Programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča je výsmechom životnému prostrediu na Slovensku. A hanbou Jána Budaja. Presne dva týždne po zverejnení pozdravného listu, v ktorom privítali jeho menovanie za šéfa rezortu a blahoželali mu, tie isté organizácie zverejnili zdrvujúcu kritiku jeho programu na najbližšie 4 roky. Programové vyhlásenie ich „vo viacerých oblastiach sklamalo“, pretože „na praktickú ochranu prírody rezort životného prostredia rezignoval.“
WWF Slovensko, SOS/BirdLife Slovensko, Ochrana dravcov na Slovensku, BROZ a Iniciatíva MY SME LES ešte začiatkom mesiaca napísali novému ministrovi list, v ktorom pomenovali hlavné výzvy pre jeho rezort a keďže „systémové zmeny v ochrane prírody už neznesú odklad, je nevyhnutné, aby sa dôležité opatrenia na ich presadenie zapracovali už do programového vyhlásenia vlády“. Preto ministrovi ponúkli, že „v prípade Vášho záujmu sa radi s Vami v blízkej dobe stretneme, prípade nájdeme iný spôsob spolupráce v kontexte dnešných dní“.
Nestretli sa a nenaši ani iný spôsob spolupráce. Pán minister Budaj neprejavil ani štipku záujmu, aby mu do programového vyhlásenia „kecali“ nejakí nezávislí ekologickí aktivisti. „Čo bolo, bolo, terazky som ministrom.“
Minister ignorant
A tak podľa riaditeľky WWF Slovensko Miroslavy Plassmannovej programové vyhlásenie „neobsahuje dôležité opatrenia v kľúčových oblastiach“, čo je podľa Jozefa Ridzoňa zo SOS/BirdLife Slovensko „prax, ktorá v ochrane prírody trvá desaťročia. Presne kvôli tomuto na Slovensku vymierajú druhy.“ Aj to, čo sa do dokumentu predsa len dostalo, je podľa ochranárov „napísané všeobecne, až nevykonateľne“.
Na obranu Jána Budaja treba uviesť, že „jeho“ kapitola sa v tomto nijako neodlišuje od zvyšku textu. Písať „návrhy a prehodnocovania namiesto konkrétnych záväzkov“ bolo zjavne zadaním pre všetkých členov vlády. Budajovmu kamarátovi a nedávnemu poslaneckému kolegovi z OĽaNO Mikulášovi Hubovi sa dokonca páči, že „rozsah príslušnej kapitoly PVV je bezprecedentný (sedem strán)“. A stačí mu, že z programu pocítil „zjavné odhodlanie“. Lenže v skutočnosti je to „odhodlanie“ len znôškou všetkého, čo papier zniesol, a nie programom, z ktorého by bolo jasné, čo presne, kedy, ako a z akých finančných zdrojov minister Budaj pre zlepšenie životného prostredia urobí.
Najlepšie to vystihuje jedna z úvodných viet: „Medzi najväčšie environmentálne výzvy Slovenska patrí zlá kvalita ovzdušia, nízka miera recyklácie komunálneho odpadu a nedostatočná ochrana vôd, biodiverzity a lesných ekosystémov.“ Ako tak konkrétne spôsoby uvádza program v oblasti zlepšenia kvality ovzdušia a ochrany vôd. O biodiverzite a lesných ekosystémoch sa v ďalších odsekoch píše len „všeobecne, až nevykonateľne“. A jednej z „najväčších environmentálnych výziev“ a to „nízkej miere recyklácie“ sa už Budajov program nevenuje vôbec. Ako môžeme veriť, že to minister myslí vážne? Ako je možné niečo označiť za „najväčšiu výzvu“, a potom sa k nej nevyjadriť ani slovkom?!?
Ústretový voči kšeftárom s odpadom
Svoju skutočnú predstavu environmentálnej politiky už Ján Budaj ukázal, keď ako prvý krok odsunul zálohovanie PET fliaš a plechoviek. A v trende uprednostňovania priemyslu bude zjavne pokračovať. Recykláciu odignoroval, ale zato otvoril dvere obrovskému biznisu so spaľovaním odpadu: „vytvoríme podmienky na zvýšenie miery energetického zhodnocovania komunálneho odpadu.“ Pripomeňme, že pred rokom česko-slovenská podnikateľská skupina predstavila milionársky projekt výstavby piatich „centier cirkulárnej ekonomiky“. Takto falošne nazvala obrovské spaľovne, ktorých kapacita má prevýšiť reálnu potrebu na Slovensku. Ekologickí odborníci upozornili, že tento megalomanský projekt bude vytvárať tlak na spomaľovanie recyklácie a kompostovania odpadu, len aby sa využila ich plná kapacita a majiteľom sa vrátili ich zisky. Slovenský odpad na to stačiť nebude a tak budú dovážať odpad zo zahraničia.
Pritom aj analytičky Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) Ivana Malešová a Petra Cséfalvayová pre portál Euractiv.sk zdôraznili, že verejné prostriedky by mali smerovať do „predchádzania, opätovného používania a recyklácie“ a „nie na podporu skládkovania a spaľovania“. Branislav Moňok z organizácie Priatelia Zeme – SPZ dopĺňa, že aby spaľovne „boli ekonomicky udržateľné, musia byť navrhnuté na veľkú kapacitu odpadov s kontinuálnou prevádzkou. To vytvára veľký dopyt po odpadoch a brzdí rozvoj triedeného zberu a recyklácie (o aktivitách na predchádzanie vzniku odpadov a prípravy na opätovné použitie ani nehovorím).“ A tiež upozorňuje na škváru a popolček, ktoré zostávajú po spálení odpadu.
Ako úplný nezmysel odhaľujú Budajov plán Daniel Lešinský a Miloš Veverka z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA). V roku 2030 bude totiž podiel komunálnych odpadov vhodných na spaľovanie maximálne 10 až 20 percent. Existujúce spaľovne a cementárne budú absolútne dostatočné, pretože už dnes majú kapacitu na spálenie 40 percent všetkého komunálneho odpadu vytvoreného na Slovensku. Len samotné cementárne sú schopné pokryť 32 percent, pričom dnes sa v nich „energeticky zhodnocuje predovšetkým dovážaný upravený odpad zo zahraničia“.
Časované bomby proti prírode
Slovensko teda rozhodne nepotrebuje posilňovať ambície „spaľovačov“ odpadov, ale namiesto skládkovania ich treba viac recyklovať, alebo opätovne používať. A najdôležitejšie je znížiť tvorbu odpadov.
Nebezpečenstiev proti prírode je v Budajových plánoch viac. Za všetky spomeňme len zámer „zlúčenia odborov starostlivosti o životné prostredia s pozemkovo-lesnými odbormi“. Dlhoročné spory Štátnych lesov TANAPu a Správy TANAPu ukazujú, kto v dvojici lesníci a ochranári vyhráva. Ide teda len o ďalší ústretový krok voči kšeftárom. Odhliadnuc od skutočnosti, že spomínané odbory sú súčasťou okresných úradov, ktoré neriadi MŽP, ale ministerstvo vnútra. Rovnakú hodnotu má zámer „zmeny v daňovej politike smerom k zelenej, fiškálne neutrálnej daňovej reforme,“ čo je zasa v rukách ministerstva financií.
Takéto odhodlanie sa síce M. Hubovi páči, ale v skutočnosti stojí „za starú bačkoru“. Toto nie je odhodlanie, to sú len prázdne gestá, silné slová bez konkrétnych a jasných záväzkov.
