Vzhľadom na to, že 19. novembra 2023 sa v Argentíne uskutoční druhé kolo prezidentských volieb, treba určite spomenúť, že jeden z hlavných faktorov týchto volieb bolo lawfare, hybridná vojna prostredníctvom práva. Práve lawfare v Argentíne zásadne ovplyvnilo aj kritické názory pápeža Františka, citované v minulej časti. [1] Na podrobnú analýzu vývoja v Argentíne tu nie je priestor, preto aspoň niekoľko informácií, dôležitých pre pochopenie situácie.
Na začiatku tohto storočia sa dominantnými politikmi v Argentíne stali manželia Kirchnerovci presadzujúci idey ľavicového perónizmu. Usilovali sa o zachovanie suverenity štátu, avšak spájali ju aj s riešenímvsociálnych tém. Ich úsilie bolo reakciou na vývoj v Argentíne na konci 20. storočia, keď sa realizovali liberálne reformy a široká privatizácia verejných služieb. Na konci týchto reforiem sa v rokoch 2001–2002 ocitla Argentína v štátnom bankrote a väčšina obyvateľov v dramatickej ekonomickej situácii. Uvedený stav sa pokúsil zmeniť ľavicový prezident Nestor Kirchner (2003–2007). Podarilo sa mu zlepšiť sociálnu situáciu más, avšak viacerými krokmi si pohneval oligarchiu i medzinárodné finančné inštitúcie. V tomto diele i po jeho smrti (2010) pokračovala jeho manželka Cristina Fernandez de Kirchner, prezidentka v rokoch 2007–2015 a súčasná viceprezidentka Argentíny. Aj ona sa dostala do sporov s domácou i zahraničnou oligarchiou a kritiku zožala najmä kvôli znárodneniu dôchodkových správcovských spoločností (tzv. druhý pilier). [2]
Ťaženie proti perónizmu
V tomto období sa ale v zahraničí začali objavovať nové nástroje lawfare na ovplyvňovanie politických procesov v Latinskej Amerike. Oligarchovia z NML Capital vytvorili TASK Force Argentina, ktorá mala zmeniť situáciu v krajine a americký veľvyslanec zasa označil za cieľ svojho pôsobenia prípravu justičných reforiem. [3] Pred prezidentskými voľbami v roku 2015 sa tak začala mediálna kampaň, ktorú viedli vplyvné denníky, najmä Clarín a Nación. Tie prezidentku obviňovali zo závažnej trestnej činnosti, predovšetkým z korupcie. Zvlášť angažovaný bol denník Clarín, ktorý na svojej webovej stránke v rokoch 2015–2019 publikoval o Kirchnerovej celkovo 3 357 (sic!) článkov, z toho skoro 94 % súviselo s témou korupcie. [4] Ďalším dôležitým momentom boli trestné konania namierené proti prezidentke, ktoré sa objavili ešte pred voľbami 2015. Jedným z prokurátorov, ktorý proti prezidentke aktívne vystupoval, bol Alberto Nisman. Ten verejne obvinil Kirchnerovú z trestnej činnosti, i keď nie priamo z korupcie. [5] A následne bol niekoľko dní po obvinení v januári 2015 za záhadných okolností zavraždený. [6] Mainstreamové médiá mali od začiatku jasno, kto za vraždou stojí a vražda tak zohrala podstatnú úlohu v prezidentskej kampani roku 2015. Kriticky by sa dalo podotknúť, že nech by prokurátor Nisman vedel o prezidentke čokoľvek, nemohol ju, ani jej stranu, poškodiť viac než svojou smrťou… Takéto logické pochybnosti sa však nebrali do úvahy, keďže médiá už o vinníkoch „rozhodli“.
