Američan v Strednej Ázii

Prvý februárový pondelok 2020 sa štátny tajomník USA Mike Pompeo stretol v hlavnom meste Uzbekistanu v Taškente so svojimi rezortnými kolegami z piatich krajín Strednej Ázie v rámci formátu C5+1.

M. Pompeo tak v Uzbekistane zavŕšil svoje eurázijské turné, ktoré bolo pôvodne plánované na začiatok januára 2020, ale udalosti v Bagdade a okolí, ktoré hrozili prerásť v niečo nepredvídané, ho donútili zmeniť svoje plány. Keď sa však stalo jasné, že nová svetová je zatiaľ zažehnaná, M. Pompeo skôr plánované turné zrealizoval a dokončil práve stretnutím C5+1 v Taškente.

Formát C5+1 je vlastne dieťa USA spred piatich rokov, ešte z čias prezidentovania B. Obamu, od ktorého sa administratíva D. Trumpa neodvrátila. Práve naopak Washington tento formát aktuálne vníma ako efektívny a ofenzívny nástroj svojho návratu (upevnenie vojensko-politickej prítomnosti) do Strednej Ázie na úkor a napriek silnejúcim pozíciám Číny a historického status quo Ruska v regióne.

Účastníci stretnutia C5+1 v Taškente.
Foto z twiteru @SecPompeo

Prvý podobný summit sa konal ešte v Astane (dnes Nur-Sultan) v dňoch 10. – 11. septembra 2017[1], tento – druhý – v Taškente a nasledujúci je plánovaný koncom jari, resp. začiatkom leta 2020 v kirgizskom Biškeku.
 

Formát C5+1
 

Ministri zahraničných vecí Muchtar Tleuberdi (Kazachstan), Čingiz Ajdarbekov (Kirgizsko), Sirodžindin Muchriddin (Tadžikistan), Rašid Mederov (Turkmenistan) a starý ministerský matador Abdulazis Kamilov (Uzbekistan) – ako hostiteľ – spolu s M. Pompeom (podľa agentúrnych správ) spoločne koordinovali úsilia jednotlivých krajín regiónu Strednej Ázie v rámci regionálnych ekonomických a energetických vzťahov, vrátane boja proti terorizmu (všeobecne a v Afganistane najmä).

Na záver účastníci stretnutia prijali „Spoločné vyhlásenie o výsledkoch stretnutia na úrovni ministrov zahraničných vecí C5+1[2].

Z jeho textu vyplýva akcentácia rozvoja regionálnych procesov, dôverného dialógu a praktickej spolupráce pre dobro a stabilitu Strednej Ázie. Zvýrazňuje sa fakt, že USA podporujú suverenitu, nezávislosť a teritoriálnu celostnosť krajín regiónu. Spoločné vyhlásenie… definuje prioritné sféry a to:

• upevnenie vzájomnej dôvery a konštruktívnej spolupráce;
• podporu koordinovaných regionálnych projektov nasmerovaných na dopravné, energetické a infraštruktúrne projekty a rozšírenie investičných kontaktov s USA v rámci Rámcovej dohody o obchode a investíciách;
• rozvoj spolupráce krajín regiónu v energetickej oblasti (podpora národných plánov k adaptácii na klimatické zmeny);
• prípravu návrhov a iniciatív nasmerovaných na vedecko-technický, sociálny a inovačný rozvoj regiónu (+ upevnenie jeho turistického potenciálu);
• rozšírenie kultúrno-humanitárnych a edukačných kontaktov;
• spolupráca pri zaistení funkčnosti, zmyslu a bezpečnosti hraníc vlastných štátov;
• rozšírenie dialógu a výmena (zdieľanie) informácií týkajúcich sa boja proti terorizmu a násilnému (náboženskému) extrémizmu;
• podpora vzájomne výhodnej spolupráce v otázkach posunu procesu politickej regulácie v Afganistane a upevnenie kontaktov (obchodno-ekonomických, dopravných, infraštruktúrnych…) krajín Strednej Ázie s Afganistanom;
• upevnenie občianskej spoločnosti, ochrana ľudských práv a dodržiavanie noriem medzinárodného práva.

Aj keď sa v Spoločnom vyhlásení… Čína vôbec nespomína, Peking reagoval na túto aktivitu a návštevu M. Pompea v Taškente kriticky. Veľvyslanectvo Číny v Taškente vo svojom komuniké razantne odmietlo snahy M. Pompea posudzovať „…vnútropolitické otázky Číny s diplomatmi zo Strednej Ázie…“[3] Narážalo tak na slová M. Pompea, ktoré vyriekol predtým v Nur-Sultane.

Rusko nereagovalo na turné M. Pompea tak kategoricky ako Peking, ale predsa v Kremli zdvihli obočie, a to dosť vysoko. Totiž sú presvedčení, že M. Pompeo nenápadne a neverejne priviezol do Taškentu akúsi novú stratégiu USA vo vzťahu k Strednej Ázii. Jej cieľom, podľa analýzy moskovského denníku Коммерсант je „… odtrhnutie stredoázijských republík od Číny a Ruskej federácie a ich zaviazanie v regionálnych projektoch (bezpečnosť, energetika a smerovanie na Afganistan) pod patronátom USA…“

Tesne pred cestou M. Pompea do Strednej Ázie sa k téme vyjadril aj S. Lavrov, ktorý vyhlásil, že hlavným cieľom tejto aktivity je „… presmerovať všetky projekty v Strednej Ázii na juh, smerom do Afganistanu, ale bez účasti Ruskej federácie…“
 

Causa Afganistan
 

Podľa nášho mainstreamu je Afganistan krajina, kde Američania „víťazia“ od roku 2001.

