Dúfam, že to nie je hoax, no včera ráno som vo vysielaní Českej televízie počul, že 15. október je v USA „Dňom húb“. Nemám rád, ak sa vo všetkom a hneď „opičíme“ po Amíkoch, no teraz ma to inšpirovalo k prechádzke pod vysokými borovicami. Počas septembra, až do konca prvej októbrovej dekády popršalo len sem-tam. V lesoch sucho, takže i ateisti sa už vrúcne modlili k nebesám. Aby zaplakali nad vyprahnutou prírodou i nad osudom ľudu sužovaného koronovanou vládou. Dátum na jesennú hubársku sezónu už bol vysoký, no nerástlo nič. Iba ľudská zloba a nenávisť politikov. Zdalo sa, že hlavný hygienik Mikas dokonca zakázal rozvíjať sa aj podhubiu. Našťastie podhubie je najrozsiahlejší autonómny systém neuveriteľne schopný prežiť všetky veky, každé počasie, akýkoľvek režim i hocijakú vládu. Podhubie je neviditeľná celosvetová sieť. Neporovnateľne väčšia ako Facebook, YouTube, Twitter, Instagram či Linkedin dokopy. Podhubie je ríša. Obozretne vyčkáva, hodnotí reprodukčné šance a naplno sa rozvinie, iba ak má istotu slobodného rastu splodených húb, ak sa presvedčí, že slobodne vyrastú, že naplno ukážu svoj pôvab a prinesú všeobecnú radosť. Stromy, vtáci, zver, smädný mach, sypký piesok i ľudia si nielen želali, no aj očakávali zmenu. A tá prišla. Éj veru, prišla!
Studený vietor privial nad Záhorie šedé mraky a celý týždeň pršalo, lialo, voda sa valila vo dne aj v noci. Želané sa stalo skutočnosťou… Odrazu jej bolo všade až vyše členkov. Na cestách, v priekopách, v záhradách, na lesných aj poľných cestičkách. Piesok ju nestačil hltať, mokro zvíťazilo a ovládlo kraj. No Záhorie nezaplavila len voda. Okrem nej nespočetné množstvo plechových tátošov z Bratislavy. Lebo Bratislavčania nesmú chýbať pri žiadnej zmene, vždy a všade chcú byť prví.
Keď dopršalo, zmena bola očividná. Bor sa dnes rozžiaril pestrými farbami plodníc. Netrpezlivé plávky, bedle, muchotrávky a masliaky sa núkali, priam vnucovali do košíkov žiadostivých, neskúsených výletníkov. Ozajstní hubári a mykológovia trpezlivo vyčkávali. Vedia, že na svete je 20 000 druhov väčších, tzv. mäsitých húb, ktoré k rastu a prosperite potrebujú nielen vodu, ale aj teplo. Hoci sa v minulosti zaraďovali medzi rastliny, spôsobom výživy sa huby podobajú skôr živočíchom, pretože sú podobne ako ony závislé od produkcie biomasy rastlinami.
Dnešný les (15. 10.) bol v príjemnom jesennom počasí krásny, voňavý a pri súmraku konečne i tichý. To už všetci sklamaní a sociálnymi sieťami pobláznení Bratislavčania odišli domov sledovať televízne správy. Mnohí si odniesli plné koše bedlí, iní masliaky, niektorí otrávené pocity z pohľadov na muchotrávky. Držím im palce, aby nepodľahli klamlivej predstave, že čo je krásne na pohľad, musí byť aj dobré a prospešné pre život…
Američania mali teda svoj „Deň húb“. U nás – na Slovensku – bol „Deň bielej paličky“. My hubári vieme, že až to na Záhorí „vypukne“…, objavia sa dubáky, suchohríby, kuriatka i rýdziky. A bez toho, aby nám to Amerika schválila, či Mikas s Matovičom zakázali, budeme mať každé ráno „Deň húb“ až do konca novembra!
