Za mojich mladých čias sa v takýchto horúcich prázdninových dňoch posúvali po poliach prášiace žatevné kombajny a po cestách sa preháňali zaplachtované nákladiaky či traktory s nápismi „Ani zrno nazmar!“. Dnes? Na poliach potravinovo nesvojprávneho Slovenska stoja rozľahlé sklady globalizačných priekupníkov a kombajn v teréne je zriedkavejší než čestný politik vo vláde. A k tomu zdravotné transportné vozy súkromných firiem s červenými krížmi či vločkami, rozvážajúce terajšie „cennosti“… Pred kultúrnymi domami alebo telocvičňami v malých obciach dlhé rady seniorov, viacero babičiek aj dedkov na vozíkoch. Už o 9-tej predpoludním 25 stupňov. Dnešná mládež i niektorí politici sa týmto starkým radi vysmievajú, že za ich mladosti museli stáť v dlhých radoch na banány a na kubánske pomaranče. Dnes čakajú na slobodu! Očkovanie proti Covidu na vidieku odráža manažérske (ne)schopnosti a morálku vládnej elity. Jediný minister zdravotníctva v hodnosti generála na svete Vladimír Lengvarský objavil možnosť vakcinácie neregistrovaných záujemcov vo veľkokapacitných strediskách a raduje sa, ako keď slepý Ignác narazil na prameň.
V Borskom Svätom Jure na Záhorí organizoval obecný úrad vakcináciu ešte 20.mája 2021. Odvtedy – za tie 2 mesiace po registrácii, zozbieraní prihlášok a poskytnutí osobných údajov záujemcov – uplynulo 54 dní, 1 296 hodín, 77 760 minút, dotikalo 4 665 600 sekúnd v informačnom tichu a zabudnutia. Vyliahlo sa zatiaľ 5 333 333 komárov, Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) evidoval 6 769 hlásených podozrení na nežiaduce účinky a Hegerova vláda prežila svoj 100. deň. Až…, až konečne…, včera popoludní zaznel v miestnom rozhlase oznam, keď z úradu obvolali celý menoslov. Správa na úrovni príchodu Svätého otca do baziliky v Šaštíne!
Začína sa o 9-tej, no príďte o minútku skôr, aby ste stihli administratívu…
Všetci z tých 90-tich – hoci zvolaní na poslednú chvíľu – prišli v nádeji, že o 9.15 hod. budú slobodní. Že sa ochránení „od všetkého zlého“ poberú rýchlo – ako po testovaní – domov. Chyba lávky! Očkovací tím z Trnavy nikde. Ani o 9.00, ani o 9.15, ani o 9.30 hod. Pracovníčky obecného úradu nevedeli, či a kedy prídu, nemali žiadne informácie ani o tom, akou experimentálnou látkou budú dôchodcov pichať, aký lekár bude prítomný… Stáli však v dlhom registračnom rade a diktovali opakovane svoje osobné údaje s odpoveďami na otázky, do akýchsi papierových dotazníkov. Žiadne poradové čísla, žiadne dvojmetrové rozstupy. Zúfalá bezradnosť, rezignácia, nanútená „dobrovoľnosť“. Obdobne ako kedysi dávno zástupy čakajúce na sprchovanie… Sloboda a nádej sa zjavila v zložení jednej lekárky, jednej sestry, administratívneho asistenta i šoféra sanitky (prekvapivo z Trenčína!) po vyše pol hodine.
Ná co, išuvi ste semkaj pješky? – ozvalo sa z hlúčka niekoľkých najvtipnejších „starečkov“, fajčiacich na trávniku. A bolo po sviatočnej nálade prvého prijímania…
V hustom zástupe zneistených vonku a v zaplnenej čakárni pred kinosálou hustla atmosféra. Úprimne by som doprial tie duchaplné glosy adresované tárajúcemu profesorovi Krčmérymu, či tie – smerujúce k obľúbencom prieskumných agentúr: k prezidentke otvárajúcej na Orave židovský cintorín, k premiérovi luhajúcemu o 8 miliardách poslaných ľuďom…, aj k „mastičkárovi“ v ministerskom rúšku, diskriminujúcemu nezaočkovaných. Zbabraná a hanebná akcia trnavského liberálneho župana Jozefa Viskupiča (iba čírou náhodu bratranca Igora Matoviča), ktorá sa skončila o 12.07 hod., je diametrálne odlišná od vyšperkovaných reportáží v televíznom spravodajstve. Od tých, čo deklarujú perfektnú zohratosť vlády so samosprávami či úspešnosť mnohomiliónových provakcinačných kampaní v mainstreamových médiách.
13-tka je vraj nešťastné číslo. Zdá sa, že pre hrdého a neohrozeného riaditeľa Štátnych hmotných rezerv Jána Rudolfa, ktorému kompetentný úrad vyčíta pochybenie pri 50 miliónovom nákupe antigénových testov pred prvým celoplošným testovaním, práve naopak. Lebo kým Kajetán Kičura už vyše roka „bručí“ v base, Ján Rudolf (krytý šéfom liberálov Sulíkom aj bývalým premiérom a teraz ministrom financií) sa ranného prepadnutia kukláčmi z NAKA nemusí obávať. „Naši ľudia“ z SaS aj z OĽaNO predsa musia znášať zlaté vajcia. V akejkoľvek podobe. Z testov, z vakcín, z nákupu zdravotníckych pomôcok, zo stíhačiek a inej vojenskej techniky, z eurofondov, z neposlanej pomoci podnikateľom a rezortom, z propagandistických mediálnych kampaní…
Biznisová karavána ide (vďaka neústavnému referendovému výroku Ústavného súdu SR) ďalej, opozícia i Najvyšší kontrolný orgán šteká, no my – demokratickí voliči – ostávame bokom, v postavení Buridanovho osla. Tak 13., 14., 15., 16., ako aj 17. júla…
Úvodná ilustračná fotografia: ClipArt