Keďže v roku 2015 Kirchnerová kvôli ústavným limitom tretíkrát kandidovať za prezidentku nemohla, kandidoval jej politický nástupca Daniel Scioli – ten však v druhom kole prezidentských volieb neuspel. Bolo to volanie po „očiste“ a „boji proti korupcii“, ktoré v roku 2015 pomohlo ovplyvniť výsledok prezidentských volieb v prospech Mauricia Macriho, „protikorupčného“ kandidáta pravice a najväčšieho kritika prezidentky Kirchnerovej. Macri hneď po nástupe do funkcie začal s „reformami“ v oblasti justície. Na Najvyšší súd rýchlo dosadil právnikov Horacia Rossettiho a Carlosa Rosenkrantza, ktorí predtým pôsobili ako advokáti protikirchnerovského mediálneho koncernu Clarín. [7] Macri ich vymenoval dekrétom a urobil to pritom bez ústavne potrebného súhlasu dvoch tretín Senátu (ten získali až neskôr), aby rýchlo zmenil hlasovacie pomery. Ďalším ťahom novej moci bol tlak na odstúpenie generálnej prokurátorky Alejandry Gils Carbó, ktorá mohla „boj proti korupcii“ brzdiť. Mediálny mainstream sa ju v spolupráci s novou mocou vyše dva roky pokúšal zdiskreditovať a vynútiť si jej odchod. Masívnym mediálnym útokom voči nej bolo obvinenie z netransparentného obstarania služobnej nehnuteľnosti, ktoré sa však nepotvrdilo. Potom sa ale začali útoky na členov prokurátorkinej rodiny a vyvrcholili zverejnením čísla mobilu jej dcéry v októbri 2017. To číslo poskytlo informačné centrum, napojené na Najvyšší súd a „spopularizoval“ ho denník Clarín. [8] Následkom bolo mnoho vyhrážok prokurátorkinej dcére a prokurátorka sama práve kvôli tomu v novembri 2017 odstúpila z funkcie. Časť spoločnosti sfanatizovaná médiami však i túto akciu v mene boja proti korupcii akceptovala. V boji proti korupcii spoločnosť rýchlo strácala citlivosť na nelegálne postupy a mediálne útoky na členov rodín politikov sa stali pravidlom – aj voči rodine ex-prezidentky Kirchnerovej. [9] V „boji proti korupcii“ pokračoval prezident Macri ďalšími krokmi v súdnictve, kvôli ktorým ho v roku 2019 kritizoval spravodajca OSN pre nezávislosť súdnictva. [10] Takisto pristúpil k reformám v oblasti trestného práva a vytvoril veľmi jednostrannú komisiu na reformu trestného práva, ktorá presadila viaceré zmeny.
Dvojaký meter
Veľká komplikácia pre „bojovníkov proti korupcii“ sa však objavila v roku 2016, a to v súvislosti s globálne známou kauzou Panama Papers. Išlo o zverejnenie databázy klientov a súvisiacich informácií z počítačov veľkej panamskej advokátskej kancelárie Mossack Fonseca, ktorá sa zaoberala „optimalizáciou“ daní a off-shore spoločnosťami. Kauza odhalila, že prezident Macri, ktorý si vybudoval kariéru na boji s kirchnerovskou korupciou, pôsobil v predstavenstve dvoch off-shore spoločností (Kagemusha S. A. v Paname a Fleg Trading Ltd. na Bahamách). [11] Rodina Macriovcov „optimalizovala“ dane naozaj vo veľkom a podľa Panama Papers sa ich meno objavilo až pri 50 off-shore účtoch. [12] Významom pritom zatienili aj daňový škandál Lionela Messiho, najslávnejšej argentínskej celebrity… Odhalenie ako také zdiskreditovalo antikorupčnú rétoriku novej moci, a preto sa v korporátnych médiách začal šíriť naratív, že prezident vlastne ani nevedel o tom, že sa objavil v predstavenstve off-shore spoločností a že ho tam zapísal jeho otec bez jeho súhlasu. Tí, ktorí predtým volali po odstúpení i pri najmenšom podozrení voči štátnym funkcionárom, zrazu hájili nevinu „protikorupčného“ prezidenta. [13] Dôveru verejnosti nezvýšilo ani to, že inak nekompromisní protikorupční prokurátori a sudcovia boli v prípade prezidenta i ďalších piatich Macriovcov, zapojených do daňovej „optimalizácie“, veľmi opatrní a žiadny z Macriovcov nebol v kauze Panama Papers potrestaný. „Optimalizácia“ daní nie je vždy trestným činom a veľká časť transakcií sa pohybuje v „šedej zóne“, avšak pre každého prezidenta krajiny, odkiaľ dane unikajú, by takéto konanie malo byť tabu. Navyše, Macriovci nie sú nepopísaný list. Ide o vplyvný oligarchický klan, ktorý sa zbohatol ešte v 20. storočí. Neraz im pritom pomohli väzby na štátnu moc, zvlášť v časoch vojenskej diktatúry, ktorá im odpustila mnoho nesplnených záväzkov. Macriovskú „protikorupčnú vládu“ ale po Panama Papers stále viac znemožňovali škandály a odhalenia.
