Vedúci britský ľavicový denník The Guardian sa nedávno vrátil k termínu V. Havla „Absurdistan“ a konštatoval, že sa teraz najčastejšie užíva na označenie populistického panstva premiéra Viktora Orbána v Maďarsku. Ďalšie medzinárodne vplyvné denníky, ako je Die Presse či Frankfurter Allgemeine Zeitung (online vydanie), atď., taktiež píšu v podobnom duchu, napr. maďarskú zahraničnú politiku už označili nelichotivým prívlastkom „diplomatická psychóza“. Paradoxy v politike V. Orbána vykazujú rastúcu tendenciu a sú interpretovateľné ako podriadenie všetkého, čo robí, predvolebnej taktike (na jar 2014 budú v Maďarsku parlamentné voľby). Tak napr. propagandisticky toľko ospevovaná Orbánova politika „Otvorenia na Východ“ je zatiaľ vcelku kontraproduktívna, a na dôvažok sa spája s jeho verbálnymi útokmi najmä proti Európskej únii (EÚ) a Nemecku. Diplomatická psychóza spočíva o. i. aj v tom, že ide o dvoch najväčších zahraničných investorov v Maďarsku. Napr. od roku 2009 uskutočnené štátom podporované investície boli z 97 % hradené z kohéznych fondov EÚ. Naopak, veľké nádeje spojené s orientáciou na kapitál z arabských krajín sa zatiaľ nenapĺňajú, viď napr. kauzu novej maďarskej leteckej spoločnosti „Sólyom“ (bývalá maďarská letecká spoločnosť MALÉV skrachovala už za vlády V. Orbána a Fidesz), podobne aj strategická orintácia na Čínu prináša zatiaľ maďarskej ekonomike len zanedbateľné prínosy, atď.
Podľa údajov Eurostatu GDP per capita v roku 2012 v Maďarsku dosiahla 66 % priemeru krajín EÚ. Maďarsko (po troch rokoch vlády V. Orbána) zostalo stáť tam, kde bolo aj pred rokom, kým vo väčšine krajín regiónu sa už darí obnovovovať reálnu konvergenciu. V uvedenom roku sa Poľsku podarilo dostihnúť Maďarsko v ukazovateli GDP per capita, a podľa jeho dynamiky rastu je predpoklad, že Maďarsko aj v krátkom čase predstihne. Najväčšiu facku dostávajú gigantomanické plány V. Orbána práve od Slovenska, ktoré už predstihuje Maďarsko v uvedenom ukazovateli o 10 % (do roku 2007 bolo Maďarsko ešte pred Slovenskom). Vedúce postavenie v regióne si zatiaľ ešte drží Česko, keď jeho GDP per capita je na úrovni 79 % krajín EÚ. V minulých rokoch si však pohoršilo, v 2012 to ešte bolo 80 %, kým v r. 2011 ešte dosahovalo 83 %. Úpadok Česka v ukazovateli konvergencie zrejme nebude bez konotácií s turbulenciami prebiehajúcimi v jeho politickom živote. Rumunsko dlhšie stagnovalo na úrovni 47 % priemeru EÚ, v r. 2012 však už obnovilo 2-% rast. Zo štatistík Eurostatu je zrejmé, že ak sa Slovensku podarí zvýšiť svoju konkurenčnú schopnosť, môže predbehnúť Česko a stať sa lídrom regiónu v dôležitom ukazovateli konvergencie.
Podľa bývalého zakladajúceho člena a podpredsedu Fidesz G. Fodora (teraz predseda Maďarskej liberálnej strany), ak Fidesz zvíťazí v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, V. Orbán sa pokúsi dostať Maďarsko von z EÚ. To má byť skutočným zmyslom týchto volieb, na čo už vraj premiér začal pripravovať svojich prívržencov. Motívom má byť fakt, že V. Orbán neznáša žiadne obmedzenia svojej moci. A na tento cieľu mu je vhodná aj populistická demagógia. Napr. jarné zníženie cien elektrickej energie vládou V. Orbána o 10 % sa uskutočnilo v čase, keď aj na medzinárodných trhoch klesla táto cena v priemere o 8 %. Ak si k tomu pripočítame aj nevyhnutné administratívne náklady realizácie zníženia ceny, tak nakoniec maďarskí spotrebitelia boli vládou namiesto zisku podvedení. Dnes samotný splnomocnenec Fidesz pre otázky zníženia cien energií pripúšťa, že dodávateľské podniky neinterpretovali jednotne vládne nariadenie a v desiatkach tisíc prípadov boli spotrebitelia namiesto zisku v mínuse. Čiže V. Orbán využíva absurdity ako púhy predvolebný propagandistický trik.
