Podľa údajov britskej neziskovej organizácie Oxfam v roku 2016 vlastnilo 8 najbohatších ľudí toľko bohatstva ako polovica najchudobnejších ľudí sveta, ktorá je 3,6 miliardy ľudí.
Jedna skupina, 8 ľudí , vlastní 426 miliárd dolárov a na druhú skupinu, 3,6 miliardy ľudí, pripadá tiež 426 miliárd dolárov. Podľa údajov tejto organizácie ešte pred šiestimi rokmi malo 3,6 miliárd ľudí majetok v rovnakej hodnote ako 388 miliardárov.
Z toho zreteľne vidieť, ako rýchlo za ostatné roky narastá nerovnosť v príjmoch a ako sa čoraz väčšie bohatstvo akumuluje v rukách čoraz menšieho počtu ľudí. Pritom fakty ukazujú, že dnes jeden z desiatich ľudí na svete žije denne za menej ako 2 doláre.
Uvedené, ale aj ďalšie skutočnosti dokazujú, že Marx, Engels i Lenin mali pravdu už pred viac ako sto rokmi.
V „Manifeste komunistickej strany“ (1848, Londýn) Marx a Engels okrem iného píšu, že buržoázia „… scentralizovala výrobné prostriedky a sústredila majetok v malom počte rúk“. Na obviňovanie komunistov a ich cieľov reagovali slovami: „Desíte sa, že chceme zrušiť súkromné vlastníctvo. Ale vo vašej terajšej spoločnosti je súkromné vlastníctvo zrušené pre deväť desatín jej príslušníkov, jestvuje práve preto, že pre deväť desatín neexistuje.“
Je možné uvedené tvrdenie vyvrátiť? Nepotvrdzujú údaje Oxfam, že Marx s Engelsom i Lenin mali pravdu?
Lenin v práci „Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu“ uvádza: „Finančný kapitál, ktorý je sústredený v niekoľkých rukách a využíva fakticky monopolné postavenie, zhrabuje obrovské a čoraz vyššie zisky zo zakladania spoločností, emisií cenných papierov, zo štátnych pôžičiek a podobne, čím upevňuje nadvládu finančnej oligarchie…“
Antikomunisti, ale vďaka ich aktivitám a manipuláciám s ľuďmi prostredníctvom médií aj mnohí „nebohatí“ občania sa vysmievali a vysmievajú tvorcom teórie, ktorá je základom pre politiku komunistov. Spochybňujú jej reálnosť, vedeckosť, platnosť pre praktickú premenu sveta.
Ak by si však uvedomili dnešné fakty a informácie o stave ľudstva, o postavení pracujúcich ľudí, o postavení najchudobnejších vrstiev, o zneužívaní moci bohatými, museli by „zaplakať“. Zaplakať nad tým, čo sa deje v ich okolí aj v ich prítomnosti, čo čaká mnohých z nich v blízkej budúcnosti, aké (ne)istoty majú ich deti a vnuci.
A možno by niektorí zachceli ovplyvniť pohyb ľudskej spoločnosti „iným smerom“.
(Autor je podpredsedom KSS)
