Nový minister financií si zjavne pomýlil funkciu. Prvý deň vo funkcii strávil v inštitúcii, ktorá spadá pod ministerstvo hospodárstva. Potom sedel s ministrom zdravotníctva na tlačovke o nových prípadoch koronavírusu. Ďalší deň sa zastavil u kolegu Sulíka. A zatiaľ čo v ostatných európskych krajinách ministri financií denne komunikujú s bankami, náš sa k tomu dostane asi tak po dvoch týždňoch.
Eduard Heger. Foto: obycajniludia.sk
Eduard Heger pôsobí ako slušný človek. Na chodbách parlamentu sa vždy pristavil, pozdravil, spýtal sa, ako to ide. Aj debata s ním nebola nikdy žlčovitá a vždy sa skončila podaním ruky a úsmevom. A vlastne aj s finančným rezortom má ako poslanec dlhoročné skúsenosti. Zdá sa však, že nepochopil, čo je v súčasnej situácii krízovou úlohou ministra financií.
Už prvý deň vo funkcii predviedol divadielko ako „podržtaška“ svojho straníckeho šéfa. Záujem nového premiéra o stav štátnych hmotných rezerv je v tejto situácii namieste, ale je smiešne, keď chodí po kanceláriách a pýta sa ľudí, čo tam robia. Trápne popri ňom pôsobil minister Heger, ktorý má voči Správe štátnych hmotných rezerv (SŠHR) rovnaké právomoci ako voči kozmodromu Bajkonur. Napriek tomu, keď premiér na poludnie odišiel na svoj úrad, novinárom povedal, že „sa chce ešte dnes vrátiť“ a „zatiaľ tu zostáva minister financií Eduard Heger“. Čo tam minister „zatiaľ“ robil a za akým účelom „tu zostáva“, ostalo dodnes záhadou.
Na banky sa vykašľal
Trápnosť Hegerovej účasti zdôrazňuje fakt, že ešte v ten deň začal postup SŠHR preverovať Úrad pre verejné obstarávanie, premiér oznámil možné podanie trestného oznámenia a večer požiadal ministra hospodárstva o podanie návrhu na odvolanie šéfa SŠHR. Všetko kroky, s ktorým nemá minister financií nič spoločné.
Nič spoločné nemá ani so sledovaním vývoja počtu nakazených a testovaných ľudí, napriek tomu si poctivo odsedel tlačovku, na ktorej o týchto a ďalších informáciách z nemocníc hovoril minister zdravotníctva Marek Krajčí. Opäť verne po pravici svojho straníckeho vodcu.
Vo štvrtok sa potom pridal k ministrovi hospodárstva na stretnutí so zástupcami zamestnávateľov, hoci pripraviť hospodárske opatrenia patrí do pôsobnosti Richarda Sulíka. Ten o výsledkoch a pripravovaných opatreniach aj informoval verejnosť, samozrejme, popri ňom stál aj minister Heger. A v nedeľu opäť sprevádzal svojho premiéra, hoci všetky z oznámených opatrení vznikli buď na ministerstve práce alebo na ministerstve hospodárstva. Paradoxne, aj tie, ktoré by inak mali pripraviť „financi“.
Je priam neuveriteľné, že minister financií, ktorý je vystupuje ako odborník a schopný a akčný manažér, si za celých prvých 10 dní svojho mandátu nenašiel čas na rokovanie s bankami. Pritom je už niekoľko týždňov jasné, že bankový sektor bude v tejto kríze jedným z kľúčových. Na jednej strane bude patriť medzi výrazne postihnuté, nakoľko nevyhnutne klesne záujem o úvery a zvýši sa ich rizikovosť, na druhej strane bude potrebná jeho aktívna spolupráca pri ochrane podnikov a ľudí (minimálne dočasne) neschopných splácať úvery a hľadajúcich hotovosť na prežitie.
Alarmujúca nečinnosť
Isteže, aj doteraz prijaté opatrenia si vyžadujú súhlas ministerstva financií, lebo predstavujú nároky na štátny rozpočet. Ale s tým mám dlhoročné skúsenosti – to je predmet jednej dvoj-, trojhodinovej diskusie, na ktorú podklady pripravia pracovníci ministerstva za hodinu. To isté platí o prijatých opatreniach, ktoré sa rezortu financií týkajú – odklad splátok dane a započítanie starých strát. Nič z toho rozhodne nie je taká práca, popri ktorej sa minister nemohol stretnúť so zástupcami bánk. Notabene, keď o možnosti odpustenia časti bankového odvodu ako protihodnoty za odloženie splácania úverov hovorila už pred dvoma týždňami odchádzajúca vláda.
Nečudo, že vo vládnom zozname opatrení nie je nič, čo by sa týkalo finančného sektora. Žiadne pozastavenie splácania hypoték bez trestného zaradenia do úverového registra, odloženie splácania lízingu aspoň pre živnostníkov a malé podniky, mimoriadne kontokorentné úvery na vyplácanie miezd. Napriek tomu, že ECB už pred dvoma týždňami zmäkčila niektoré limity (napr. nižšie kapitálové rezervy) a oznámila poskytovanie nových výhodných dlhodobých úverov pre banky v eurozóne.
Pritom je zrejmé, že komunikácia s bankami nemôže byť jednorazová a bude náročná. Ani v krízových rokoch sa nevzdávali svojich vysokých ziskov a bankový odvod napadli v Bruseli. Bankový odvod označil Eduard Heger vlani v novembri za „nepoctivé riešenie“ Roberta Fica a za „podvod na ľuďoch“. Lenže teraz sme v situácii, v ktorej sa vláde peniaze z odvodu zídu a kríza, na ktorú je určený, reálne nastala. Zatiaľ síce netreba doplniť Fond na ochranu vkladov, ale druhým účelom je „krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore“.
Náš minister financií však doteraz neurobil žiadny krok, aby zistil, ako sa za týchto okolností budú správať banky na Slovensku. A nevytvoril na ne žiadny tlak, aby uvoľnené zdroje ponúkli rýchlym a jednoduchým spôsobom podnikom a ľuďom a aby boli zároveň zhovievavé voči klientom v problémoch. A keď sa už bojí vytvárať tlak, mohol ich o to aspoň poprosiť. Fakt, že Eduard Heger za takmer dva týždne vo vládnej funkcii nepovažoval v súčasnej situácii za svoju prioritu rokovať s bankami, je alarmujúci a vyvoláva vážne obavy z jeho pôsobenia v budúcnosti.
