„K návrhu sa musia vyjadriť odborníci, predovšetkým epidemiológovia,“ povedal včera premiér o svojom nápade na vyhlásenie výnimočného stavu. Asi preto o ňom otvoril „verejnú diskusiu“, ako večer v TA3 vysvetlil premiérov najbližší (a najmilší) minister (hádajte ktorý. Veď aj v predvolebnej ankete OĽaNO o budúcich prioritách hlasovali nepochybne samí odborníci. Pozrite na diskusie k článkom a je jasné, že na webe sa vyjadrujú výlučne racionálni experti. Tak teda pridám návrhy aj ja.
Odhliadnime od „nepodstatného“ faktu, že o vyhlásení výnimočného stavu musí rozhodnúť prezidentka, a nie predseda vlády na základe „verejnej diskusie“. Matovič má pravdu: v Číne zvládli krízu za mesiac, v Maďarsku majú menej chorých ako my a v Turkmenistane a v Severnej Kórei nie je nakazený nikto! Ak niečo tieto krajiny spája, je to tvrdá ruka vodcu. V Maďarsku vodcove právomoci síce ešte trochu zaostávajú, ale najnovšie rozhodnutie parlamentu (viď rozhodnutie Bundestagu z roku 1933) s tým urobilo poriadok.
Zdá sa, že po vyše týždni vo funkcii premiér pochopil, že čím dlhšie v nej bude, čím dlhšie budú rokovania ministrov a krízového štábu, ako aj tlačovky po nich, hrozí mu erózia ťažko vybojovanej vlády a otvorený verejný výsmech. Moc v štáte teda musí prebrať do vlastných rúk. Všetku. Absolútnu. A keďže sa za tie roky v politike stal majstrom zastierania skutočných zámerov a cieľov, rozhodol sa využiť dymovú clonu koronavírusu a Fondu solidarity, do ktorého pokojne vloží aj ročný premiérsky plat, veď ako multimilionár žije z iných majetkov a príjmov.
Ilustrácia: olarte.ollie / Flickr
Lenže, pán (ne)obyčajný premiér, vláda pevnej ruky si v prvom rade vyžaduje dôsledný dohľad nad ľuďmi. V takom Turkmenistane tento týždeň vláda zakázala používať slovo koronavírus a nosiť rúška na verejnosti. A posilnila počty policajtov v civile, ktorí môžu za porušenie zákazu každého na mieste zatknúť. „Špicľovací“ zákon, ktorý prijala Národná rada pred pár dňami, je „čajíček“. Vyhlásenie výnimočného stavu (navrhujem prezidentky sa ani nepýtať) musí sprevádzať jeho zásadná novela.
V prvom rade mobily. Sledovať ich treba cez GPS, pozemné stanice GSM sú nepresné. Štát musí odhaliť ľudí na každom metri. Inak nezistíte, či sused nechodí za susedkou. A to by sa mohli rozniesť aj onakvejšie choroby, čo tam po „kovide“. Navyše, ak za ňou pôjde s mobilom, bohvie, či nechce niečo nakrúcať, prasa jedno. Takže nestačí sledovanie pohybu, treba mať možnosť vstúpiť do mobilu. A potom, na škripec s nimi a… Tresty nech vymyslí pracovná skupina na čele s poslancami Kuffom a Vašečkom.
Ale možností je viac. Platobné karty. Chvalabohu, že vláda už dávno odporučila obmedziť hotovostné platby kvôli riziku prenosu vírusu. Takže stačí zmeniť odporúčanie na nariadenie. Nech sú povolené iba platby kartou. Mapovaním platieb sa dá nespochybniteľne zistiť presný čas i miesto pohybu človeka, identifikujete nielen obchod, ale ešte aj konkrétnu pokladňu. Čiže, ak si nejaký slobodomyseľný špekulant zámerne odskočí do obchodu bez mobilu, zachytíme ho aj tak.
A tiež priemyselné kamery. Existujú technológie, ktoré ich umožňujú prepojiť, aby sa záznamy z nich zbierali na jednom mieste. Tých kamier sú stovky, tisíce. Kamery v obchodoch, kamery v administratívnych budovách, kamery na benzínkach či v bankách, na uliciach a na križovatkách. A zároveň máme technológie rozpoznávania tváre, ktoré bezpečne identifikujú každý „ksicht“, takže ak sa nejaký liberál vytratí z domu bez mobilu a zaplatí hotovosťou, dostaneme ho kamerovým záznamom.
Vďakabohu za moderné technológie. Správne, že si premiér do krízového štábu pribral odborníka na ne. A nie náhodou zveril rezort vnútra vojakovi. Čo, vojakovi? Dlhoročnému agentovi vojenskej tajnej služby, ktorý to dotiahol až na jej šéfa! Zvyknutému vynútiť si vojenskú disciplínu i poslúchať rozkazy. To by tak bolo, zveriť policajné zložky civilistovi. Že sa také niečo deje len vo vojenských diktatúrach a u nás to urobil len Mečiar? Veď práve! Učiť sa treba u najskúsenejších. Aj na ich chybách, ktoré zjavne porobil, keď tak neslávne skončil.
„Black-out“ s výnimočným stavom je skvelým výplodom jasnozrivej mysle. „Obyčajného človeka“. So sklonmi k diktátorstvu.