Napriek klesajúcej verejnej podpore Macri do konca svojho mandátu stihol odstrániť viaceré prosociálne opatrenia, reštrukturalizovať štátny dlh a zmeniť niektoré zákony podľa želaní „investorov“. Okrem toho, reálne mzdy Argentínčanov počas Macriho vlády klesli celkovo o 12 %, naopak, ceny energií dramaticky vzrástli, niekde až o stovky percent. [14] Macriho vláda totiž prestala regulovať dominantnú energetickú spoločnosť Edesur, ktorú ešte v 20. storočí sprivatizoval taliansky ENEL. Kvôli ekonomickej mizérii preto už v prvom kole prezidentských volieb roku 2019 suverénne zvíťazili perónisti. Vrátila sa aj samotná Kirchnerová, hoci len vo funkcii viceprezidentky pri prezidentovi Albertovi Fernandezovi. Zlá hospodárska situácia však pretrvávala i po voľbách a významne ju zhoršila pandémia COVID-19. V roku 2022 zasa krajinu postihlo extrémne sucho, ktoré znížilo export tradičných poľnohospodárskych produktov. Súčasne ale platí, že ľavicová vláda ekonomické problémy krajiny nedokázala riešiť a nezvládla najmä vysokú infláciu, ktorá postihuje chudobných. Tým sa líšila od úspešnej politiky Kirchnerovcov zo začiatku 21. storočia, a preto stratila množstvo svojich bývalých voličov.
Ešte závažnejšia však bola kríza dôvery v štátne inštitúcie a práve tu zohral lawfare významnú úlohu. Boj proti korupcii prostredníctvom „reforiem“ zasiahol súdnictvo i OČTK a súčasne sa v mene očisty spoločnosti začali používať extrémne trestno-právne prostriedky. Aktivisti a médiá vytvorili hysterickú atmosféru, pri ktorej bolo v boji s korupciou možné všetko – zneužívanie väzby, spolupracujúcich obvinených, porušovanie prezumpcie neviny či mediálne „popravy“ podozrivých. Z niektorých predstaviteľov OČTK sa stali „hviezdy“ a každý, kto o boji proti korupcii vyjadril pochybnosti, začal byť sám podozrivý. Zástancami „očisty“ neotriasli ani zjavné nespravodlivosti, vrátane úmrtí vo väzbe – 30. decembra 2018 zomrel vo väzbe bývalý minister zahraničia Héctor Timerman (vo väzbe už od konca 2017). [15] Príčinou smrti bola rakovina, ale dlhý pobyt v tvrdých podmienkach väzby jeho zdravotnému stavu zjavne škodil. Pre bojovníkov proti korupcii z OČTK však ex-minister predstavoval skvelú príležitosť – keby sa priznal a stal sa z neho „kajúcnik“, napr. v kauze AMIA, ktorú dozoroval vyššie spomínaný prokurátor Nisman, mali by mediálne pôsobivý dôkaz proti Kirchnerovej. On sám by dosiahol ako odmenu rýchle prepustenie z väzby, čo by pomohlo aj jeho liečbe. Je zaujímavé, že Timerman bol ako mladík politicky prenasledovaný už počas vojenskej diktatúry v 20. storočí, tú však nakoniec prežil – na rozdiel od lawfare v 21. storočí…
Kauza Vialidad
Ani podobné škandály však lawfare proti Kirchnerovej nezastavili. OČTK proti nej začali viacero trestných konaní a proti jej nominantom stovky ďalších. [16] Kvantita procesov bola veľmi dôležitá pre mediálny tlak a pre vytvorenie „správnej atmosféry“ v spoločnosti. Keď sa neustále obviňovalo a zadržiavalo, vyznievalo to ako usilovná práca OČTK a verejnosť získala dojem, že na tom, čo píšu médiá, niečo naozaj musí byť. V skutočnosti sa však väčšina trestných konaní rozpadla, i keď niektorí obvinení podpísali dohodu, zväčša výmenou za podmienečný trest.
