Pred nedávnom som viaceré inštitúcie upozornil na situáciu okolo nulových akcií a ich prevádzania na Fond národného majetku. Zatiaľ som dostal odpoveď od ministerstva financií, v ktorej mi vysvetľujú zložitosť, ako túto nulovú hodnotu, najmä po zomrelých vlastníkoch, je zložité previesť a že vytvárajú komisiu, ktorá má navrhnúť zjednodušenie likvidácie bezcenných cenných papierov.
Medzi časom som kontaktoval svojho právnika s otázkou, či mám obnovovať dedičské konanie po nebohej manželke. Aby som zdedil túto nulovú hodnotu z kupónovej privatizácie. Ten mi z fleku odpovedal, aby som tie papiere hodil do koša, pretože žiaden súd sa nebude zaoberať dedením niečoho, čo neexistuje, čoho hodnota bola rozkradnutá.
Tento absurdný problém a aj ďalšie, ktoré našu súčasnosť sprevádzajú, akou je napr. aj aféra „Gorila“, (a tá nie je jediná) ma vedú k zamysleniu nad tým, prečo tieto problémy tu sú, odkiaľ pramenia? Prichádzam na to, že chyba je založená v samom začiatku pretvárania našej spoločnosti zo socialistickej totalitnej na kapitalistickú, len ťažko sa mi dodáva – na „demokratickú“.
Táto krajina patrí nám všetkým
Hneď na počiatku nastúpila garnitúra politikov (česť výnimkám), ktorým vôbec nešlo o blaho národa, ale už od prvých dní začali pokukovať po majetkoch a ako ich čo najľahšie získať. Prebudili sa bývalí arizátori a najrôznejší dobrodruhovia typu Čarnogurského, Mečiara, Gála, Slotu a ich obklopujúci ďalší. Všetkých je ťažko vymenovať, ale ľudia ich poznajú, i tých v centre i tých v ich najbližšom okolí.
Dnes, keď stojíme pred voľbami (a máme problém, koho voliť) je veľmi dôležité, aby si ľudia uvedomili, že tento štát je ich a nie, ako si to myslia naši politici, že patrí len im. Národ tak potrebujú, aby im dal vo voľbách hlasy, aby ho mohli ďalšie obdobie vyciciavať a seba hmotne zabezpečovať.
Táto krajina patrí nám všetkým, a aby nám skutočne patrila, o to sa musíme sami starať. Proti každej neprávosti sa treba postaviť, kritizovať, písať, protestovať i demonštrovať. Ináč si potentáti budú ďalej budovať ochranný systém zabezpečujúci ich záujmy a praktiky a ich nedotknuteľnosť.
Všetci dobre vieme ako bol rozkradnutý obrovský národný majetok. Začalo sa to kupónovou privatizáciou, rozdávaním podnikov za symbolické ceny až po korupciu politikov. Do politiky sa ide s cieľom nabaliť sa. Fabriky boli rozkradnuté, výroba zastavená. Ľudia vyhodení na ulicu. V poľnohospodárstve boli zničené a rozkradnuté vzorne hospodáriace družstvá a štátne majetky. Veď posledné roky boli tieto podniky vedené vzdelanými inžiniermi a osvedčenými praktikmi. V produkcii chleba i mäsa bol štát zabezpečený. Mäso sa exportovalo. Dnes ho nekvalitné vozíme s celého sveta, Číny, Argentíny a pod. Dnes tisíce hektárov pôdy ležia ladom, hospodárske budovy chátrajú alebo sú rozkrádané. Ale aj na túto pôdu niekto berie dotácie a obohacuje sa. Dediči súkromnej pôdy sa už pracovať na pôdu nevracajú. Majú iné záujmy a tak s pôdou manipulujú rôzni keťasi. Túto skutočnosť si treba tiež otvorene povedať a priznať. Klásť si otázku, kde sa stratili také národné hodnoty, napr. celé strojárske fabriky od Považskej Bystrice (Martin, Detva, Podbrezová) až po Východoslovenské strojárne. Kde sa podeli také drevárske centrá ako Žarnovica, Zvolen, Nábytkárske závody. Zostali po nich bezcenné papiere. A už sa zas našli chytráci, ktorí chcú ešte na týchto nulových papieroch zbohatnúť. Nejde o pár kúskov akcií. Ide o státisíce a tak si spočítajte, čo to vydá, keď od každého ešte aj pod hrozbou exekútora vymámia po 9,60 eura. A v tých frontách, čo sa týchto papierov chcú zbaviť, stoja obyčajní ľudia. Tí, čo rozkradli ich podiely, tí tam nestoja, tí sa smejú spoza rohu, ako ten národ ogabali. Našinec si odpľuvne a zahreší nad takýmto svinstvom, ktoré nebolo potrestané a môžu pokračovať ďalšie. Nikto neprešetruje, ako boli milióny a miliardy nadobudnuté.
