Pred niekoľkými dňami sa stretli ministri P. Kažimír a V. Hudák s reprezentantom americkej firmy s názvom Theta Energy Group (TEG), ktorá sa zaujíma o dlhodobo stratovú tepelnú elektráreň vo Vojanoch (EVO) s cieľom vybudovať v nej „ekologický park“, v ktorom by sa mala spaľovať biomasa.
Jeho návšteva spolu so štábom odborníkov iste súvisí s procesom zmeny vlastníckych vzťahov v Slovenských elektrárňach s cieľom zvýšiť podiel štátu na ich majetku na 51 % z doterajších 34 %. Odčlenením EVO z majetku SE by vzrástla hodnota ostatných častí SE, čo by vyhovovalo pri následných rokovaniach s ďalšími záujemcami najmä majoritnému vlastníkovi ENEL-u, menej iným záujemcom o kúpu.
V rôznych správach odzneli počas i po stretnutí s predstaviteľom firmy TEG slová, ako postupne klesala výroba v tejto elektrárni a ako sa menila palivová základňa. Aj preto, alebo práve preto, vybudovanie ekologického parku v EVO si zasluhuje istú pozornosť, historický exkurz do jej počiatkov, a potom hútanie nad tým ekologickým parkom.
EVO bola dlhé roky energetickou základňou pre rozvoj priemyslu v tejto v zanedbávanej časti Slovenska, ktorá sa stala z dnešného hľadiska a potrieb už zbytočnou.
Po roku 1960 i inde v republike, hlavne v severných Čechách, boli budované súčasne najmenej dva energetické bloky pozostávajúce z turbíny a generátora o výkone 2x 600 MW, dnes až 1 000 MW. Prvé dva bloky ako EVO 1 postavené na báze ruského čierneho uhlia (tolščij ugol) dovážaného po širokorozchodnej železnici až do areálu elektrárne na okraji dedinky Vojany boli uvedené do prevádzky v polovici šesťdesiatych rokov. V neďalekých Veľkých Kapušanoch sa zase postavili bytové domy pre budúcich pracovníkov elektrárne. Stavebnú časť budovali zamestnanci Chemkostavu Humenné a strojno-technologickú Škoda Plzeň. Na ich podnet a požiadavky bola na začiatku obce postavená i reštaurácia (pohostinstvo), kde sa vtedy dovážalo české pivo z Plzne a čapovalo sa v primeranej teplote a do čistých pohárov. Možno je tomu aj teraz, pretože chýr o nej išiel ďaleko i po odchode montérov a michalovské pivo sa už vtedy piť nedalo.
Do prípravy rozvoja EVO bol som prizvaný v čase, keď sa rozhodovalo o jej rozšírení o EVO 2. Už vtedy, keďže chýbali doklady o dohode o rozšírení dodávok uhlia, bolo potrebné narýchlo uvažovať o náhradnej palivovej základni. Stala sa ňou ruská ropa. S tým súviselo súčasné budovanie destilačnej jednotky ropy v bezprostrednej blízkosti EVO, za jej plotom. Náklady však nesmeli prekročiť hodnotu 210 miliónov Kčs. Ako to pri takej sume zabezpečiť, bolo na pleciach pracovnej skupiny, ktorá tri dni rokovala v budove VHJ na Drieňovej ulici v Bratislave a opakovane chodili na kontrolu naši nadriadení, či sme už niečo pozitívne vymysleli, aby sme sa dostali do investičného limitu a aby sa dielo podarilo. Aj sa tak stalo a jednotka začala produkovať vykurovací olej pre potreby EVO 2, aby ľahšie a spoločné predné frakcie putovali v cisternách po železnici do závodu Slovnaft vo Vlčom hrdle, kde sa ďalej delili na frakcie. Destilačná jednotka vo Vojanoch plnila však všetky požiadavky na prevádzku vrátane starostlivosti o odpadové vody, mala i spaľovňu ropných zvyškov a primeraný počet veľkokapacitných zásobníkov ropných látok s protipožiarnou ochranou aj závodnou jedálňou. Obedy sa vozili zo susednej EVO. Tento závod ako Slovnaft Vojany je už mimo prevádzky, no veľkokapacitné zásobníky majú po privatizácii nového majiteľa
V tom čase, v polovici sedemdesiatych rokov, sa uvažovalo už o prípravách EVO 3 na báze zemného plynu, ako o špičkovom zdroji elektrickej energie, na čo sa v predstihu stavali niektoré budúce objekty. Tie sa ešte dlho, keď sa zmenila doba i vlastníctvo, pripomínali oceľovým skeletom okoloidúcim, pokiaľ ich nepredali do šrotu. V súčasnosti sa aj v prevádzke EVO 2 používa ako palivo zemný plyn.
Toľko história, keď už nie sú medzi nami mnohí priami účastníci procesov prípravy a realizácie tejto na vtedajšie pomery skutočne – a v tomto kúte Slovenska – veľkej stavby.
Je zrejmé, že obsah uvedený v istom článku o veľkej investícii „ako zmena EVO na „ekologický park, kde sa bude spaľovať biomasa“ a o čo prejavuje záujem americká spoločnosť Theta Energy Group , je výstižný. Pojem biomasa však jednoznačne súvisí s prírodnými zdrojmi, ako slama, drevné štiepky, konáre, kôra stromov alebo stromy nevhodné na iné spracovanie, no aj biokaly z čistiarní odpadových vôd. Naši zástupcovia na priateľskom stretnutí s prezidentom, keď podpisovali letter of intend, iste neboli zvedaví, odkiaľ bude firma TEG voziť do ekologickej elektrárne biomasu a čo to je za firmu. Stačilo im že P. Zimeri oznámil, že jeho firma (či firmy tých) ktorých reprezentoval, zamestná okolo 800 ľudí a preinvestuje možno 600 až 800 mil. US dolárov. Skúsenosti s návštevami rôznych prezidentov či generálnych riaditeľov firiem rôznych názvov, ktorí skôr zbierali informácie, aby ich vyselektované poskytli tým, ktorí ich vyslali a následne využívali, som mal aj ja. Preto som sa stal veľmi opatrný na také návštevy a rozhovory Slušne, ale zdržanlivo.
Až vtedy, keď rokovania s TEG pokročia tak, že bude potrebné vstúpiť do rozhovorov so skutočnými a majoritnými vlastníkmi EVO, budú ich zámery jasnejšie a bez potľapkávania pliec tomu, kto sľubuje prácu pre chudobný región východného Slovenska. Veď by to bol oproti terajším 142 pracovníkom EVO skutočný nárast. A možno je to celkom ináč, na to si počkáme, aj na ten biokal či biomasu…
(Autor pracoval roky na rozvoji podniku Chemko Strážske. Neskôr sa vo funkcii technológa v PIO Chempik zúčastňoval na príprave destilačnej jednotky (paliva) pre EVO 2; po roku 1990 pôsobil až do odchodu do dôchodku ako riaditeľ podniku Chemko. Odvtedy sa zabáva pozorovaním politického života doma i v cudzine, čo zvykne z času na čas glosovať – aj v Slove.)
Fotozdroj:https://www.google.sk/?gfe_rd=cr&ei=OGLZVvisGKPs8wfZt6ygDQ&gws_rd=ssl#q=evo+vojany