Už tretí raz v tomto desaťročí je svetová politika paralyzovaná americkými prezidentskými voľbami. Odkedy sú totiž USA globálnym hegemónom, ich predvolebné zápolenie zásadným spôsobom vplýva na vývoj v medzinárodných vzťahoch. S dôslednou periodicitou sa minimálne rok pred voľbami hlavy najmocnejšieho štátu výrazne utlmí razancia a odvaha, s akou obyčajne americký prezident presadzuje svoje politické záujmy. Platí to však aj o opozícii v Kongrese USA, ktorá odmieta schváliť všetko, čo by mohlo prezidentovi pomôcť v predvolebnej kampani. Dôsledky sú obrovské. Znižuje sa zahraničnopolitická aktivita USA, odkladajú sa ratifikácie dôležitých medzinárodných zmlúv (viď osud dohody o zákaze jadrových skúšok), obmedzujú sa výdavky na humanitné operácie a spomaľuje sa celkový rozhodovací proces svetovej politiky, ktorej charakter je výrazne určovaný práve Spojenými štátmi. Dalo by sa teda povedať, že predvolebná kampaň v USA má na medzinárodné vzťahy výrazne negatívny dopad. Napriek tomu alebo práve preto je svet odsúdený na čakanie.
Oveľa vážnejším nebezpečenstvom je však rast izolacionistických tendencií vo vnútri americkej spoločnosti. Iba politický pochábeľ by mohol mať radosť z toho, keby sa USA za dnešnej situácie stiahli zo svojej pozície svetového politického lídra. Jedna vec je totiž fakt, že tento systém je nestabilný anespravodlivý a druhá vec skutočnosť, že v súčasnosti neexistuje adekvátny systém globálnej bezpečnosti, ktorý by mohol nahradiť funkciu USA. Je teda v životnom záujme tejto planéty, aby Spojené štáty neoslabovali svoju prítomnosť v ohniskách napätia. Pravda, iba do chvíle, kým svet nepríde k rozumu a nevybuduje globálny systém bezpečnosti.