Tí, čo kradnú, sa neboja a tí, čo nekradnú, sa boja
A práve preto, že chyba je systémová, treba protestovať. Voliť treba isť. Ale treba zmeniť aj celý volebný systém. Nevoliť strany a anonymných poslancov. Každý volič musí vedieť, koho volí a ktorý poslanec mu musí skladať účty zo svojej činnosti v parlamente. Nie že sa tam povyberajú po kamarátskej linke.
Masaryk nás učil: „Nebáť sa a nekradnúť!“ U nás je ale taký stav, že tí, čo kradnú, sa neboja a tí, čo nekradnú, sa boja. Všetci dobre vieme, že národný majetok bol rozkradnutý. Dokonca vieme zistiť, kto ho rozkradol. Veď z poctivej práce by sme nemali toľkých miliardárov, hrdo sa vyťahujúcich svojimi miliónovými autami, lietadlami, vilami, loďami a čo ja viem, čo všetko majú na svojich kontách a pritom každý piaty Slovák žije v chudobe. Máme armádu nezamestnaných, armádu bezdomovcov a pod.
No a teraz tie geniálne riešenia svetovej i domácej ekonomickej krízy: zvyšujú sa ceny, zvyšuje sa DPH, obmedzujú sa sociálne výdobytky ľudu, platia sa lieky, zdravotnícke služby atd. Táto ťarcha postihuje prostý ľud. Ľudí, ktorí krízu nezavinili! Nezavinili ju nezamestnaní, ani ľudia v sociálnych zariadeniach, ani bezdomovci. Zavinili ju predsa bohatí magnáti, bankári, rozkrádači národného majetku a im slúžiaci politici. Prečo od nich sa nežiada vyrovnanie dlhov a schodkov v štátnom rozpočte? Oni by to mohli hravo zvládnuť, ale nie nech to znáša ten sprostý národ. Ale aj ten národ sa raz vzbúri a povie dosť! Nemali by sa predsa len báť tí, čo kradnú?
Priznám sa vám, že si neviem spomenúť ani na jedno meno politika, ktorý v nej pôsobí s cieľom zvelebiť krajinu, povzniesť hmotne i duchovne túto zem, tento národ. Každý tam lezie preto, aby čo najlepšie zabezpečil seba a svojich najbližších. Len sa poobzerajme okolo seba na vrchu aj dolu a uvidíme, že takýto je stav. Snáď len v tej komunálnej politike by sme kde-tu našli aj poctivých funkcionárov, sú ľudu na očiach a snáď s ním aj viac cítia.
A napriek tomuto nepeknému obrazu našej reality si myslím, že treba ísť voliť, ale aj dôsledne sledovať to, čo budú poslanci robiť po zvolení. Nebyť ľahostajný a nebáť sa. Veď my nekradneme.