Potom prišla kauza Vialidad. [17] Tá sa týka verejných zákaziek na stavbu diaľnic v provincii Santa Cruz v južnej Argentíne pre podnikateľa Lázara Báeza. Podľa prokurátora Diega Lucianiho prezidentka Kirchnerová a jej zosnulý manžel, tiež bývalý prezident, konali v prospech Báeza, s ktorým udržiavali aj osobné kontakty. Trestné konanie inicioval v roku 2016 Javier Iguacel, riaditeľ Vialidad Nacional (Národná diaľničná spoločnosť), ktorého v decembri 2015 vymenoval Mauricio Macri, politický oponent Kirchnerovcov. V auguste 2022 prokurátor Diego Luciani obžaloval viceprezidentku z trestných činov, zodpovedajúcich založeniu zločineckej skupiny, podvodu a zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Luciani pre ňu žiadal 12 rokov odňatia slobody a doživotný zákaz výkonu verejnej funkcie. Obžalovaný bol aj podnikateľ Lázar Báez a niekoľko verejných funkcionárov. [18]
Prvým problémom obžaloby však bolo, že prezidentka nemala právomoc na tvorbu a nakladanie s prostriedkami rozpočtu pri cestnej infraštruktúre. Navyše, od prezidentky je k zákazkám na diaľnice v provinciách kompetenčne veľmi ďaleko a v štáte pôsobí mnoho inštancií, ktoré by do prípadného korupčného konania museli byť zapojené. Zapojenie prezidentky nepotvrdili ani výsluchy 114 svedkov a kauza stála v podstate na „kajúcnikovi“ Leonardovi Fariñovi, ktorý popísal, ako mal fungovať korupčný systém. [19] Išlo o spolupracujúceho obvineného, ktorému sa podarilo dokázať pranie špinavých peňazí, a tak sa snažil získavať výhody spoluprácou s OČTK. Jeho dôveryhodnosť spochybnil sudca Ramos Padilla (v kauze DʼAlessio), keď poukázal na to, že výpovede Fariñu, plné zložitých konštrukcií, pripravovala expertka na verejnú správu, napojená na tajné služby, a to tak, aby potvrdzovali verziu vyšetrovateľa. [20] V decembri 2022, počas MS vo futbale v Katare, súd odsúdil Kirchnerovú na šesť rokov odňatia slobody, a čo je dôležitejšie, zakázal jej doživotne uchádzať sa o politické funkcie. [21] Rozhodnutie bolo extrémne dlhé, plné zložitých formulácií, avšak založené na nepriamych dôkazoch a mediálnych špekuláciách. Išlo síce iba o prvostupňové rozhodnutie, avšak účel lawfare splnilo: Kirchnerová, ktorá je stále najznámejšou političkou argentínskej ľavice, sa rozhodla nekandidovať v prezidentských voľbách 2023. Zrejme sa obávala situácie, keby perónisti na ňu v kampani opäť vsadili, ale tesne pred voľbami by jej druhostupňový súd potvrdil zákaz uchádzať sa o funkciu.
