„Rada RTVS:
a) prerokovala aktuálnu situáciu v súvislosti s predložením návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase,
b) konštatuje, že sú potrebné legislatívne zmeny, ktoré umožnia efektívnejšie fungovanie RTVS a dôslednejšie napĺňanie jej verejnoprávneho poslania aj v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení spoločného rámca mediálnych služieb na vnútornom trhu (Európsky akt o slobode médií),
c) podporuje zámer predkladateľa posilniť kompetencie budúceho orgánu dohľadu Slovenskej televízie a rozhlasu, vrátane voľby a odvolávania generálneho riaditeľa verejnoprávneho vysielateľa.“
(Uznesenie Rady RTVS z 18. 3. 2024)
Citát na úvod neuvádzam náhodou: momentálne prerokúva slovenský parlament návrh nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Ako inak, opozícia a mainstreamové médiá bijú na poplach, kričia, že zákon predstavuje kladivo na slobodu slova a demokraciu, oháňajú sa frázami a heslami, ktoré vo verejnosti šíri súčasný manažment RTVS a časť jeho zamestnancov, ktorých si údajne „kúpil“ generálny riaditeľ Ľuboš Machaj, ako to vyznieva z kontextu tohto kontroverzného prípadu, vopred neodsúhlaseným zvýšením platov. Svorne tvrdia, že ide o opanovanie verejnoprávneho vysielateľa vládnucou mocou a o zmenu na poste generálneho riaditeľa.
Áno, priznajme, ide aj o výmenu Ľ. Machaja (ale aj o veľa ďalších dôvodov, o ktorých sa zmienime neskôr), pretože pod jeho vedením RTVS vo výraznej miere upustila od pôvodnej slovenskej televíznej a rozhlasovej tvorby, stavila na ustavičné reprízovanie programov, na míle sa vzdialila od verejnoprávnosti – nehovoriac o absolútnej rezignácii na prenosy významných športových podujatí – i od vyváženosti, objektivity a nestrannosti politického spravodajstva a publicistiky.
Často omieľaná argumentácia o najvyššej dôveryhodnosti televízneho spravodajstva STV (podľa výskumu Median.sk za štvrtý kvartál 2023 to bolo 26,6 %) neznamenala nič iné – iba byť jednooký medzi slepými, pretože komerčné televízie sú na tom ešte biednejšie (presvedčíme sa o tom v ďalšej časti článku). Rada RTVS (volí ju parlament, má deväť členov, dohliada na dodržiavanie zákona o RTVS zo strany manažmentu RTVS atď.) ustavične upozorňovala na rešpektovanie vyváženosti a nestrannosti, ale vedenie, oddojčené na predchádzajúcej politickej línii, to hádzalo za hlavu. A teraz toľký huriavk…
Kde boli všetci tí krikľúni?
Kde boli všetci tí krikľúni, keď od 1. januára 2011 za radičovsko-dzurindovskej vlády násilne zlúčili Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, následne zrušili všetky ich orgány – vtedy sa do vrcholového manažmentu dostal aj terajší riaditeľ Machaj ako personálny „čistič“ – a to len preto, že nevedeli inak odvolať vtedajšieho generálneho riaditeľa Štefana Nižňanského?! Prečo mlčali, keď Richard Sulík povedal v roku 2010 pre TASR tieto vety: „My sme na koaličnej rade dohodli, že zriadime pracovnú skupinu a tam budú strany prostredníctvom svojho zástupcu predkladať svoje návrhy a pripomienky. Títo štyria si majú sadnúť a nájsť kandidáta koalície.“ Potrebovali vari väčší príklad mocenských chúťok vtedajšej koalície? Prečo v tom čase tak zbesilo neprotestovali proti skrátenému pripomienkovému konaniu (trvalo iba dva dni, zhromaždilo sa zhruba 600 pripomienok, akceptovalo sa len zopár)?!
