Čo iné, ak nie zúfalstvo z vládnej garnitúry, prinútilo prezidentku odcitovať Matovičovu výzvu koaličným partnerom: „Ak na to nemáme, poďme od toho.“ (Pravda.sk, 11. 11. 2021) Hneď však dala najavo, že by vládu nemenila. Aj keby na to mala v paláci diaľkový ovládač. Prezidentke totiž komanduje vrchná veliteľka ozbrojených síl, ktorá nemôže zariskovať stratu svojich geopolitických opôr: ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka a ministra obrany Jaroslava Naďa. Iná vládna zostava by mohla vziať vážne prezidentkino ťaženie proti uhlíkovej stope a požiadať vrchnú veliteľku o obmedzenie zahraničnej vojenskej techniky na slovenských cestách. Nebodaj aj o zníženie počtu výjazdov slovenských vojakov na zahraničné cvičiská a bojiská… No posivený svedok dá ruku do ohňa, že taká požiadavka od ľavicovej opozície nehrozí. Transatlantická orientácia sa jej dostala do génov v deväťdesiatych rokoch, keď SDĽ patrila k najhorlivejším priaznivcom vstupu do NATO.
Prezidentka svoju náklonnosť k vládnemu štvorlístku zdôvodňuje jeho volebným mandátom na očistu Slovenska. Poradcovia jej zrejme nepovedali, že podobné rozprávky sme už počuli. Čisté ruky. – Program s týmto názvom vyhlásil Vladimír Mečiar ešte v roku 1995. „Ak nezničíme korupciu, tak ona zničí nás“ (zurnal.pravda.sk, 6. 11. 2019), zopakoval po Mečiarovi Mikuláš Dzurinda po víťazstve Zmeny vo voľbách 1998. Jeho kabinet začal písať tzv. čierne knihy o šafárení mečiarovcov a trestné oznámenia. Odhodlanie a úsilie nových ministrov poznačila cezhraničná neviditeľná ruka trhu. „Okruh pochybných privatizačných rozhodnutí sa zúžil zo 180 najprv na 42 a potom ešte na polovicu a na menej. Boli za tým nepriaznivé ohlasy zo zahraničia. Prehodnocovanie privatizácie vraj zneisťovalo tamojších investorov.“ (Tamtiež.) Mikuláš Dzurinda ako najchýrnejší bojovník proti Mečiarovým „špinavým paprčiam“ napokon skončil ako jeden z protagonistov spisu Gorila… Prezidentka sa ani trochu neobáva, že v podobnom spise môžu uviaznuť aj ňou velebení bojovníci za slušnejšie a spravodlivejšie Slovensko? Nevidí, čo majú za ušami? Naozaj nepočula o plagiátorstve, hodovaní s mafiánmi, trnavskej firmičke Eurolab Lambda, ziskoch súkromných testovacích buniek v rukách štátneho úradníka či o politických nomináciách namiesto transparentných výberových konaní? Pozvala na koberec ministra hospodárstva za čudesný výlet do Dubaja?
Z úst prezidentky sme sa zato dozvedeli, že zažívame priam vládu odborníkov. „Má kvalitných ľudí s dobrými zámermi.“ (Pravda.sk, 11. 11. 2021) Hoci nebolo jasné, či o tom presviedčala nás alebo seba, posivený svedok spozornel. Keď sa o tom zmienila pred kamerou, jej tvár prezradila, že sa ocitla medzi mlynskými kameňmi. Medzi nedočkavou opozíciou a hašterivou vládou, ktorá sa môže každú chvíľu rozsypať pod tlakom pandemickej, ale aj sociálnej situácie. Prezidentke musí byť čoraz jasnejšie, že „kvalitných ľudí s dobrými zámermi“ v ťažkých časoch udrží pokope len cieľavedomé a pevné vedenie. A že zrekonštruovanej vláde okolo stálic – Ivan Korčok a Jaroslav Naď – nemôže veliť Matovičov duplikát, ale niekto, kto prešiel hierarchickým systémom, v ktorom sa neodvráva. A ak, tak len v duchu a až po splnení úlohy. Toto kritérium ponúka posivenému svedkovi jediného kandidáta. Je ním minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, podľa prieskumov najdôveryhodnejší člen vlády. Lekár a brigádny generál. Kombinácia ako stvorená do avizovaného nečasu so zapĺňaním nemocníc a vyprázdňovaním peňaženiek… Isteže, prezidentka má možno iných vládnych favoritov na pokrytie niekoľkých ďalších mesiacov zo štvorročného volebného obdobia. No dokedy ho chce skladať ako detské puzzle s rozprávkovými výjavmi? Ako si predstavuje dni, týždne a mesiace do volieb 2024?
Prezidentka asi nepostrehla, že Slovensko sa čoraz hlasnejšie pýta, ako ďalej, a upína zrak na Grasalkovičov palác. Zatiaľ. Ešte ho neodtrhlo od chladných múrov a neupriamilo na vlastné ruky…
