Byť mierumilovný nie je slabosť 2

Hosť Klubu Nového slova Abdalrahman Bsaiso, palestínsky veľvyslanec v SR
Zo zvukového záznamu spracovala Eva Blažeková

Prvú časť nájdete tu

Aké sú vzťahy Palestíny s Európskou úniou?

Abdalrahman Bsaiso: Európske stanovisko – ak môžeme vôbec o niečom takom hovoriť – prešlo od sedemdesiatych rokov veľmi komplikovaným vývojom. A dnes ideme do OSN s európskou podporou v jednej ruke a prísľubom amerického prezidenta Obamu v druhej. V OSN chceme odkázať Európanom a Američanom – hlasujte v súlade s vlastnými politickými stanoviskami, buďte verní sami sebe. Počúvajte hlas vašich národov. Na základe toho očakávame zo strany Európy pozitívne hlasovanie. To isté však nemôžeme čakať od Američanov. Osobne nepredpokladám, že USA nás podporia. Sú však v ťažkej pozícií: ako budú Spojené štáty vyzerať, keď budú stáť proti samým sebe a proti politike svojho prezidenta, ktorý minulý rok na pôde Valného zhromaždenia OSN povedal, že budúci september budeme oslavovať vznik Palestínskeho štátu?

Prečo si myslíte, že Amerika nedodrží Obamove slová?

Abdalrahman Bsaiso: Na pôde amerického Kongresu sa pred časom odohralo hysterické divadlo: členovia vstali a viac ako 30-krát tlieskali Benjaminovi Netanjahuovi. Tlieskali mu, keď hovoril Nie mieru s Palestínčanmi, Nie ukončeniu okupácie, Nie zastaveniu osídľovania, Nie mierovým rokovaniam. Podľa týchto „nie“ by palestínsky ľud mal byť snáď vyvraždený. Hysterická atmosféra v Kongrese nás nechala v úžase, čo je to za Ameriku. Kreslá v Kongrese obsadzujú, žiaľ, len bohatí ľudia, ktorým asi lesk židovského zlata zaslepil oči. Tí istí, ktorí tlieskali Netanjahuovi, sa dnes vyhrážajú Palestínčanom, že ich vyhladujú, ak pôjde do OSN žiadať svoje práva…

A postoj ostatných krajín?

Zľava: Novinár palestínskeho pôvodu Souheil Ghannam,
veľvyslanec Abdalrahman Bsaiso a Peter Juza z ASA.
Abdalrahman Bsaiso: V poslednej dobe uznalo palestínsku štátnosť viac ako 20 štátov prevažne z Latinskej Ameriky. Niektoré štáty chcú tento akt vykonať v nasledujúcich dňoch, aj priamo na pôde OSN. Čo sa týka hlasovania na Valnom zhromaždení, rátame s viac ako 140 súhlasnými štátmi. Šesť štátov bude proti – trojuholník USA, Kanada a Izrael plus tri malé ostrovčeky. Na pôde Bezpečnostnej rady máme len jeden malý problém, USA. V palestínskej otázke sa však často hlasuje štrnásť proti jednému…
Celý svet inak hovorí áno. V skutočnosti ani celý Izrael nie je proti. Iba židovská ultrapravica, rasistické hnutia, ktoré reprezentuje napríklad premiér Benjamín Netanjahu. Svojím Nie mieru ťahajú celý svet späť k holokaustu. Neriešenie palestínskej otázky môže byť zničujúce, preto by svet nemal mlčať. Nemôžeme sa zaručiť za palestínske deti, ktoré sa dnes narodia a vidia, akú politiku praktizuje Izrael, že sa budú v budúcnosti správať rovnako triezvo, ako sa dnes správame my.
Palestínsky ľud, to je dnes takmer 12 miliónov ľudí. Veľká pôrodnosť je tiež druh odpovede na izraelskú politiku. V roku 2020 Palestínčania v historickej Palestíne, teda v samotnom Izraeli a na okupovaných územiach, prečíslia Židov. Potom sa môže stať, že náš návrh z roku 1969 – vytvorenie jediného štátu – bude odpoveď na „nie“, ktoré Izrael hovorí dnes. Väčšina obyvateľov sa totiž sama rozhodne, ako bude vyzerať ich budúcnosť.

