Za predminulej vlády, čo nie je tak dávno, bola spracovaná Stratégia sociálno-ekonomického rozvoje Slovenska na najbližších 10 rokov. Aký je stav dnes?
Žiaľ, ani v programovom vyhlásení súčasnej vlády, ale ani v prístupe opozície nie sú náznaky, že by otázka strategického prístupu k rozvoju Slovenska bola na programe dňa, Naskytá sa otázka, či vôbec takýto prístup k hospodárskej politike je potrebný.
Čo teda Stratégia je, keď v hlavách politikov, ale i širokej verejnosti je k tejto problematike takýto laxný prístup?
Treba rozlišovať vízie, prognózy a stratégie rozvoja. Aj keď ide o tri rôzne veci, vzájomne súvisia a vo veľa prípadoch sa i prelínajú.
Kým vízie majú až časovo nadgeneračný rozmer, na Slovensku dodnes chýbajú. Prognózy sú predpovede budúceho vývoja, ktoré však majú v sebe prvky objektívneho vývoja,
Stratégie sú však také výpovede o spoločenských procesoch, kde je možné cieľavedome vytýčiť ciele a určiť i spôsoby naplnenia týchto cieľov. Nie je to nejaké veštenie z krištáľovej gule, ale na ich základe je možné vyselektovať ciele, ktoré sú v danom období aj realizovateľné. Svetová banka zverejnila štúdiu, podpísal sa pod ňu rad renomovaných ekonómov, v ktorej konštatuje, že všetky najrýchlejšie sa rozvíjajúce ekonomiky v druhej polovici 20. storočia využívali nejakú formu stratégie rozvoja príslušnej spoločnosti. Nakoniec i Marshallov plán nebol len mešec peňazí, ale bola to vlastne stratégia obnovy hospodárstva v povojnovom období. Samozrejme, takéto stratégie sa v priebehu rokov prispôsobujú v súlade s meniacimi sa vonkajšími podmienkami.
Už sú viac ako tri roky od ukončenia prvej etapy prác na stratégii Slovenska. Ako sa premietla do hospodárskej politiky ?
Iste, najmä v dokumentoch prerokovaných vládou sa stratégia odrazila. Na jar minulého roku bol vo vláde prerokovaný materiál ministerstva hospodárstva, ktorý zo strany viacerých rezortov poskytuje cenné námety pre ďalší postup. Podobne ministerstvo školstva a vedy pripravilo zaujímavý materiál o otázkach inovačného rozvoja a nakoniec i správa tohto ministerstva o stave školstva je cenným námetom, ako ďalej. Týmto krokom však chýba začlenenie do celkovej stratégie spoločenského rozvoja.
Proces tvorby stratégie bol pod gesciou akadémie vied a ďalších odborníkov. Išlo však o jednorazový akt. Ako teda ďalej?
Je možné, že tomu, aby tvorba stratégií nebola len jednorazovým procesom, chýba aj inštitucionálne zastrešenie. Ako som už spomínal, žiadna stratégia rozvoja nie je ukončený proces. Ona sa vyvíja a treba ju permanentne prispôsobovať meniacim sa vonkajším objektívnym podmienkam. Keď hovorím o inštitucionálnom zastrešení, nemám na mysli nejaký nový úrad, ale táto problematika by si zaslúžila minimálne gesciu zo strany jedného s podpredsedov vlády tak, aby proces tvorby mal kontinuálny charakter.
Keď by sa pokračovalo v tvorbe stratégie, v čom by bolo treba voliť iný prístup?
V prvom rade nie všetky časti stratégie, tak ako boli spracované, sú konzistentné. Napríklad časť o sociálnej dimenzii rozvoja sa príliš sústreďuje na súčasné otázky. Predstava, že stratégiu možno ihneď pretaviť do krokov príslušnej vlády taktiež nie je správna. Následne by bolo potrebné spracovávať programy, ktoré budú nadväzovať na jednotlivé jej časti.
Na prácach sa podieľali najmä ekonómovia. Čas ukázal, že do nich by bolo potrebné zapojiť viac podnikovú sféru, občiansku verejnosť, ale i médiá, ktoré by sprostredkovávali práce na stratégii širokej verejnosti. Najmä podnikatelia by mohli priniesť nové prvky do strategických pohľadov na rozvoj jednotlivých odvetví.
Čo považujete za hlavné posolstvo stratégie?
Schválená stratégia v súlade s mojím názorom ukazuje, že hlavným strategickým smerom je rozvoj vzdelávania. Ekonomický rozvoj, sociálny rozvoj, ale i rozvoj kultúry sa stretáva a prelína v rozvoji vzdelávania. Vzdelanie je to, čo spája všetky oblasti spoločenského rozvoja. Aj preto je potrebné všestranne podporiť kroky ministerstva školstva, ktoré po rokoch tápania komplexnejšie sa snaží nasmerovať ďalší rozvoj školstva a vzdelávania. Nakoniec i korene sociálneho rozvoja treba hľadať vo vzdelávaní, kde sa vytvárajú prvotné rovnaké podmienky pre úspešný a relatívne rovný štart do života.
Z hľadiska rozvoja ekonomiky považujem za potrebné v súlade so závermi stratégie podporovať domáci podnikateľský sektor, a to nielen pokiaľ ide o veľké a stredné podniky. Zahraničné podniky so sebou prinášajú už hotové technológie, inovačné postupy. Práve podporou domácich aj drobných podnikateľov sa môže dosiahnuť významný pokrok i v oblasti inovatívnych technológii a v konečnom dôsledku i vzdelania.
Prečo podľa vášho názoru bo taký významný dokument, akým je stratégia prijatý širokou verejnosťou tak vlažne?
O niektorých dôvodoch som už hovoril vyššie. Aj v tomto prípade sa však prejavilo politikárčenie a často nezmieriteľný boj medzi opozíciou a koalíciou. Ako by tu nešlo o záujem Slovenska. Asi by bolo bývalo lepšie, keby celkové zadanie na spracovanie stratégie vzišlo konsenzuálne z uznesenia parlamentu a nie od vlády. Aj záverečné posúdenie by mohlo vzísť s parlamentu a to po širokej odbornej diskusii poslancov. Nie však len v pléne parlamentu. Chýba tu Parlamentný inštitút v takej podobe, ako je tomu v zahraničí, ktorý by poskytol priestor na posúdenie takýchto dôležitých dokumentov za účasti poslancov a odbornej verejnosti mimo dosah kamier a mikrofónov… Dokument, ako je stratégia, presahuje funkčné obdobie jednej vlády a z toho treba i pri jeho schvaľovaní vychádzať.
Foto: Eva Blažeková
