Voľby do VÚC nás opäť uisťujú o tom, že politici stále nemajú žiadnu sebareflexiu a sú úplne odtrhnutí od bežného života. Ľudovít Kaník, ktorého predbehol v banskobystrickom VÚC Marián Kotleba, sa pre SME vyjadril: „za výsledkom vidím skôr silný protestný tlak voličov, ktorí sú nespokojní so súčasnými politikmi“, akoby k nim on nepatril… Daniel Krajcer poďakoval voličom a vyjadril naučenú frázu, že ho teší, že prinášajú do politiky nových ľudí (SME). Akoby zabudol, že jeho šéf je v politike už dvadsať rokov a on sám je vo vysokej politike už tretie volebné obdobie. Zdenko Trebuľa neskromne čakal, že vyhrá už v prvom kole, jeho vyjadrenie pre SME hovorí o jeho sklamaní – zdá sa, že druhé kolo volieb a možno celkovo voľby, musia byť dosť otravná záležitosť, preto by možno bolo rozumné ich buď zrušiť alebo starému funkcionárovi odporúčať iné povolanie. Richard Sulík sa vyjadril v liberálnom duchu: VÚC treba zrušiť, pretože sa neosvedčili a ľudia ich ignorujú (spravy.pozri.sk). Bolo by určite zaujímavé sledovať jeho reakciu, ak by bola SAS vo voľbách úspešnejšia. Celkovo však treba povedať, že na jeho vyjadrení je kus pravdy – ľudia VÚC ignorujú, pretože sú to umelo vytvorené celky, s ktorými sa nestotožnili a neodrážajú tradičné regióny, v ktorých ľudia reálne žijú. VÚC treba zmeniť v tomto duchu a ľudia budú prirodzene aktívnejší, ak majú rozhodovať o „vlastnom kraji.“
Dnešné VÚC pripomínajú pravítkové hranice v Afrike – tiež sa definovali na základe politickej dohody zhora bez rešpektovania príslušnosti a kultúry obyvateľov – a môžeme práve tieto nelegitímne štátne hranice označiť za jeden z hlavných zdrojov napätia, občianskych vojen i genocíd. VÚC tiež pripomínajú čechoslovakistickú prvú ČSR, kde Slováci nemohli mať autonómiu, pretože by ju museli mať i Nemci, prípadne ďalšie národnosti. Mám dojem, že naše VÚC majú svoj tvar i preto, aby maďarská menšina bola naozaj vždy v menšine a nemohla o sebe náhodou naozaj rozhodovať. Cieľom decentralizácie a teda demokratizácie je paradoxne nedemokratický motív (a preto nemôžu o sebe rozhodovať ani Spišiaci, Turčania a iní – hoci to, samozrejme, nie je úplne súmerateľné porovnanie). A možno práve dosiahnutie tohto stavu bolo cieľom pri vytváraní VÚC – vytvoriť väčšiu možnosť zárobku (a moci) pre politikov a menšiu časť moci pre občanov, ktorým takéto VÚC prirodzene vadia.
Výsledkom je teda všeobecná znechutenosť – občanov i politikov. Občanov, lebo vidia, že už i politici VÚC sú im na míle vzdialení a politikov – pretože ich občania i ignorujú a ich legitimita je mizivá. Vadí im to však len navonok, dôležitý je predsa biznis, ktorý do VÚC prišli robiť, treba predsa obsadiť funkcie v dozorných radách, brať provízie pri projektoch a zabezpečiť rodinu a stranu. Jedinou dilemou je, čo má z týchto dvoch má byť na prvom mieste. V takomto spravovaní vecí verejných sa nemôžeme čudovať, ak extrémisti politicky rastú – nie je to len výsledok ponuky jednoduchých riešení, ale hlavne výsledok nefunkčnosti štátu a teda i jeho legitimity.
Autor je vysokoškolský pedagóg
Úvodné foto: statistics.sk
