Keď sa socializmu blížila štyridsiatka, generálny tajomník štátostrany Miloš Jakeš si nečakaným spôsobom vylial srdce. Poponosoval sa najmä na hercov a spevákov. „Vždyť ty umělci, kteří to podepsali (Niekoľko viet – pozn. aut.)… Žádnej z nás nebere takový platy, prostě, jako berou oni.“ (zurnal.pravda.sk, 17. 7. 2019)
Kapitalizmu chýba do štyridsiatky osem rokov, ale jakešovská depresia z odklonu más sa už prejavuje. Ján Budaj dokonca odhalil nevďačníkov medzi bežnými občanmi. „Štát, čo je podľa ústavy aj medzinárodného zakotvenia demokratickým, zamestnáva a živí u nás tisíce ľudí, ktorí sa nestotožňujú s jeho zákonmi, a niektorí ani s jeho zriadením.“ (dennikn.sk, 19. 4. 2022) Posiveného svedka prekvapilo, že Budaj ani v týchto dňoch nepomlčal o našej príslušnosti k demokratickej časti sveta. Niekoľkí partneri – Litva, Poľsko, Rumunsko – umožnili americkým vyšetrovateľom mučiť podozrivých z terorizmu. A nás Veľký brat pod falošnou zámienkou zatiahol do okupácie Iraku. Pred očami Európskej únie.
Kde sú časy, keď Ivan Mikloš bránil ekonomiku pred politizáciou! Médiá po ňom od rána do večera verklíkovali: socialistické gazdovanie doplatilo na ideologický voluntarizmus, štát je zlý hospodár, rozhoduje neviditeľná ruka trhu, tak tri kroky od ekonomickej reality, politici!… No aktuálne zásahy do prirodzeného hospodárskeho kolobehu ho priam očarili. „Hoci sú ekonomické sankcie bezprecedentné aj účinné, ešte stále nie sú dostatočné.“ (www1.pluska.sk, 22. 3. 2022) Bývalého veľkňaza nepoškvrnenej ekonomiky zrejme nezastavia ani varovné signály poľného vtáctva. „Západné sankcie proti Rusku, hlavnému exportérovi uhličitanu draselného, čpavku a iných pôdnych živín, narušili dodávky týchto významných produktov.“ (Pravda.sk, 30. 4. 2022)
Posivený svedok ani pri ďalšom sankčnom balíčku nezachytil, či sú sankcie v súlade s obchodným právom. Zato okamžite sa dozvedel, že „Putinova požiadavka platiť za plyn v rubľoch môže znamenať porušenie zmluvy“. (https://www.webnoviny.sk, 25. 3. 2022) Škoda, že horliví patróni Ukrajiny nenazreli do kalendára. Účty a majetok ruských oligarchov chcú gottwaldovsky znárodňovať v čase, keď Európska komisia začína konanie voči Maďarsku za porušenie princípov právneho štátu.
Nie div, že bruselských i našich potentátov postihla jakešovská zhovorčivosť. Nevedia jednoznačne povedať, či chcú alebo nechcú ruský plyn, či budeme spoľahlivým odberateľom a Putin nespoľahlivým dodávateľom alebo naopak. Rozhodovanie im neuľahčuje ani americký prezident, ktorý neprezradí len to, čo nevie. „USA neustúpia ruskej agresii.“ Účastníkov vojnového konfliktu tak presne zatiaľ pomenovali iba kuvičie hlasy z konšpiračných hniezd. Každým dňom sa však vyjavuje, že európski lídri vajatanie nad plynom len predstierajú. Už dávnejšie ich riadi autopilot, aby vyspelú Európu nedobehli výčitky pred Ukrajincami. Za to, že máme teplejšie v bytoch a cenovo dostupnejšie potraviny.
„Mikloš tvárou volieb 2024.“ (dennikn.sk, 19. 4. 2022) Tento titulok by mal predstavovať nádej? Vlastne, prečo nie, keď aj vo francúzskych prezidentských voľbách namiesto občana zvíťazili slogany. A ukazuje sa, že marketingové agentúry vyhrávajú nielen voľby, ale aj vojny. Veď po mediálnej stránke nezvládnuté vojny v Iraku, Afganistane či Líbyi – pravdaže, vinou napadnutých štátov – nevyburcovali ani davy, ani Brusel, ani Svätú stolicu.
Bodaj by si posivený svedok čoraz častejšie nespomenul na pokorenú i spokornenú EÚ! Keď po britskom referende o vystúpení na okamih zahliadla radového euroobčana s jeho každodennými starosťami a kasala sa, čo všetko preňho urobí…
