Zdá sa mi, že súčasné obdobie je podobné ako pri konci a po konci prvej svetovej vojny. Ako sa vtedy k tomu obdobiu vyjadril V. Hugo: „… civilizácia je povinná ,zasiahnuť‘, vstúpiť, ,zúčastniť sa‘ riešenia dobovej situácie.“
Mnohokrát už do nás a bude to asi aj po nás, že žiješ vtedy a dovtedy, keď si užitočný, keď vieš a dokážeš v pravú chvíľu zasiahnuť, keď pomôžeš svojou mysľou a skutkom riešiť dobovú situáciu.
Súčasná dobová situácia je predovšetkým o ponižovaní a znásilňovaní pravdy a poctivého ľudského charakteru. Dnešná doba je najmä o pravde a charaktere. Práve teraz je to znova o pravde a charaktere.
Veď, ako chcete občania „zasiahnuť“ a „zúčastniť sa“ na riešení našej spoločenskej situácie, keď neviete, kde je pravda, keď zo samých najvyšších vrchov u nás doma, aj za našimi hranicami sa na nás valí lavína nepravdy, cielenej manipulácie a očakávanej, možno aj požadovanej poslušnosti?
Nevedomý, nepravdivo informovaný a klamaný jedinec, aj keď poctivý jedinec, či spoločenstvo, dokonca do krajnosti manipulovaný náš občan a spoluobčan len ťažko môže zasiahnuť a prínosne pre krajinu vstúpiť do riešenia jej súčasných ťažkostí a dobových nepodarkov.
Čo s tým?
Nič nepohneme s tým, keď ľuďom nepovieme nedávnu a terajšiu pravdu o stave veci v našom spoločenskom a štátnom dome. Asi je načase si povedať a priznať, že naša transformácia od socializmu ku kapitalizmu nie je bohviečo, skôr nepodarok ako dar pre pokojný a väčšinu nášho obyvateľstva chcený a chválený každodenný spôsob žitia.
Viem, že je to bohorúhačstvo proti dnes presadzovanému, „uctievanému“ a všetkými možnými prostriedkami cementovanému krajnému liberalizmu. Práve teraz je civilizácia povinná zasiahnuť, aj naša doma, aj za našimi hranicami.
Aká je to „civilizácia“, o čom je tá civilizácia? Môžeme a môžete vymýšľať od výmyslu sveta, ak sa ľudí nespýtate, čo by chceli a ako by to malo byť. Vždy a väčšinou, od nepamäti až po dnešok vám povedia: „Chceme byť sýti, a nie hladní, k tomu ešte šťastní, a nie životom zmorení a utýraní.“ A všetci ešte jednoznačne odpovedia: „Chceme pokoj a mier, čisté modré nebo nad našimi hlavami!“
Nič osobné a osobité, možno pre niekoho nie módne a zastaralé. No prežívajúce veky, tam i pri nás, bližších a vzdialenejších civilizáciách. Rôznych farieb pleti, jazykov, kultúr, politických, ekonomických a sociálnych systémov a zriadení… a tomu podobné.
Zaujímavé v tejto súvislosti bolo a aj teraz je, že keď po väčších alebo menších vojnách, občianskych nepokojoch a zrážkach, bratovražednom zabíjaní a psychickom a morálnom vyčerpaní, zrazení do kolien a ľudského úpadku, väčšina ľudí tam, či tu, pri nás i okolo nás, aj ďalej za nami sa ozýva, volá a vyzýva: „… bože, len aby už pokoj bol, viacej mieru, každodenného šťastia a poriadku v našom dome nám dopraj…“
Príliš veľa chcú „obyčajní ľudia“ od tejto doby či už u nás alebo mimo nás?
Či to nie je hlavná civilizačná výzva tejto doby?
Či to nie je tá a taká situácia, keď civilizácia je povinná „zasiahnuť“ a urobiť poriadok vo vlastnom dome, aktívne, múdrosťou zemitou, svojou preverenou pravdou a čistotou charakteru… zúčastniť sa riešenia súčasnej nie veľmi utešenej dobovej civilizácie?
Tieto otázky nie sú aktuálne a najhlavnejšie len v spojení so súčasnou pandémiou COVID-19.
Reč ide o hlbších spoločenských, ekonomických, sociálnych a politických problémoch. Súčasný civilizačný rozvoj sa dostal do závozu, je na rázcestí. Potrebuje povedať si o tom pravdu, prejaviť pevný charakter a silnú vôľu po zmene pre spravodlivejší život u nás doma, v Európe a aj na ostatných kontinentoch.
(Autor je doc. PhDr. Jozef Migaš, CSc.)
SÚVISIACE:
Jozef Migaš: Čo sa deje a čo s tým?, 18. februra 2021
