Pri rozlúčke s 20. storočím nepochybne budeme svedkami, že pri jeho hodnotení bude reč najmä o dvoch svetových vojnách, ktoré spôsobili o. i. pád solídnych ríš a vznik nových štátnych útvarov. Medzi udalosti tej druhej pri všetkej skromnosti patrí aj SNP. Preto nie je neaktuálne položiť si otázku, či možno ešte vôbec vyriecť nejaké slovo proti starým lžiam retardovaných vyznávačov stredoveku o 29. auguste 1944, ktorý je pre nich Dies ater, puč čechoslováckych, luteránskych a židoboľševických dobrodruhov. Po novembri 1989 mali historici konečne možnosť slobodne vyriecť poznanú pravdu o organizátoroch Povstania, osobitne o vojenských a občianskych politikoch. Za desať rokov sa konalo množstvo vedeckých konferencií a odborných seminárov. Občana Slovenska, súceho na SLOVO, teda prístupného logickým a objektívnym argumentom, v súčasnosti načrtnutý obraz o SNP presviedča, že v roku 1944 neexistovala iná alternatíva či už z hľadiska odborne vojenského alebo morálne politického ako projekt, vypracovaný SNR a formulovaný vo Vianočnej dohode a v strategicko-taktickom pláne Golianovho štábu. Dnes už verejne môžeme vysloviť pravdu, ktorú sme vytušili v roku 1948, že to bola druhá strana – Stalin – ktorá úmyselne zmarila náš plán. Ak osočovatelia SNP vyhlasujú jeho aktérov za naivných iluzionistov, dalo by sa to ešte zniesť. Aj to je určité ocenenie, že sme mali dobrý úmysel. Lenže fundamentalisti z Tisovej gardy pripisujú excesy, ktoré sú nevyhnutným sprievodným zjavom každého ozbrojeného vystúpenia, údajnej bezmocnosti SNR a povstaleckého armádneho velenia. Práve opak je pravdou. Armáda a povstalecké štátne orgány nekompromisne stíhali pseudorevolučné akty, vykonané na vlastnú päsť. Konečne stačí, aby si rozmýšľajúci čitateľ porovnal krvavé výčiny, ktoré sa vo svete dejú v podobných situáciách, ako bolo SNP, i po pol storočí od konca 2. svetovej vojny. Či už z pohnútok ideologických, náboženských, rasových alebo národnooslobodzovacích. Nepochybujem, že po takomto porovnaní sa mu bude zdať obraz o Povstaní ešte krajším.
Autor bol poľným prokurátorom povstaleckej armády a prednosta spravodajského oddelenia Hlavného partizánskeho štábu. Je posledným žijúcim poslancom povstaleckej SNR
