„Neprekáža mi, že Javorský má iný (pravicový) názor. To je v slobodnej spoločnosti bežné: ľudia majú polemizovať, argumentovať a vymieňať si názory. Čo ma sklamalo, to je absencia akéhokoľvek vecného argumentu v jeho komentári. Ak nálepkovanie ,súdruh‘ niekto náhodou nepovažuje za argument…“, píše Ľuboš Blaha v reakcii na článok Juraja Javorského, ktorú sa v SME neunúvali uverejniť.
Juraj Javorský v článku Súdruhovia číhajú v SME z 5. marca 2012 kritizoval moje vystúpenie v Slovenskom rozhlase, v ktorom som v rámci relácie Nočná pyramída (1. marec 2012) predstavil niekoľko alternatívnych teórií voči globálnemu kapitalizmu. Vo svojom komentári Javorský napísal nielen viacero neprávd, ale navyše si osvojil pohľad sfanatizovaného „boľševika“, ktorý pozná iba jednu pravdu a ostatné názory by z diskusie najradšej vylúčil. Svet je totiž v očiach pána Javorského čiernobiely a „triednych nepriateľov“ zrejme treba zatvárať a upaľovať.
Poznámka redakcie Slova, 28. 3. 2012: Redakcia denníka Sme sa neskôr Ľ. Blahovi ospravedlnila za nepresnosti mailom, ignorovala však jeho žiadosť o opravu nepravdivého tvrdenia. Napokon 28. marca uverejnila jeho (vykrátenú) reakciu Ad: Súdruhovia číhajú.
„Demokratické“ SME ma nenechalo reagovať
Do redakcie SME som v ten istý deň, kedy vyšiel Javorského komentár, napísal e-mail so žiadosťou o opravu nepravdivého tvrdenia, že som niekedy povedal, že „spojenie Smeru, HZDS a SNS v roku 2006 bolo v prospech reforiem“. V roku 2006 som povedal presný opak, a to, že spojenie Smeru, HZDS a SNS v roku 2006 bolo v prospech zmien (Dzurindových) reforiem. Išlo o deskriptívne politologické tvrdenie, ktoré nemalo nič spoločné s tým, či spomínanú koalíciu obhajujem alebo nie. Nikdy som nehovoril ani o „fyzikálnych zákonoch dejín“, ako mi podsúva Javorský. Naopak, proti deterministickej interpretácii dejín sa vo svojich knihách a článkoch jasne ohradzujem. Ani jedno, ani druhé však pána Javorského nezaujímalo a do svojho komentára spísal viacero bludov a klamstiev.
Na moju žiadosť denník SME nereagoval. Rovnako mi nedal priestor na to, aby som uverejnil článok Re: Súdruhovia číhajú, ktorým by som prispel do diskusie na tému, ktorú tak vulgárne načal Juraj Javorský. Asi sa v SME ozaj držia normalizátorského hesla pána Javorského: mať iné názory je na Slovensku neprípustné. Ja len neviem, či si SME nepomýlilo historické obdobie, v ktorom sa nachádzame. Už totiž dávno nie je ani rok 1940, ani rok 1970. Je rok 2012, žijeme v Európskej únii, tvárime sa, že budujeme demokratický režim a otvorenú spoločnosť. A do toho Javorský píše do tendenčných pravicových novín totalitné články. Nuž, pekne… Ja si predsa len dovolím svoju reakciu uverejniť – a keď už mi to pravicoví režimisti nedovolia v oficiálnych (S)médiách Veľkého brata, tak aspoň u nás na Slove, na malom ostrovčeku slobody:
Re: Súdruhovia číhajú
Neprekáža mi, že Javorský má iný (pravicový) názor. To je v slobodnej spoločnosti bežné: ľudia majú polemizovať, argumentovať a vymieňať si názory. Čo ma sklamalo, to je absencia akéhokoľvek vecného argumentu v jeho komentári. Ak nálepkovanie „súdruh“ niekto náhodou nepovažuje za argument…
Je zarážajúce, že Javorskému ani tak nevadili moje myšlienky v relácii. Za najhoršie považuje, že som vôbec dostal priestor (!), a že ma zamestnáva Slovenská akadémia vied. Podľa neho by niečo také nemalo byť „prípustné“. Ako by som počul Leonida Brežneva: kádrovanie, umlčiavanie, ideologizovanie… Autor komentára sa stavia do pozície bojovníka proti totalite, no pritom používa presne tie isté nástroje, ktorými bola známa totalita, spomedzi ktorých je kľúčový: nepripustiť iný názor!
To, že článok Súdruhovia číhajú, sprevádzajú ďalšie nezmysly a nepresnosti, ako napríklad, že by som niekedy povedal, že „spojenie Smeru, HZDS a SNS v roku 2006 bolo v prospech reforiem“ či že „spoločnosť sa riadi fyzikálnymi zákonmi“, nemá ani zmysel komentovať. Autor očividne nepatrí k tým serióznejším, keď nedokáže ani len presne sparafrázovať myšlienku. Napriek tomu by som mu odporučil, aby si najskôr prečítal niektorú z kníh, ktoré som napísal, kým začne kritizovať moje postoje. Možno by zistil, že kniha Späť k Marxovi? vychádza z liberálnej (rawlsiánskej) metodológie, a nie zo socialistických hesiel, ktorých sa tak splašene obáva.
Alternatíva, o ktorej som hovoril v rozhlase a ktorú rozoberám vo svojich knihách, sa nazýva – ekonomická demokracia. To, čo vo svojom komentári predviedol pán Javorský, je presný opak demokracie – to bola čistá ideologická totalita. Tým, že denník SME takýto normalizátorský článok odobril, zaradil sa medzi takých istých obhajcov totality, ktorých sa naoko snaží kritizovať. A to je pre mňa najväčšie sklamanie.