Alebo poďme ešte hlbšie do minulosti: Kde boli, keď Materákov manažment STV zriadil v roku 1998 v budove na 28. poschodí „koncentrák“ pre neželaných žurnalistov (nahnali doň naivných pritakávačov mečiarizmu, ale aj takých, čo boli nepohodlní nie pre svoju politickú orientáciu, lež pre svoju tvrdú hlavu nedať sa strhnúť na ten či onen breh; v zajatí nechýbali ani vyložení profesionáli, ktorí ovládali svoju profesiu až „nebezpečne“ dobre. Všetko to boli totiž ľudia s dvojmesačnou výpovednou lehotou; sedeli na stoličkách, čítali noviny, debatovali. Každý deň museli prísť na 28. poschodie, lebo ináč by dostali výpoveď za porušenie pracovnej disciplíny. Ak chceli ísť von, museli si dať podpísať priepustku…)?! Kde boli, keď STV pod vedením Richarda Rybníčka prepustila v roku 2003 vyše 1 100 pracovníkov? A tak by sme mohli pokračovať, bol by z toho nekonečný príbeh…
Radšej sa pozrieme do kuchyne RTVS prostredníctvom jednotlivých zasadnutí Rady RTVS, aby sme sa zbavili tendenčného propagandistického balastu, aby sme oddelili zrno od pliev a získali názory od ľudí, ktorí sú do danej problematiky azda najviac zasvätení. Hlasy zvonka, či už politikov alebo médií, sú iba o plnení svojho politického zadania, akýmsi kĺzaním po povrchu na starých korčuliach so starým „osvedčeným“ ideologickým heslárom. Ale ešte predtým niekoľko základných informácií o navrhovanom zákone…
Čo obsahuje návrh nového zákona?
Predovšetkým treba zdôrazniť, že dôsledne prihliada na Akt Európskej únie o slobode médií i na to, aby STVR názorovo nesplynuli s komerčným televíznym prostredím – postupne sa totiž presadzovala tendencia bulvárne spracúvať jednotlivé témy. Neprináša síce formálne rozdelenie týchto dvoch inštitúcií, vytvára však podmienky na ich samostatný rozvoj s adekvátnymi špecifikami, nastoľuje vyššiu mieru odpolitizovania procesov pri voľbe generálneho riaditeľa (bude ho voliť deväťčlenná Rada STVR s posilnenými kompetenciami, a nie parlament, ako to bolo od roku 2011 doteraz), Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (štyroch členov vymenúva a odvoláva minister/ka kultúry SR, z toho troch členov z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií a jedného na návrh ministra financií SR. Vymenovaniu musí predchádzať výberové konanie. Ďalších piatich členov volí NR SR, a to nasledovným spôsobom: jeden odborník z televízneho vysielania, jeden odborník z rozhlasového vysielania, jeden odborník z oblasti ekonómie, jeden odborník z oblasti práva a jeden odborník z oblasti informačných technológií. V oboch prípadoch musí ísť o ľudí s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a najmenej s päťročnou praxou. Volebná a menovacia prax ráta so šesťročným mandátom, aby sa neprekrývala s volebným obdobím parlamentných poslancov); zavádza sa nový inštitút – etická komisia, ktorá bude poradným orgánom rady. Okrem toho sám názov Rozhlas a televízia Slovenska, o ktorom sa v minulosti veľa diskutovalo, je gramaticky kostrbatý a navyše degraduje štátotvorný (slovenský) národ na región Slovensko. Je preto nanajvýš logické, že ho treba zmeniť. Škoda, že sa predkladateľ zákona nevrátil aj k praxi koncesionárskych poplatkov, ktoré bez akejkoľvek širšej diskusie zrušila matovičovsko-hegerovská koalícia a tak pretvorila RTVS na „verejnoprávnu“ inštitúciu závislú od štátneho rozpočtu.