M. Pompeo, ktorý mal predtým bilaterálne stretnutia ako v Nur-Sultane, tak aj v Taškente, na tému Afganistanu oznámil, že vláda USA poskytne Uzbekistanu 1 mil.$ ako finančnú dotáciu (pomoc) na rozšírenie obchodných vzťahov medzi Taškentom a Kábulom, pretože Washington je presvedčený (skôr to len zdôvodňuje vo verejnom priestore), že „… upevnenie vzťahov medzi Uzbekistanom a Afganistanom bude akcelerátorom prekvitania Afganistanu a celej Strednej Ázie a za jej hranicami…“ Uf, to nevymyslíš.

M. Pompeo ešte informoval uzbeckého ministra A. Kamilova, že Washington zvažuje vyčleniť ešte 1 mil.$ na rozvoj kapitálového trhu a uskutočnenie reforiem v uzbeckom bankovom sektore. No nekúp to!

Autor textu, vľavo, a minister zahraničných vecí Uzbekistanu A. Kamilov v roku 2001.
Foto: archív autora

V zásade ide o to, že USA pred očakávaným znížením svojej vojenskej prítomnosti v Afganistane chcú, aby krajiny Strednej Ázie riešili svojimi rukami to, čo si vo Washingtone zmyslia. A prvé husle by mal hrať Uzbekistan. Už asi zabudli na to, ako ich I. Karimov vypoklonkoval z krajiny а razantne zatvoril v roku 2005 americkú vojenskú a leteckú základňu Karši-Chanabád (Qarshi Xonobod) a aj na to, že stredoázijské lišiactvo má rôzne podoby. Jednou z nich je viesť sa na vlne aktuálnosti a keď sa geopolitické kyvadlo pohne iným smerom, tak sa týmto smerom hrdo vybrať. Najlepšie v predstihu.
 

Geografia, kultúra a história nepustia
 

Kto dlhodobo sleduje problematiku Strednej Ázie a pohyb USA, teda slona v tomto stredoázijskom porceláne, určite bude súhlasiť s názorom kazašského experta Dosyma Satapajeva, že „… okrem akýchsi štandardných diplomatických fráz o družbe, partnerstve a spolupráci…“ nebol v rámci tohto turné a summitu povedané nič nové. Samozrejme, ak opomenieme časť geopolitiky (vzťahy Číny a Strednej Ázie) skoncentrovanú v rámci vrcholiacej obchodnej vojny medzi Čínou a USA.

Nezabúdajme, že v čase, keď sa spúšťal formát C5+1, šlo o unikátny pokus, pretože (napríklad na rozdiel od V4) krajiny Strednej Ázie medzi sebou veľmi nekomunikovali (vzhľadom na osobnú animozitu svojich prezidentov) a de facto nemali vytvorenú žiadnu regionálnu platformu, okrem priestoru na pôde postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov. Dnes však je situácia trochu iná. Noví a staronoví prezidenti krajín Strednej Ázie sa začali regulárne stretávať na vlastných summitoch (bez tútorstva Moskvy a Washingtonu). No a neprítomnosť Washingtonu na týchto summitoch aktivizuje Washington k tomu, aby bol formát C5+1 živým projektom, a nie ako od počiatku nefunkčný US pokus o GUUAM (formát Gruzínsko, Ukrajina, Uzbekistan, Arménsko a Moldavsko).

Ťažko si je možné predstaviť, že USA dokážu elity v Strednej Ázii skorumpovať tak, že prestanú platiť pravidlá geografie, kultúrne vzorce a historické fakty. Teda, že by si seriózne mysleli, že Strednú Áziu môžu obrátiť na svoj – hamburgerový – obraz.

Nemožno si však nemyslieť, že M. Pompeo tiež razantne presviedčal Taškent, aby Uzbekistan nevstupoval do Eurázijskej ekonomickej únie, kde si Uzbeci zatiaľ zachovali štatút pozorovateľa. Ale aj toto (štatút pozorovateľa) je posun a úspech Moskvy.

Región Strednej Ázie sa momentálne očividne nachádza v pohybe smerom ku konsolidácii a upevneniu vzájomnej dôvery a spolupráce, čo je aj dôsledkom hmatateľnej tranzície moci v dvoch rozhodujúcich krajinách regiónu: v Kazachstane a Uzbekistane.

Návšteva M. Pompea v tomto konsolidačnom (pol)čase môže znamenať, že Washington má záujem v pokračovaní tejto konsolidačného procesu a hľadania riešení v rámci vlastného konceptu „Veľkej Centrálnej Ázie“ (US termínus technicus).

Alebo, spomenúc si na bábkový seriál Dobrodružstvá čerta Brumtelesa z roku 1969 s vynikajúcim hlasom J. Krónera, ktorý mal (Brumteles) jasné krédo: „škodiť, škodiť a škodiť“, budeme uvažovať v tejto dimenzii s novelizáciou: „chaos, chaos, chaos“.

Aj keď M. Pompeo túto rozprávku asi ťažko videl.

Ale nikdy nehovor nikdy!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)