Každá loď potrebuje kotvu, ktorá jej zabezpečuje stabilitu a Chorvátsko sa rado domnievalo, že je činiteľom, ktorý poskytuje takú potrebnú stabilitu v nepokojných vodách juhovýchodnej Európy. Chorvátska kotva sa však vo vojnou zmietanej bývalej Juhoslávii zdá byť hrdzavejšia a nespoľahlivejšia ako kedykoľvek predtým.
Západní diplomati hovoria, že nedávny prejav prezidenta Tudjmana o stave krajiny ukázal, že jeho autor je vytesaný z rovnakého dreva ako jeho náprotivok a voľakedajší nepriateľ v susednom Srbsku – prezident Slobodan Miloševič.
Hoci Tudjman donekonečna opakuje schému svojej vlády o tom, že Chorvátsko je súčasťou veľkej civilizácie národov a že si želá pripojiť sa k Európskej únii a k Atlantickému paktu, jeho rétorika odsúva krajinu od tohto cieľa.
„Tudjmanov prejav patrí do inej epochy. Kým ostatný svet hovorí o počítačoch, o virtuálnom prostredí a trhoch bez hraníc, Tudjman rozpráva o teritóriách a cudzích špiónoch,“ povedal istý diplomat.
Sú z jedného dreva, iba majú rôzne obrysy
Chorvátsko sa spolu so svojim severným susedom Slovinskom vymanilo v roku 1991 z juhoslovanskej federácie a odvtedy sa pod Tudjmanovým vedením a vedením jeho Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ – Hrvatska demokratska zajednica) húževnato pokúša od Juhoslávie dištancovať.
Podľa slov iného diplomata sú Tudjman, Izetbegovič v Bosne a Miloševič rovnakí. „Sú z jedného dreva, iba majú rôzne obrysy.“
Istý vysokopostavený diplomat zase so znepokojením poznamenal, že sa v Tudjmanovom prejave presne odrážajú jeho názory na medzinárodné spoločenstvo a úlohu tohto spoločenstva v Chorvátsku.
„Skutočne si myslí, že všetky tie medzinárodné organizácie sú tu na to, aby sa zaoberali špionážou proti Chorvátsku a aby podkopávali jeho vládu,“ povedal tento diplomat.
Tudjman povedal, že je presvedčený o „mimoriadnom význame“ národnej bezpečnosti a že by si to mal uvedomiť každý občan v období, keď sa v krajine čoraz viac aktivizujú zahraničné špionážne siete.
Obviňovanie zo špionáže, ktoré sa stalo trvalou témou, priviedlo v decembri americké ministerstvo zahraničných vecí k tomu, že Tudjmana obvinilo z „prekrucovania názorov“.
Kampaň proti haagskemu súdu
Paranoja sa vzťahuje aj na jeho odpor proti súdu v Haagu pre vojnových zločincov na území bývalej Juhoslávie. Tudjman je presvedčený, že tento súd nie je voči Chorvátsku objektívny a že je vlastne politickým nástrojom v rukách Západu.
„Je mi celkom jasné, že sa Tudjman osobne veľmi obáva možnosti, že bude obvinený z vojnových zločinov“, dodáva tretí diplomat. „To je jeden z hlavných dôvodov toho, že sa v Chorvátsku vedie kampaň proti haagskemu súdu.“
Tento súd znepokojuje aj Miloševiča
„Ak Chorvátsko chce mútiť vodu a viesť politiku sily na Balkáne, tak prosím, ale v poriadku to nie je, lebo bude destabilizovať celú oblasť a v tom je aj podstata demokratickej voľby,“ povedal pre Reuters nemenovaný vysokopostavený diplomat.
Podľa názoru tohto diplomata, jedným zo strategických cieľov Chorvátska je jeho záujem o chorvátsku časť Bosny a Hercegoviny, čo vedie k výkyvom v jej vnútornej a zahraničnej politike a komplikuje jej želanie priblížiť sa Európe.
„Všetko toto má kľúčové dôsledky v regióne, lebo Tudjmanov prístup sa odráža v politike HDZ Bosny a Hercegoviny … Uvedomujú si jeho názory a čerpajú z nich podnety pre svoje akcie“, domnieva sa istý člen diplomatického zboru a dodáva, že Tudjman podnecuje odpor proti plneniu daytonskej dohody, ktorou sa v roku 1995 skončila vojna v Bosne a Hercegovine. „Dlhodobý mier a stabilita v tejto oblasti sa nedostavia vlastne dovtedy, kým sa tunajšie krajiny nestanú demokratickými a nerozvinú trhovú ekonomiku. To v plnej miere platí aj pre Chorvátsko.“
Všetci sa zhodujú v tom, že sa Tudjman nikdy nezriekne svojej myšlienky, že by časť Bosny mala jedného dňa pripadnúť Chorvátsku, a že sa to aj stane.
Existuje však niečo, čo zmierňuje ich znepokojenie. Chorvátsky ľud už neverí Tudjmanovej rétorike, a to je uprostred volebného roku podstatné.
Autorka je novinárka, pracuje pre tlačovú agentúra Reuters