Prichodí upozorniť, že spomenuté údaje o novom zákone o STVR vychádzajú z vládneho návrhu, parlamentní poslanci ho však môžu svojimi „pozmeňovákmi“ ešte upraviť. Vo všeobecnosti možno ale povedať, a to tvrdím z pozície niekdajšieho člena Rady pre vysielanie a retransmisiu znalého danej problematiky, že táto právna norma svojím spôsobom kopíruje (ba niekde je i mäkšia) podobné zákony ostatných krajín Európskej únie. Inak to ani nemôže ani byť, lebo to stanovujú príslušné smernice a odporúčania EÚ. Na ilustráciu uvediem niekoľko myšlienok o do nebies vychvaľovanom nórskom zákone: oná adorovaná vysielateľská spoločnosť nie je nič iné ako eseročka s jediným spoločníkom – štátom, ten má výhradné právo do nej nominovať svojich zástupcov, a to ešte nevieme, akým spôsobom, vieme iba to, že generálneho riaditeľa volí správna rada. A navyše do všetkých záležitostí môže zasahovať parlament, ale i sám kráľ. Volebné obdobie je štvorročné, vonkoncom sa neprekrýva s ďalším volebným obdobím. A už vôbec nie je pravda, ako sme mohli počuť v niektorých televíznych debatách u nás, že nórsky „verejnoprávny“ vysielateľ má voľné a slobodné ruky pri tvorbe programov; zo zákona program usmerňujú Rada pre vysielanie a regionálne programové rady. Rada pre vysielanie má štrnásť členov, desiatich menuje parlament a štyroch kráľ. Keď si tieto fakty uvedomíme, razom bublina spľasne...
O návrhu Zákona STVR
Vráťme sa však k terajšej Rade RTVS (na základe zápisov z diskusie na jej zasadnutiach možno konštatovať, že poväčšine ide o ľudí skúsených, odborne zdatných, sám predseda Igor Gallo v nej pôsobí už dvanásť rokov), k jej postojom a stanoviskám k aktuálnym a akútnym problémom RTVS (Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu). Tematicky si ich môžeme rozdeliť do viacerých okruhov: nový Zákon STVR, objektívnosť, vyváženosť a nestrannosť politického spravodajstva a publicistiky, hospodárske výsledky RTVS za rok 2023, návrh na zmenu rozpočtu na rok 2024, zvýšenie platov časti zamestnancov RTVS.
Stanovisko k prvému okruhu lapidárne vyjadruje úvodný citát tohto analytického článku. Za zmienku však stoja niektoré myšlienky z diskusie k tomuto bodu: Ľ. Machaj: „Vyše 90 percent textu je totožných s pôvodným zákonom, zmenilo sa len kreovanie rád a veci týkajúce sa generálneho riaditeľa. Uznávam, že pri jeho voľbe v rade by sa oslabili politické akcenty“ (zasadnutie 18. 3. 2024). Jozef Chudík, člen rady: „Robert Fico bol dvanásť rokov pri moci a neprišlo k nijakému zásadnému ovládnutiu médií politikmi“ (zasadnutie 18. 3. 2024). Igor Gallo: „Vecná diskusia nespočíva v tvrdení, že akékoľvek legislatívne zmeny sa rovnajú ohrozeniu verejnoprávnosti a nezávislosti“ (zasadnutie 27. 3. 2024). Na zasadnutie Rady RTVS 15. 5. 2024 pozval Ľ. Machaj dve opozičné poslankyne a jedného opozičného poslanca NR SR, vraj chcú vystúpiť k navrhovanému zákonu o STVR, v skutočnosti však chceli obhajovať generálneho riaditeľa v súvislosti s náznakmi o porušení finančnej disciplíny. I. Gallo to označil za zlý vtip: „Tento krok svedčí o tom, že manažment RTVS koordinuje svoje kroky s niektorými poslancami NR SR. Dnes o 13:22 hod. prišiel všetkým zamestnancom RTVS nasledovný mail: ,Vážení zamestnanci a spolupracovníci RTVS, vážení kolegovia, milí priatelia, legislatívny proces, ktorý smeruje k deštrukcii princípov verejnoprávnosti RTVS nezadržateľne pokračuje. NR SR sa začala na mimoriadnej schôdzi zaoberať navrhovaným zákonom o Slovenskej televízii a rozhlase. Zároveň sa dnes v budove Slovenského rozhlasu začína zasadnutie Rady RTVS. Jedným z bodov rokovania je aj podnet z externého prostredia na porušenie zákona, čoho konečným dôsledkom môže byť odvolanie generálneho riaditeľa inštitúcie. Dôvodom má byť schválenie valorizácie platov zamestnancov RTVS. Konanie považujeme za účelové s ďalším cieľom oslabiť inštitúciu a podkopať základy nezávislosti RTVS. Vyzývame Vás preto, aby ste prišli dnes o 14:00, na začiatok rokovania Rady RTVS, a vyjadrili svoj nesúhlas s týmto konaním pred zasadačku generálneho riaditeľa na 6. poschodí obrátenej pyramídy.´“
Išlo o umelo vytvorený konštrukt, že Rada RTVS chce odvolať generálneho riaditeľa, hoci každý vedel, že to nie je v jej kompetencii. Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) požiadala aj napriek tomu o vystúpenie, ale rada jej to hlasovaním zamietla. Štrajkový výbor RTVS sa však s tým nezmieril, pred zasadnutím rady 22. 5. 2014 opäť burcoval zamestnancov k pohotovosti, lebo „na dnešnom rokovaní Rady RTVS má byť opäť jedným z bodov prípadné schvaľovanie návrhu na odvolanie generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja pre údajné porušenie zákona“. Prirodzene, bol to číry nezmysel, manipulatívne narábanie s ostatnými kolegami.