Sudcovia, médiá a politici
Hoci je jasné, že korupcia sa dokazuje mimoriadne ťažko, slabosť dôkazov nenahradí ani presvedčenie mnohých Argentínčanov, že za Kirchnerovcov sa kradlo a korumpovalo. Nie je vôbec vylúčené, že Kichnerovci boli naozaj skorumpovaní, avšak takéto odsúdenie vyvolalo viac otáznikov než odpovedí. Rozhodnutie proti Kirchnerovej vnímali jej početní podporovatelia ako následok lawfare a ich nedôvera v súdnu moc bola umocnená konkrétnymi škandálmi. Počas procesu sa objavili fotografie prokurátora (Diego Luciani) a jedného zo sudcov v kauze Vialidad (Rodrigo Giménez Uriburu), ako hrajú futbal v spoločnom tíme na ihrisku, patriacom Macriovcom. [22]
V októbri 2022 sa zasa odhalilo zaujímavé stretnutie, zamerané proti Kirchnerovej a spol. V súkromnom oddychovom komplexe v Patagónii (Lago Escondido), ktorý patrí zahraničnému oligarchovi Joe Lewisovi, sa stretla zaujímavá skupina osôb z mediálneho a justičného prostredia. Patrili medzi nich o. i. predstavitelia rodiny Magnettovcov, vlastniacej 82 % akcií mediálneho koncernu Clarín, ďalej antiperónistický minister štátu Buenos Aires a popri vybraných prokurátoroch aj štyria sudcovia, ktorí vystupovali v procesoch s Kirchnerovou alebo by prichádzali do úvahy ako sudcovia kasačného súdu v kauze Vialidad (i keď v tom čase ešte nerozhodol ani prvý stupeň). Cestu súkromným lietadlom platil sudcom koncern Clarín, nezostala však utajená, a to kvôli letiskovej polícii. Jeden zo sudcov si rýchlo uvedomil potenciálny škandál, a preto ex post žiadal o falošné doklady, ktoré by dokazovali, že si sudcovia cestu platili sami. Aj táto komunikácia so žiadosťou o falšovanie dokladov však unikla a o stretnutí sa dozvedela verejnosť. [23] Podobných stretnutí sudcov a OČTK, ktorí sa zaoberali kauzami Kirchnerovej, s opozičnými politikmi a novinármi, bolo zrejme viac, na verejnosť však prenikajú len postupne.
Nedôvera v štátne inštitúcie a voľby 2023
Celkovým výsledkom lawfare v Argentíne nie je očista spoločnosti, ale diskreditácia štátnych inštitúcií ako takých. Veľká časť verejnosti vníma súdnu moc a OČTK ako spolitizované a boj proti korupcii ako prostriedok na likvidáciu oponentov. Trestné stíhania za korupciu ale súčasne poškodili obraz kirchneristických politikov, zatiaľ čo politici okolo Macriho sa v rokoch 2015–2019 zdiskreditovali i bez lawfare (nielen kvôli Panama Papers). Preto sa v predvolebnej kampani roku 2023 do popredia dostal Javier Milei, politik s netradičnými postojmi. [24] Ide o ekonóma, ktorý v minulosti pôsobil vo vysokej funkcii v banke HBSC či v dôchodkovej spoločnosti, ale súčasne napísal aj deväť teoretických kníh, v ktorých zastával pozície anarcho-kapitalizmu a libertarianizmu. Mnohé jeho nápady sú naozaj provokatívne, napr. podpora legalizácie obchodu s orgánmi a tkanivami od živých ľudí. Milei považuje za morálne prípustné, aby chudobní ľudia predávali svoje obličky. Jeho heslom je „Život, sloboda, vlastníctvo“ a celkovo presadzuje mix liberálnych a konzervatívnych hodnôt, napr. zastáva slobodnú voľbu pohlavia, ale súčasne vystupuje proti potratom. Najdôležitejšie však je, že v predvolebnej kampani vyhlásil plán na