Jedným z najzávažnejších židovských argumentov proti uzavretiu mieru je strach o vlastnú bezpečnosť. Napriek vojenskej prevahe by museli očakávať okamžité útoky okolitých arabských štátov…

Abdalrahman Bsaiso: Myslím si, že Izrael odmieta mier skôr zo psychologických dôvodov. Je to mentalita, ktorá vznikla možno ešte v starozákonných časoch: židia sa cítia ohrození vždy, v každej spoločnosti, v ktorej žijú. Psychologicko-kultúrny problém u niektorých židov, ktorí podľahli propagande a vymývaniu mozgov zo strany sionistického hnutia. My v Palestíne sme vždy žili spolu so židovskými rodinami bez akýchkoľvek problémov.

Prvý izraelský veľvyslanec vo Washingtone kedysi povedal, že blízkovýchodné krajiny budú nasledovať príklad Európy. Pokúsia sa zorganizovať, aby vniesli do regiónu mier a rozvoj. Podnikajú sa takéto projekty?

Abdalrahman Bsaiso: Áno, hovoril o tom, že Izrael bude oáza demokracie a mieru na Blízkom východe. Terajší izraelský prezident Šimon Perez hovorí to isté. Aj Šaron a Lieberman hovoria o demokracii a ľudských právach. No ako môže štát, ktorý praktizuje okupačnú politiku, hovoriť o sebe, že je demokratický? Ako môže štát, ktorí zabíja deti a starcov a zabraňuje iným štátom slobodne žiť, byť slobodný? Ako môže diktátor odmietať diktátorské metódy? To je Izrael – okupačná sila, ktorá uplatňuje právo silnejšieho, militantný štát. Izrael veľa hovorí o demokracii, hoci tá, čo sa uplatňuje v samotnom Izraeli, nie je ani len pre všetkých Židov. Existujú Židia prvej, druhej, tretej triedy…

Pri tejto príležitosti chcem podotknúť, že dnes sa v Izraeli často demonštruje. Minulý týždeň vyšlo do ulíc vyše pol milióna ľudí. Jeden z dôvodov, prečo demonštrujú, je osídľovanie. Peniaze, ktoré vláda investuje na osídľovanie cudzích území, by mnohí radšej videli použité na sociálny rozvoj občanov. Tí naozaj nemajú veľký prospech z toho, že sa niekde postaví množstvo nevyužitých domov. Je známe, že väčšina osád je ľudoprázdnych. Chovajú tam napríklad divoké prasatá. Aby ich púšťali na polia palestínskych roľníkov, kde zničia úrodu. V niektorých aspektoch ako keby sa Izrael vracal do staroveku.

Má štát Palestína šancu samostatne ekonomicky prežiť?       

Abdalrahman Bsaiso: Áno, a dokonca vo veľmi dobrej kondícií bez finančnej pomoci iných. Hoci nemáme nerastné bohatstvo. Bohatstvo Palestíny spočíva v jej kultúre a vzdelanosti. Napriek nakbe a všetkým vojnám, ktorým sme čelili, je počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí v Palestíne percentuálne najvyšší spomedzi všetkých národov. Vzdelaní ľudia sú z radov chlapcov aj dievčat, nie je to len mužská záležitosť. A faktom je, študovať  že ich posielali všetky arabské krajiny, najmä tie bohaté na ropu – Katar, Bahrajn, Saudská Arábia, Arabské emiráty…

O sociálne podmienky sa tiež netreba báť. Palestínska rodina žije súdržne. U nás doteraz platí, že bohatší pomáha chudobnejšiemu, silnejší slabšiemu, starší mladšiemu. Spontánna sociálna solidarita medzi ľuďmi je u nás možno efektívnejšia ako európsky sociálny systém, ktorý, priznajme si, nefunguje hladko. Preto sa neobávame. Štát, ktorý vznikne, má ambíciu byť v sociálnej oblasti minimálne na úrovni Európy.

Aj keď žijeme v okupácii, dokázali sme vybudovať štátne inštitúcie. Rôzne európske ekonomické inštitúcie, dokonca aj ekonomický výbor Európskeho parlamentu vydali správy, ktoré chválili pokrok palestínskej autonómie a jej inštitúcií. Takisto správa OSN. Palestínsky ľud je schopný postaviť sa na nohy a dokonca spĺňa najnáročnejšie kritériá administratívnej transparentnosti. Hlavná prekážka rozvoja je okupácia.

Prečo ste takí mierumilovní?