Objektívnosť a vyváženosť politického spravodajstva a publicistiky
O objektívnosti a vyváženosti politického spravodajstva a vôbec publicistiky RTVS rokovala rada prakticky na každom zasadnutí, osobitne na ostatných zasadnutiach pred prezidentskými voľbami a voľbami do Európskeho parlamentu. Napríklad na zasadnutí 11. 3. 2024 riešili reportáž STV o odovzdávaní českých levov, v ktorej sa objavil citát režiséra Bebjaka: „Slováci sú čestní ľudia a vo voľbách by sa mali konečne poučiť.“ I. Gallo to komentoval slovami: „Bebjak nedostal cenu ako občiansky aktivista, ale ako režisér – bola to nevhodná reakcia, nehodná verejnoprávneho priestoru.“ Niečo podobné zopakoval i na rade 18. 3. 2024: „Niekoľko rokov rada poukazuje na nie úplne správne postupy v súvislosti s vysielaním spravodajstva a publicistiky a vždy nás manažment odbije, nerešpektuje prijaté uznesenia, v ktorých upozorňujeme na dramaturgiu a výber hostí.“ Túto pripomienku zopakoval dokonca i na zasadnutí 15. 4. 2024; nebolo zriedkavosťou, prízvukoval, že STV pozývala do diskusií iba ľudí z jedného politického spektra. Polemika na túto tému zaznela i na zasadnutiach 29. 4. a 15. 5. 2024, tentoraz sa však týkala odovzdávania filmových cien Slnko v sieti – väčšina diskutujúcich sa zhodla na tom, že i šlo o bezprecedentné zneužitie verejnoprávneho vysielania zo strany spoluorganizátora podujatia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (za tichého súhlasu RTVS) na adoráciu prezidentky SR a prítomnej progresivistickej komunity. J. Chudík na margo toho uviedol, že „ak RTVS nevie zabezpečiť dodržanie dramaturgie programu, treba také podujatie zaznamenať a následne po dohovore so spoluorganizátorom nájsť spôsob, ako ho odvysielať“. A ďalej dodal: „Týka sa to i pozývania hostí do diskusných relácií. Žiaľ, máme tu iba jednu unipolárnu zhavranenú diskusnú reláciu. (…) Havran skamenel do podoby posvätnej kravy v Indii a bolo treba vytvoriť priestor aj pre iné pohľady na funkciu umenia v súčasných spoločenských podmienkach. Napokon aj zhavranených bratov bolo viac. Lenže požiadavky a volanie Rady RTVS smerom k vedeniam RTVS boli márne. Stále sme svedkami aktivizácie jednotlivcov a zneužívania ich vplyvu na niektoré programy RTVS. A výsledok? Nový zákon v parlamente!“.
Prirodzene, rada prijala v takom duchu aj uznesenie. Akože inak, najväčšmi protestoval sám generálny riaditeľ, akosi nevedel stráviť, že sa niekto pustil do kritiky „ovečiek“ z jeho košiara. A nebolo to jediný či ostatný prehrešok!! Na zasadnutí 22. 5. 2024 rada prijala uznesenie, v ktorom konštatovala, že vysielanie RTVS v súvislosti s atentátom na predsedu vlády SR bolo v niektorých jeho častiach neobjektívne a nevyvážené, predovšetkým v súvislosti s dramaturgiou pri výbere hostí do vysielania RTVS (viackrát túto tému komentovala Iveta Radičová, zopár ráz sa na obrazovke objavil i Štefan Hamran, ako na potvoru kandidát do europarlametu za stranu Demokrati). Aká to náhoda!