Už v praveku sa primitívni ľudia starali o starých
Teraz niečo o sebe a mojom okolí: aby som na starosť nebol nikomu na ťarchu, rozhodol som sa tohto roku usadiť v Domove seniorov. Robil som 7 rokov na percentá, aby som získal plný možný dôchodok. Nie je to, samozrejme, boh vie čo, porovnávať sa napr. s rakúskym dôchodcom nemôžem. Ale som spokojný, pri skromnosti sa dá z neho žiť. Nuž ale naša koalícia sa dohodla, že si treba posvietiť aj na tých v starobincoch, nech tú krízu vyriešia. Tým, čo majú malé penzie, a tých je tu väčšina, necháme vreckové (počul som, že 38 eur) A tí, čo majú väčšie, budú platiť po 500 eur i viac, podľa toho, aké náklady má sociálne zariadenie, alebo sa siahne na príjmy príbuzenstva. Lenže ja som celý život neplatil sociálne a zdravotné poistenie deťom, ale štátu! Prečo teraz ťarchu starostlivosti majú znášať? Veď v mnohých prípadoch aj deti by potrebovali pomoc. Nuž, ale starí dôchodcovia sú tí najbezbrannejší ľudia. Príďte sa na nich koaličníci podívať, niektorí už ani slovom nevládzu protestovať, sú kriví, nedopočujúci, špatne vidiaci, mnohí trvale upútaní na lôžko. Mnohí nechodia na stravu, lebo by ju nezaplatili a tak sa prestravovávajú z toho, čo im zostane po zaplatení za pobyt v zariadení. Mnohí ani deti nemajú a tak si tu navzájom pomáhajú. A vy chcete, aby vám títo ľudia vyriešili hospodársku krízu? Aj tak na dôchodcov najviac kríza dopadá. Boli sme mladí, nepotrebovali sme lieky, ani doktora, ani nemocnicu. Dnes starí platia za všetko: za potraviny, za lieky a mnohí si ani tie lieky nemôžu dovoliť.
Z knihy Tomio Okamuru, českého podnikateľa, som sa dozvedel, že už v praveku primitívni ľudia najväčšiu starostlivosť venovali starým, nemocným či raneným. Dokladajú to vykopávky dokazujúce, že práve títo starci sa dožívali najvyššieho veku. Potvrdzujú to aj poznatky o dnes žijúcich kmeňoch z povodia Amazonky. A naši veľkí národovci kresťania a demokrati váľajú na tú najslabšiu vrstvu najväčšiu záťaž a postupne osekávajú sociálne a zdravotnícke zabezpečenie občanov. Pre milionára 10 eur neznamená nič, ale pre chudáka s 250-eurovou penziou je to kapitál. Takto ho okrádame, aby sme ho dostali na ulicu do radov bezdomovcov.
Je mi na vracanie, keď si predstavím našich koaličných politikou ako vehementne s kresťanskou láskou tento zákon zdôvodňovali. Je to najpotupnejší zákon, akým sa táto koalícia vytasila.
Systém treba reparovať od základu
No a ešte jedno zamyslenie nad perspektívami našej mladej generácie. Doterajšia prax ju učí, že nie prácou sa možno dobrať k vyššiemu štandardu, ale len chytráctvom a okrádaním tých druhých.
Mali sme fabriky, prosperujúce poľnohospodárstvo, fungujúce zdravotníctvo i školstvo. Ľudia mali prácu, aj keď bohviekoľko nezarobili, ale mohli slušne žiť. Aj dnes tu máme fabriky – zahraničných podnikateľov, dávajú sa im výhody, odpúšťajú dane, prispieva sa im na mzdy a zisky idú do zahraničia. A keď nebudeme pre nich dosť zaujímaví, tak sa nám odporúčajú. Náš podnikateľ je v nerovnom postavení. Previedli sme tiež najväčšiu pauperizáciu poľnohospodárov. Hrdiť sa môžeme akurát nezamestnanosťou, bezdomovcami a kolóniami Rómov bez práce… Máme slobodu , môžeme cestovať za prácou do cudziny, k moru len tí, čo nato majú.
Systém treba reparovať od základu. Pre Európu nie je vzor Amerika, krajina veľkých boháčov, ale aj veľkej chudoby.
Nie je to tak dávno, čo som sa zúčastnil, jedného vedeckého podujatia, kde pán Fico a pán Paška vystúpili s víziou ich strany o organizovaní našej spoločnosti v podstate po vzore škandinávskeho sociálnodemokratického štátu. Aj mne sa zdá, že to je systém, ktorý by sme mali presadzovať. Je pravda, že žiadna demokracia nie je absolútne dokonalá, ale mali by sme usilovať o maximálne jej naplnenie a zdokonaľovanie. Len si kladiem otázku. Dá sa ešte niekomu veriť? Pochybnosti mám preto: Veď ako môžu túto ich víziu naplniť, keď sa spolčujú s takými, ako sú mečiarovci, slotovci či s ich ochrancom Harabínom. Toto je môj problém, preto neviem koho voliť!
Foto: Emil Polák
