V poslednom období šíria buržoázne médiá správy o „krízou zmietanej“ Venezuele, o prepadávajúcej sa a krachujúcej ekonomike tohto štátu, dramaticky klesajúcej hodnote venezuelskej meny a rastúcej inflácii. Zároveň sa pýtajú, či v krajine s najväčšími zásobami ropy na svete prepukne hladomor. Venezuelskému režimu sa podľa týchto správ malo za krátku dobu od smrti H. Cháveza podariť hlboko klesnúť. Stav venezuelského režimu má byť ťažko udržateľný, dostáva ultimátum od ďalších krajín Latinskej Ameriky a hrozia mu od nich sankcie. Venezuelské „socialistické kádre“ majú viesť krajinu do záhuby, k ekonomickému prepadu a neefektívnemu hospodárskemu plánovaniu. Do budúcnosti Venezuelu údajne čaká ešte väčší prepad. Už teraz sa má očakávať, že ekonomické a sociálne problémy sa budú ďalej prehlbovať. Zároveň má rásť aj túžba (skorumpovanej) armády tieto problémy riešiť.
Prezident N. Maduro, ktorý mal krízu spôsobiť, má na ňu reagovať systematickou likvidáciou politickej a občianskej opozície, čo má napätie v spoločnosti naďalej zvyšovať a oprávnene vzbudzovať obavy z ešte väčšieho chaosu. Nie je údajne div, že väčšina Venezuelčanov dnes Madurovu vládu nepodporuje a praje si jej pád – podľa rôznych prieskumov už vraj takmer dve tretiny obyvateľov. Po celej krajine sa konajú stovky rôznych protestov a demonštrácií. Prejavy nespokojnosti majú byť pritom s prehlbujúcou sa krízou na všetkých frontoch čoraz násilnejšie.
Tieto správy majú navodzovať, že Venezuela si za svoje problémy môže sama, že je suverénnou, nezávislou krajinou, do osudu ktorej nikto nezasahuje. To je, samozrejme, nezmysel, zvlášť v Latinskej Amerike, ktorá sa v priebehu 20. storočia stala polokolóniou Spojených štátov amerických. Práve USA majú v Latinskej Ameriky rozhodujúci hospodársky a politický vplyv. Podstatnejšie je však to, že uvedené správy sú charakteristické pre situácie, za ktorých dochádza k plánovaniu a organizovaniu štátnych prevratov. Tie sa odvíjajú od ekonomických kríz, ktoré prerastajú do sociálnej nespokojnosti, od čoho je už len krok k politických demonštráciám, ktoré môžu byť využité na uskutočnenie prevratu. Venezuela je krajinou, ktorá nie je pohodlná režimu USA. Je preto prirodzené, že krízová situácia, o ktorej píšu buržoázne média, mu vyhovuje. Môžeme sa domnievať, že finančná oligarchia Spojených štátov amerických túto krízovú situáciu sama vytvára prostredníctvom nástrojov tajnej intervencie.
Súčasná situácia vo Venezuele pripomína situáciu Čile zo začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia. Táto krajina bola počas vlády prezidenta S. Allendeho pre režim USA rovnako nepohodlná ako Venezuela H. Cháveza a N. Madura. Ekonomické úspechy prvého roku vlády S. Allendeho narazili na blokádu z USA a medzinárodných inštitúcií kontrolovaných Washingtonom. V druhom a treťom roku Allendeho vlády nastal veľký hospodársky prepad a divoká inflácia. To umožnilo profašistickej opozícii organizovať pouličné demonštrácie proti vláde. Situáciu v Čile sa podarilo destabilizovať a spory vyústili do ústavnej krízy. Výsledkom bolo zavraždenie čilského prezidenta v roku 1973, čo urobili čilskí vojaci za podpory CIA, a nastolenie fašistickej diktatúry A. Pinocheta. Techniky tajných operácií CIA v Čile zahrnovali pri organizovaní prevratu podporu opozičných politických strán, produkciu a šírenie propagandy, ovplyvňovanie inštitúcií (odbory, študentské, roľnícke a ženské organizácie), ako aj podporu tzv. súkromného sektora.
Destabilizácia Venezuely prebieha v čase, keď jej spojenec – Kubánska republika – obnovuje pod patronanciou pápeža, ktorého víta samotný F. Castro, diplomatické vzťahy s USA a zahajuje tzv. transformáciu. Kuba sa tak otvára vplyvu USA, zatiaľ čo Venezuela sa mu oprávnene bráni. Predchádzajúce snahy o vytvorenie užšieho hospodárskeho celku krajín Latinskej Ameriky, ktoré odmietajú imperializmus USA, sa rozpadávajú. Kubánskym nebezpečenstvom je domáca kontrarevolúcia vedená zhora na spôsob východoeurópskych krajín, venezuelským štátny prevrat riadený zvonku. Zdá sa, že americký finančný kapitál bude sláviť v Latinskej Amerike svoju ďalšiu výhru.
Fotozdroj: http://venezuelanalysis.com
