Aj tí politici, čo veria na zázraky pri obhajovaní zotrvania Veľkej Británie v EÚ, vedeli, že to možné nebude. Aj keď argumentovali ekonomickými stratami po odchode z EÚ a výhodami z členstva, predsa pre brexit sa rozhodovali ľudia, Briti. Rozhodovali tí, čo vnímali postupný úpadok prestíže a postavenia „pyšného Albionu“ vo svete a v posledných rokoch aj v EÚ. To, že anglická kráľovná Alžbeta II. povedala v čase pred referendom, že v jej kráľovstve sa bude platiť eurom až vtedy, keď bude mať toľko rokov ako britská libra, bolo lapidárne vyjadrenie názoru jej poddaných. Úpadok postavenia hrdí Briti znášali ťažko a so zaťatými zubami. Možno i preto sa viac vinuli k USA, čo na odplatu B. Obama im vracal slovami, že patria k najspoľahlivejším spojencom…
Je však istá možnosť, ako vysvetliť brexit – a tým je mediálna argumentácia, že za celým tým stojí Moskva v snahe rozložiť štruktúry EÚ. Mlčanie V. Putina v dňoch pred referendom pokladali mnohí zástancovia tvrdších sankcií voči Rusku za dôkaz, že práve odchod Veľkej Británie z EÚ je to pravé, čo ruskí bojari a oligarchovia čakali a potrebovali.