masívnu privatizáciu štátneho majetku a sprivatizovať chce dokonca aj verejné komunikácie. Diaľničná kauza Vialidad mu v tom určite pomohla… Milei ďalej navrhuje zrušiť národnú banku i národnú menu a nahradiť ju americkým dolárom. Na USA by sa politik orientoval i v zahraničnej politike, čo by určite rozladilo latinsko-amerických partnerov Argentíny, najmä Brazíliu. Nehovoriac o členoch nedávno rozšíreného BRICS. Naopak, sľubovaná privatizácia a zmena v zahraničnej orientácii by potešili tak americkú administratívu, ako aj mnohých argentínskych oligarchov, a preto ani v médiách nemá Milei zlú pozíciu. V nedeľu 19. novembra 2023 sa ukáže, či to všetko bude stačiť, aby v druhom kole prezidentských volieb porazil protikandidáta Sergia Massu, ktorý je ministrom hospodárstva v súčasnej perónistickej vláde.
Úvodná snímka hlavného mesta Argentíny Buenos Aires: www.wikimedia.commons
Poznámky:
[1] Fábry, B. Lawfare – hybridná vojna prostredníctvom práva. Nové slovo, 30. októbra 2023. In: https://noveslovo.eu/analyzy/lawfare-hybridna-vojna-prostrednictvom-prava/
[2] Ferrand, C. Argentinas Kirchner seizes private pension funds. Centre for Security Policy. December 22, 2008. In: https://centerforsecuritypolicy.org/argentinas-kirchner-seizes-private-pension-funds-2/
[3] Leguizamon, J. Weinen um Argentinien. Rubikon, 27er Juni 2019. In: https://www.rubikon.news/artikel/weinen-um-argentinien
[4] Raitzin, K. La instrumentalización de escándalos mediáticos en Argentina: un estudio exploratorio sobre las representaciones de la corrupción en el sitio web del diario Clarín. Intersecciones en Comunicación, 1(14), 2020. In: https://www.ridaa.unicen.edu.ar/xmlui/bitstream/handle/123456789/2322/LA%20INSTRUMENTALIZACI%c3%93N%20DE%20ESCANDALOS%20MEDIATICOS….pdf?sequence=1&isAllowed=y
[5] Išlo o teroristickú kauzu útoku na židovské centrum AMIA z roku 1994, do vyšetrovania ktorej mala Kirchnerová zasahovať s cieľom nezhoršiť vzťahy s Iránom, ktorý mal byť do útoku zapojený.
[6] Analýzy k verziám vraždy napr. Duggan, P. ¿Quién mató a Nisman? Planeta 2018.
[7] Llorens, L. Dictadura de los jueces: Macri y Magnetto coparon la Corte Suprema. Striptease del Poder, 9.1.2022. In: https://stripteasedelpoder.com/2022/01/dictadura-de-los-jueces-macri-y-magnetto-coparon-la-corte-suprema/
[8] Minutouno. La hija de Gils Carbó recibió decenas de amenazas tras el procesamiento de su madre. Minutouno, 13.10.2017. In: https://www.minutouno.com/politica/alejandra-gils-carbo/la-hija-gils-carbo-recibio-decenas-amenazas-el-procesamiento-su-madre-n3044531
[9] Redacción Pronto.¿Qué dice el parte médico de Florencia Kirchner? Pronto, 9 de junio de 2021. Pronto, 9.6.2021. In: www.pronto.com.ar/actualidad/2021/6/9/que-dice-el-parte-medico-de-florencia-kirchner-176279.html
[10] Organización de las Naciones Unidas. Mandato del Relator Especial sobre la independencia de los magistrados y abogados. ONU 2019. In: www.drive.google.com/file/d/1J0RbWxtVSVt_8-A3LBOdgNcCBg51y0iR/view
[11] Stefoni J. A. El presidente Mauricio Macri y los Panama Papers. Periodismo, justicia y política entre las denuncias y el escándalo. Questión 1(51), 2016, s. 500–517.
