Keď začiatkom roku 1998 prenikol na verejnosť tajný materiál OECD pod názvom Multilaterálna dohoda o investíciách, svetová verejnosť si po prvý raz dôslednejšie uvedomila nové nebezpečenstvo, pred ktorým stojí celé ľudstvo. Je sympatické, že ako prví zareagovali na toto vskutku sprisahanie globálneho kapitalizmu americkí občania. Vedúca osobnosť občianskeho hnutia v Spojených štátoch Ralph Nader publikoval v Le Monde Diplomatique článok, v ktorom vyzýval na globálny sociálny protest. Dnes vieme, že táto iniciatíva sa prekvapujúco rýchlo ujala. Po dlhšej odmlke sa do ulíc vrátili desaťtisíce demonštrantov, ktorí vystupovali najmä proti politike Svetovej obchodnej organizácie, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Napriek rastúcej intenzite protestov sa vládnuce vrstvy usilovali tieto skupiny marginalizovať, a to predovšetkým tak, že im znemožňovali a znemožňujú prístup do médií. Najmä televízne stanice neúnavne šíria virtuálny obraz sveta, ktorý ponúkajú na každoročných schôdzkach vo švajčiarskom Davose najvyššie finančné a politické kruhy tejto planéty. Organizátori tohto summitu svetového kapitálu tvrdia, že si radi vypočujú akékoľvek názory. Pravda je však taká, že cena za to, aby vás bolo počuť na Svetovom ekonomickom fóre, je 20 000 dolárov. Nespokojní intelektuáli organizovali sporadické schôdzky, ktoré sa niesli v duchu anti-Davosu. Boli to však nesystémové iniciatívy a bolo jasné, že skôr či neskôr bude potrebné uchopiť celú agendu na programovom základe. Tak sa zrodila myšlienka usporadúvať pravidelné stretnutia Svetového sociálneho fóra, ktoré by prebiehali paralelne s termínom konania Svetového ekonomického fóra v Davose. Za autora idey sa považuje dovtedy neznámy burič Oded Grajew, ktorý sa vo februári 2000 stretol v Paríži s brazílskym aktivistom Franciscom Whitakerom. Spoločne oboznámili s nápadom prezidenta hnutia ATTAC vo Francúzsku Bernarda Cassena, ktorého iniciatíva tak nadchla, že sám vypracoval návrh na založenie Svetového sociálneho fóra (WSF). Cassen sa domnieval, že schôdzky by sa mali uskutočňovať niekde v treťom svete. Whitaker navrhol, že by to mohla byť Brazília. Argumentoval, že je to krajina, ktorá má zo všetkých štátov regiónu predsa len najlepšie materiálne predpoklady na zorganizovanie takého megapodujatia. Tip napokon padol na Porto Alegre, hlavné mesto jedného zväzového brazílskeho štátu, ktorý bol známy svojím silným demokratizmom a odporom voči neoliberalizmu. Ešte toho istého mesiaca sa v brazílskom Sao Paulo zišli predstavitelia ôsmich domácich mimovládnych organizácií, ktoré sa rozhodli stretnutie organizovať a spoločne podpísali Zmluvu o spolupráci. Tu sa dohodli, že svoje úsilie nebudú koncentrovať na prijatie záverečného dokumentu, ktorý by pre rôznorodosť názorov mohol zablokovať rodiacu sa globálnu sociálnu alianciu. Sústredia sa len na proces vydiskutovania najzávažnejších problémov, rozdelených do štyroch tematických okruhov: 1) tvorba bohatstva a sociálna reprodukcia, 2) prístup k zdrojom a ich udržateľnosť, 3) posilňovanie občianskej spoločnosti a verejnej sféry a 4) politická moc a etika v novej spoločnosti. Dohodnutý postup dodržaný pri každom ročníku WSF predpokladá, že pre každý z týchto tematických okruhov sa sformulujú otázky, na ktoré sa účastníci pokúsia nájsť odpoveď. Cieľom takýchto stretnutí je potom vytvárať čoraz širší priestor pre výskum alternatív k dominantnému modelu spoločnosti. Prvé Svetové sociálne fórum sa uskutočnilo v dňoch 25. až 30. januára 2001 v Porto Alegre. Jedným z jeho najvýznamnejších výsledkov bolo iniciovanie prijatia Charty princípov WSF, ktorá definovala hodnotové východiská Svetového sociálneho fóra. Tento dokument jasne identifikuje hlavného ideologického protivníka globálneho sociálneho hnutia – neoliberalizmus. Každý, kto chce vstúpiť do tohto procesu, sa musí stotožniť s obsahom Charty, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia o cieľoch občianskych aktivistov. Tí si za svoj ideál vytýčili budovanie planetárnej spoločnosti smerujúcej k harmonickej koexistencii ľudstva a Zeme. Základným heslom WSF sa stal slogan Iný svet je možný. Porto Alegre bolo definované ako nepretržitý proces hľadania a budovania alternatív, ako otvorené fórum antineoliberálnych a antiimperialistických síl pre demokratickú diskusiu, formuláciu návrhov, slobodnú výmenu ideí a skúseností. Dôraz sa kládol predovšetkým na to, že WSF je svetový proces, čím sa zvýrazňovala medzinárodná dimenzia regionálnych a lokálnych stretnutí na podobné témy. V Charte sa okrem toho prízvukuje, že WSF nechce byť inštitucionálnou reprezentáciou svetovej občianskej spoločnosti, aj keď jeho činnosť koordinuje Medzinárodná rada zložená zo zástupcov všetkých zúčastnených organizácií. Zvýrazňuje sa aj nekonfesionálny, mimovládny a nestranícky kontext WSF. Napriek tomu, že činnosť Svetového sociálneho fóra je ešte len v začiatkoch, jeho výsledky sú neobyčajne bohaté. Vďaka tejto platforme uzreli svetlo sveta desiatky fundovaných návrhov na riešenie najvážnejších ekonomických, sociálnych, environmentálnych a politických otázok dneška. Čoraz viac mysliteľov sa zapája do príprav na zmenu. Hĺbka ich intelektuálneho úsilia je pritom taká pozoruhodná, že jednoznačne vyvracia neoliberálnu propagandu zhutnenú do hesla Iná alternatíva nejestvuje. Svetové sociálne fórum sa odvážne postavilo voči všetkým totalitárnym a redukcionistickým pohľadom na ekonomiku, rozvoj či dejiny a proti používaniu násilia ako prostriedku sociálnej kontroly štátu. Ukázalo, že kapacita pre nenásilný sociálny odpor voči procesu dehumanizácie sveta nezadržateľne vzrastá.