Abdalrahman Bsaiso: Pretože byť mierumilovný nie je slabosť. Teraz sa cítime veľmi, veľmi silní. Mali sme v rukách aj zbrane, bojovali sme. Ja sám som počas vysokoškolského štúdia bojoval ako partizán. Bojoval som za palestínske práva. Za to, aby som sa mohol vrátiť tam, kde som sa narodil, do Gazy. Stretnúť sa so svojou matkou, pomôcť jej, pomáhať invalidnému bratovi.

Žiaľ, veci sa zbehli tak, že v USA, v Európe a v iných kútoch sveta sa spravodlivý boj Palestínčanov za svoju vec začal zamieňať s terorizmom. Nikto pritom nemá morálne právo označiť Palestínčana za teroristu, lebo sme predložili svetu našu akreditáciu ako ľudia usilujúci sa o mier a o spoluprácu. Máme čisté svedomie, kráčame smerom k mieru, láske a tolerancii.

V roku 1974 Jásir Arafat hovoril pred Valným zhromaždením OSN: Prišiel som za vami a v jednej ruke mám pušku bojovníka, v druhej olivovú ratolesť mieru. Nedovoľte, aby mi olivová ratolesť vypadla z ruky. No Izrael po podpísaní dohody z Osla vyrazil zelenú ratolesť z Arafatovej ruky a vypuklo palestínske povstanie, intifáda. Máme obavy, že v prípade Mahmúda Abbása sa deje to isté. Dnes naozaj nikto nevie, ako všetko dopadne. USA robia všetko proti, dokonca sa vyhrážajú iným štátom, že ak budú na našej strane, potrestajú ich. Sú to priame vyhrážky, žiadne tajomstvo, americkí predstavitelia to vyslovili verejne. V takom prípade sa môže stať veľa vecí…

Ak bude Palestína prijatá do OSN,  aké kroky budú nasledovať? Izrael totiž doteraz nerešpektoval žiadnu rezolúciu OSN.

Abdalrahman Bsaiso: Aj keď sa staneme členom OSN a budeme uznávaní ako zvrchovaný štát, nemôžeme dosiahnuť koniec okupácie bez rokovania s Izraelom. Chceme, aby sa veci vrátili na správnu koľaj. Otvoriť seriózne, plodné rokovania na základe jasných pravidiel. Ako rovný s rovným, nie v podriadenom postavení ako posledných dvadsať rokov. Tie rokovania majú mať za cieľ vytvoriť Palestínsky štát v hraniciach spred roku 1967, čím sa, samozrejme, ukončí okupácia. Naším hlavným mestom bude Východný Jeruzalem. Chceme dosiahnuť spravodlivé riešenie otázky utečencov a zabezpečiť, aby palestínsky ľud mohol budovať svoju štátnosť slobodne. Toto všetko na základe vopred dohodnutého časového harmonogramu v krátkej dobe, nie viac ako šesť mesiacov.

Foto: Eva Blažeková

Izrael a Palestína v skratke Rezolúcia OSN 181 z novembra 1947 deklarovala zrušenie britského mandátu nad Palestínou. Mal vzniknúť židovský a arabský štát a oblasť Jeruzalema mala ostať pod medzinárodnou správou, no nikdy sa tak nestalo. V máji 1948 bol založený štát Izrael, ktorý hneď po svojom vzniku začal vojensky rozširovať svoje územie na úkor susedných štátov. Následkom bol okrem iného hromadný exodus arabského obyvateľstva, ktorý odštartoval dodnes nevyriešený problém palestínskych utečencov. V šesťdňovej vojne v roku 1967 Izrael obsadil okrem iných území aj zvyšné časti historickej Palestíny – Západný breh Jordánu a Pásmo Gazy. Na týchto okupovaných územiach dnes  je palestínska samospráva. V roku 1959 vzniklo palestínske národnooslobodzovacie hnutie Fatah na čele s Jásirom Arafatom. Väčšinu palestínskych spolkov od roku 1964 zastrešuje Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP). Ako reprezentačný orgán Palestíny OOP získala v roku 1974 štatút pozorovateľa v OSN. V roku 1988 bol vyhlásený vznik štátu Palestína. Dvadsiateho septembra 2011 bude Valné zhromaždenie hlasovať za prijatie tohto štátu do OSN s hlavným mestom Východný Jeruzalem. Podmienkou na prijatie je dvojtretinový súhlas členských štátov vo Valnom zhromaždení a jednoznačný súhlas Bezpečnostnej rady. Predbežne sa počíta so 142 hlasmi vo VZ OSN pre a šiestimi proti a s vetom USA v Bezpečnostnej rade OSN. Zdroj foto: canadiancontent net