, ktoré urobili slávnou tvoju históriu.“ Výzva v slovách 264. pápeža katolíckej cirkvi Jána Pavla II. by mohla aj dnes smerovať nielen do Bruselu k Ursule Gertrude von der Leyenovej ale aj do kancelárií televíznych programových riaditeľov. Lebo návrat do televíznych koreňov by nesmeroval k ľahkej alebo bezduchej zábave à la Pumpa či Večerov Milana Markoviča. Návrat k televíznym koreňom je oprášením myšlienky a schopnosti servírovať divákom zamknutým v koronovanej karanténe cez obrazovku najkvalitnejšie diela svetových dramatikov. Výhodu v tom majú verejnoprávne televízie na oboch brehoch rieky Moravy. Slovenská televízia má svoju Trojku a Česká televízia má svoj špecializovaný ČTArt. Vysielanie zaznamenaných divadelných inscenácií je ponukou pre milovníkov divadla. Na našej slovenskej Trojke aj v roku 2021 pokračuje cyklus DIVADLO VO VAŠEJ OBÝVAČKE, ktorým STV sprístupňuje televízne záznamy predstavení zo všetkých divadelných scén Slovenska, zaznamenané do archívnej klenotnice za posledných 20 rokov. Týmto počinom RTVS vychádza v ústrety nadšencom divadla, ktorí sa z epidemiologických dôvodov nemôžu predstavenia osobne zúčastniť. Mohli sme tak vidieť napríklad historickú drámu Jána Palárika „Samozvanec“ vysielanú zo záznamu predstavenia činohry SND z Divadla P. O. Hviezdoslava ešte z roku 1990. V programe je cez víkend pripravený ďalší záznam – tentoraz z divadelného predstavenia ŠD Košice „Škola žien“.
No dnes treba od televízii nielen očakávať, no priam volať aj po odvážnejších projektoch! V záujme obohatenia vysielania, prínosu pre divákov i pre konkrétnu pomoc a motiváciu divadlám či samotným hercom. Korona-nekorona, vysielať priamy prenos divadelnej inscenácie s moderným viac kamerovým prenosovým vozom a so skúseným televíznym režisérom je to, čo teraz zarezonuje. Televízie môžu popri prísnych hygienických opatreniach priniesť celú škálu súčasnej ponuky českých aj slovenských popredných divadelných scén. Urobila tak opäť líderka televízneho trhu – Česká televízia –, ktorá teraz, vo februári 2021, odvysielala v priamom prenose z javiska Městského divadla v Brne divadelnú adaptáciu bestselleru britského spisovateľa Simona Mawera „Skleněný pokoj“ (Sklenená izba), inšpirovaného skutočným osudom vily Tugendhat. Vynikajúce herecké výkony, výborná scénografia i profesionálne vyspelé prístupy režiséra hry Stanislava Mošu i skúseného režiséra priameho televízneho prenosu Petra Soukupa. Zaslúžený potlesk sa k ušiam tvorcov tentoraz nedostal, no verím, že uznania sa dočkajú vo výsledkoch sledovanosti aj v hodnoteniach divadelných a televíznych kritikov. A čo Slovenská televízia v Mlynskej doline? I ona by mohla nadviazať na tradíciu a svoje korene… Veď aj pri 53. výročí začiatku televízneho vysielania na Slovensku priniesol vtedajší manažment divákom kultúrny darček, previazaný zamatovou mašľou priameho prenosu televíznej inscenácie. Bola to vtedy pôvodná slovenská televízna inscenácia „Dôverní nepriatelia“, ktorú Slovenská televízia odvysielala 2.novembra 2009. Pripomenula tým aj začiatok vysielania televíznych inscenácii z roku 1957, ktoré sa vysielali práve naživo. Námet a scenár priniesla autorka Jana Kákošová, réžie sa ujal Stanislav Párnický a hlavným kameramanom bol vtedy Laco Kraus. Divák vedel, že ide o inscenáciu, pretože medzi jednotlivými scénami mohol vidieť televízny štáb meniaci scénu. Nájde k tomu odvahu, tvorivú energiu aj schopnosti i súčasná RTVS oslavujúca 65.výročie? Verme, že áno a že jej v tom nezabráni ani Covid-19 či Covid-20, nebodaj ešte tak ministerská hrozba neschopnosti Natália Milanová či parlamentná vírusová nálož s epidemiologickým identifikačným označením: Kristián Čekovský…
Úvodný obrázok: Pixabay.com
