Len čo sa v pondelok 27. mája objavili výsledky volieb do európskeho parlamentu, redaktori a novinári všetkých médií sa chytili príležitosti a spustili bľaboty na danú tému. „Bľabotmi“ je možné nazvať ich „reči“ preto, že súčasní pracovníci masmédií majú vo väčšine nulové, alebo len minimálne predpoklady na to, aby niečo kvalifikovane komentovali, analyzovali alebo hodnotili. Nemajú na to potrebné vzdelanie, ani primerané skúsenosti. Myslí sa tým vzdelanie pri príprave na svoju profesiu, ktorého sa im dostáva na dnešných vysokých školách. Skúsenosti z činnosti, ktoré by ich aspoň trocha približovali k politickej či ekonomickej praxi na príslušných stupňoch fungovania a riadenia života spoločnosti dnes sa už ani nepovažujú za potrebné. Tak si „púšťajú jazyk na špacír“, opakujú útržky z vyjadrení politikov, politológov, predstaviteľov inštitúcií a organizácii, ktorí sa ku konkrétnym témam vyjadrujú. Vytrhávajú ich mnohokrát z kontextu, účelovo spájajú útržky z myšlienok a nekvalifikovane, často primitívne a nahrubo robia závery a vývody, ktoré majú slúžiť konkrétnym zámerom. Čie sú to zámery, nie je treba trikrát hádať. Takmer všetky médiá na Slovensku sú v súkromných rukách, to znamená že mediálnu politiku robia tak, ako to od nich vyžadujú ich zamestnávatelia a vlastníci. Ak niektorí pripomínajú a kritizujú cenzúru „za komunistov“, tak tento diktát „za kapitalistov“ je oveľa bezohľadnejší a nemilosrdnejší.
Už na ďalší deň, v utorok, si prihriali polievočku na téme eurovoľby aj redaktori relácie „Dobré ráno“ na stanici Slovenského rozhlasu. V „omáčke“ o výsledkoch volieb zaprovokovali ich slová o tom, že na adresu Európskej únie „sa šíria rôzne hoaxy…“, napríklad aj o príkazoch EÚ, ale že „Európska únia nič nenariaďuje“.
Nevedno, či je to bezočivosť alebo ozaj hlúposť, ak si redaktori verejnoprávnej rozhlasovej stanice nepamätajú ani nie mesiac starý prípad, kedy zákon prijatý v Národnej rade Slovenskej republiky pozastavilo rozhodnutie Európskej komisie. Ide o zákon o tom, že obchodné reťazce na Slovensku mali odvádzať raz za štvrťrok odvod vo výške 2,5 percenta zo zisku do štátneho rozpočtu. Ako je to možné vysvetliť? Nie je toto jednoznačne prikazovanie? Nie je to nariaďovanie? Čo bezočivejšie sa ešte môže stať v dobe mieru, aby zákon prijatý parlamentom suverénneho a zvrchovaného štátu mohol byť spochybnený a vlastne zrušený rozhodnutím „zvonku“?!
I tento nedávny konkrétny prípad je jasnou ukážkou, ako médiá účelovo klamú občanov. Ako ich zavádzajú, manipulujú s ich názormi a postojmi. Tak to robia pred každými voľbami a tak to robia po každých voľbách. A výsledok?! Zmätení, ale aj znechutení občania, ktorí v stave dezorientácie, pochybností, s pocitom bezradnosti a nedôvery „ku všetkému a ku všetkým“ nejdú k voľbám, nejdú na protestné demonštrácie, pracujúci nejdú do štrajkov za svoje práva. Veľa ľudí je nespokojných, veľa vie a veľa tuší, že sú klamaní, ale v neistote, niekedy už v znechutení odmietajú sa akokoľvek osobne angažovať na zmene daného stavu.
Potešujúce je, že kontakty s občanmi ukazujú, že značná časť z nich už odhalila „bľaboty“ a hlúposti, ktoré sa im predkladajú a ktorým v podstate neveria. Horšie je, že zatiaľ si nevieme poradiť so zámerným a vedomým klamstvom, nepravdami a cielenými dezinformáciami, na ktoré ani nemáme možnosti reagovať. Hoci „vraj“ žijeme v demokracii.
Ak je to tak, demokracia by nemala dopustiť, aby bola klamaná akákoľvek časť či skupina občanov spoločnosti. Treba hľadať cesty, ako šíriteľov klamstva postihovať a klamstvá eliminovať. Len tak sa viac priblížime k skutočnej demokracii a spravodlivosti.