[12] Weisberg, P. El Grupo Macri tiene 50 offshore sociedades offshore. El Destape, 26 de diciembre 2016. In: http://www.eldestapeweb.com/el-grupo-macri-tiene-50-sociedades-offshore-n23973
[13] Clarín: Panama Papers: no hallan pruebas que vinculen a Macri con lavado de dinero. Clarín, 6.3.2016.
[14] Arndt, M. Regierung von Argentinien stellt Stromversorger unter staatliche Aufsicht. Amerika21, 4.4.2023. In: https://amerika21.de/2023/04/263320/argentinien-stromversorger-aufsicht
[15] Mena, J. M. Palabras prelimitares. In: Romano, S., Copani, A., Palazzo, M. (Comp.): El lawfare en América Latina y su impacto en la vigilencia de los derechos humanos. Ediciones SAIJ, 2022, s. XVI
[16] Russo, M. T. U. Por un Poder Judicial democrático, igualitario y al servicio del pueblo. In: Romano, S., Copani, A., Palazzo, M. (Comp.): El lawfare en América Latina y su impacto en la vigilencia de los derechos humanos. Ediciones SAIJ, 2022, s. 169 a nasl.
[17] SAIJ. Causa Vialidad: condenan a Cristina Fernández de Kirchner a la pena de seis años de prisión. SAIJ, 6 de Diciembre de 2022. In: http://www.saij.gob.ar/NV36507?utm_source=newsletter-semanal&utm_medium=email&utm_term=semanal&utm_campaign=jurisprudencia-federal
[18] Tamže
[19] La Nacion. Vialidad: Leonardo Fariña advirtió que le llama la atención la defensa de Cristina Kirchner. La Nación, 26.9.2022. In: https://www.lanacion.com.ar/lnmas/vialidad-leonardo-farina-advirtio-que-le-llama-la-atencion-la-defensa-de-cristina-kirchner-nid25092022/
[20] Caram, S. „Apareció“ Fariña en el juicio oral Vialidad, en primera reunión clave. Ambito. In: https://www.ambito.com/politica/vialidad-nacional/aparecio-farina-el-juicio-oral-vialidad-primera-reunion-clave-n5273184
[21] Esposito, N. N. Los insólitos argumentos para justificar la sentencia contra Cristina Kirchner en la causa Vialidad. Tiempo Argentino, 9.3.2023. In: https://www.tiempoar.com.ar/politica/los-insolitos-argumentos-para-justificar-la-sentencia-contra-cristina-kirchner-en-la-causa-vialidad/
[22] Kollmann, P. Juicio contra Cristina Kirchner: Los partidos de fútbol del fiscal Luciani y el juez Giménez Uriburu en la quinta de Macri. Página 12, 13 de Diciembre 2022. In: https://www.pagina12.com.ar/447454-juicio-contra-cristina-kirchner-los-partidos-de-futbol-del-f
[23] Meyer, A. EL LAGO ESCONDIDO-GATE: Quién, cuándo, dónde y para qué? Perycia Blog. Cronicas de la Justicia, 5 de Diciembre 2022. In: https://perycia.com/2022/12/escandalo-del-lago-escondido-gate-quien-cuando-donde-y-para-que/
[24] Ambito. La plataforma electoral de Milei: dolarización, armas, privatizaciones y eliminación de las ESI. Ambito, 17.5.2023. In: https://www.ambito.com/politica/la-plataforma-electoral-milei-dolarizacion-armas-privatizaciones-y-eliminacion-las-esi-n5725083
SÚVISIACE: Branislav Fábry: Lawfare – hybridná vojna prostredníctvom práva