K akým absurditám vedie diplomatická psychóza v Budapešti, ukázal aj vedúci Úradu ministerského predsedu štátny tajomník J. Lázár, ktorý má nanovo v agende aj eurofondy. Z 15 operačných programov kohéznych fondov ešte za obdobie rokov 2007 – 2013 Európska komisia (EK) dočasne zastavila financovanie 13 operačných programov Maďarska pre rôzne nedostatky odhalené príslušnou kontrolou. Experti sa rozchádzajú v odhadoch o veľkosti zablokovaných finančných prostriedkov. Štátny podtajomník zodpovedný za uvedené operačné programy N. Csepreghy odhaduje výšku zadržiavanej finančnej pomoci EK Maďarsku na 500 miliárd HUF. Zdroj blízky EK, ktorý si neprial byť menovaný, hovorí o sume 2,7 miliárd eur, cca 800 miliárd HUF. Štátny tajomník J. Lázár začiatkom septembra 2013 má viesť rokovania v Bruseli s eurokomisárom pre regionálne politiky J. Hahnom o možnostiach urovnanania tohto sporu. Na stretnutí štátnych tajomníkov ministerstiev zahraničných vecí V 4, ktoré sa konalo v Balatonfürede (26.8.), český zástupca V. Belling upozorňoval maďarskú stranu, že Česko už absolvovalo podobné rokovania o zablokovaných financiách operačných programov a označil ich za zdĺhavé. Aj maďarská štátna tajomníčka E. Gyὅri vlastne v podobnom duchu upozorňovala vládu premiéra V. Orbána, že v tejto otázke treba ísť na dohodu s EÚ. V opačnom prípade, ak by sa tak nepostupovalo, až do právoplatného rozsudku Európskeho súdu by Maďarsko malo tieto finančné prostriedky zablokované!
Podobné absurdity sprevádzajú aj predčasné splatenie úveru MMF maďarskou vládou. Menej vzdelaným voličom sa to interpretuje ako vraj „víťazstvo národoslobodzovacieho boja Maďarov“ a, samozrejme, najmä premiéra Orbána. Vecný pohľad však ukazuje niečo iné. Za úver MMF Maďarsko platilo 2,5-% úrok, na predčasné splatenie si muselo požičať na medzinárodných finančných trhoch s 5,2-% úrokom. Čiže opäť namiesto zisku na strane voličov sa íšlo do mínusu. „Národooslobodzovací boj“ V. Orbána však môže maďarských daňových poplatníkov stáť ešte ďalšie výlohy. Stačí si vziať do úvahy aktuálnu medzinárodnopolitickú situáciu koncom augusta 2013, kedy sa napätie v Sýrii vyostruje. Ceny energií idú hore, kurz HUF klesá, synergický efekt týchto procesov môže priniesť rizikové úroky CDS ešte vyššie než spomínaných 5,2 %. Ekonómovia spočítali, že „národooslobodzovací boj“ V. Orbána proti MMF a EÚ priniesol už doteraz našim južným susedom za 3 roky jeho vlády zavedenie troch desiatok nových daní, odvodov a poplatkov, ktorými sa kompenzovali chýbajúce financie. Čo bude so 4-miliónovou chudobou Maďarska, ak by po voľbách V. Orbán skutočne vyviedol krajinu z EÚ? Nie náhodou rumunský prezident T. Băsescu, ktorý bol v týchto dňoch na návšteve Slovenska, obvinil nedávno Maďarsko, že sa stáva „ohniskom napätia“ v regióne.
Foto: Európa Pont / Creative Commons