Dohľad nad ekonomikou RTVS
Neodmysliteľnou súčasťou činnosti Rady RTVS je dohľad nad hospodárnosťou, efektívnosťou a účelnosťou nakladania s verejnými prostriedkami Rozhlasu a televízie Slovenska. A rada k tejto úlohe pristupovala ozaj zodpovedne a seriózne, s príslušnou ekonomikou odbornosťou. Napríklad na zasadnutiach 29. 4. a 15. 5. 2024 sa zaoberala výročnou správou a hospodárskym výsledkom RTVS za rok 2023. Kontroverzie nastali v spojitosti s nasledovnou vetou vo výročnej správe: „Rada RTVS schválila rozpočet príjmov a výdavkov Rozhlasu a televízie Slovenska na rok 2023 dňa 19. decembra 2022 uznesením č. 262/2022. Na základe tohto rozpočtu RTVS interne pracovala s rozpočtom nákladov a výnosov, ktorého hospodársky výsledok predstavoval stratu vo výške 22 158 891 eur.“ Rada sa nevedela s týmto konštatovaním za nijakých okolností stotožniť, pretože nikdy predtým, ako tvrdili jej členovia, nebola reč o strate. Nebudeme to ďalej rozvádzať, lebo pri všakových krkolomných číslach a ukazovateľoch by sme sa iba stratili.
Manažment zároveň požiadal o zmenu rozpočtu na rok 2024, v rámci neho i o poskytnutie rezervy generálneho riaditeľa v sume pol milióna eur. Členovia rady sa pýtali, či má táto novinka opodstatnenie, na čo má slúžiť, aké pre ňu platia pravidlá. Dozvedeli sa, že k rezerve sa neviaže nijaký interný predpis, môže sa použiť na akýkoľvek účel, nemá nijaké obmedzenie. Nečudo teda, že rada zmenu rozpočtu neschválila.
Na zasadnutí 22. 5. 2024 sa rada zaoberal kontroverzným zvýšením platov časti zamestnancov RTVS, inak povedané, generálny riaditeľ podpísal v decembri 2023 kolektívnu zmluvu (na obdobie od 1.1.2024 do 31.12.2026) o plošnom zvýšení miezd, čo predstavuje 3,7 milióna eur ročne – a to všetko rade vopred neoznámil. Nadväzne na to rada prijala uznesenie, že si Ľ. Machaj nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť – obe strany si dali vypracovať právne analýzy, ktoré potvrdzovali že každá strana má svoju pravdu. Nie je to však dôležité, pretože prijaté uznesenie ako také nemá právnu relevanciu. A možno je to na škodu veci.
x x x
Zámerne som detailnejšie nazrel prostredníctvom Rady RTVS do útrob verejnoprávneho vysielateľa, aby mal čitateľ možnosť poodhaliť pozlátkou, ktorou sa na všetky možné prezentuje manažment RTVS: navonok STV ako najdôveryhodnejšie médium, hotová idylka, príkladná verejnoprávnosť, ešte príkladnejšia vyváženosť a objektivita jednotlivých relácií. A vo vnútri kuchyne? Tam sa varí guláš z propagandistických špécií, tu sa pridá ako prísada spriaznený politológ, onam sa prihodí ovečka z progresivistického košiara. Lenže zo všetkého razí trpká príchuť, ktorú zacítia až v Rade RTVS. Len si musíme dávať pozor, aby sme neprehltli nejaký mikrofón, ktorý spôsobuje intenzívne šumové efekty kvôli prílišnej blízkosti života a jeho dvojníka, toho dvojníka, ktorého nám chcú podsunúť mediálni eskamotéri.
Verme, že sa tak nestane aj vďaka novému zákonu STVR. Nie je taký dôležitý ani sám manažment ako tí, čo budú vysielanie tvoriť. Raz darmo, ich hlavy nikto nezmení, len oni sami…
(Písané pre noveslovo.eu a Literárny týždenník)
Úvodné foto. Emil Polák
