Od konca druhej svetovej vojny sa riziká opakovania tejto katastrofálnej doby nevynárali do popredia a nezdôrazňovali odborníkmi tak vehementne ako dnes. Spoločnosť znovu zápasí s podobnými náladami, aké prevládali pred jej vypuknutím.
Už viac ako rok sa bojuje na Ukrajine. Podľa neoficiálnych správ si vojna vyžiadala na oboch stranách viac ako dvestotisíc životov a nepredstaviteľné hospodárske škody. Do vojny sa aktívne okrem Ruska a Ukrajiny zapojilo NATO, USA a ďalšie štáty, ktoré odsúdili ruskú agresiu a finančne, zbraňami a logisticky podporujú Ukrajinu.
Ukrajinu opustili pred vojnou milióny občanov a tí, ktorí zostali doma, prežívajú jej hrôzy. Vďaka hmotnej a finančnej podpore obyvateľstva a armády spojencami ukrajinská armáda bojuje a nič nenasvedčuje tomu, že vojna sa v krátkej dobe skončí, skôr naopak, je veľké nebezpečenstvo, že konflikt nekontrolovateľne prerastie a môže sa rozšíriť na celý svet.
Vojna dolieha nielen na bojujúce strany, ale výrazne zasiahla globálnu ekonomiku prijatím sankčných balíčkov Európskej únie a USA s cieľom oslabiť ruskú ekonomiku a prispieť k víťazstvu Ukrajiny. Sankcie ťažko zasiahli ekonomiku Ruska, súčasne však, či chceme alebo nie, došlo k destabilizácii globálneho trhu, čo spôsobilo prudký nárast cien energií, potravín, služieb a následne infláciu, ktorá zasiahla predovšetkým najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Na prekonanie dopadu vojnových udalostí a s tým súvisiacich problémov boli prijaté opatrenia v rámci EÚ aj Slovenska za stovky miliárd eur, ktoré majú za cieľ eliminovať dopady vojny na priemysel, poľnohospodárstvo a životnú úroveň obyvateľstva.
Názory na predlžovanie vojny a podporu Ukrajiny, ako aj účinnosť sankčných balíčkov na ekonomiku Ruska, rozdelili ekonómov na skupinu, ktorá súhlasí, a druhú, ktorá sa dištancuje od politických rozhodnutí, spôsobujúcich predlžovanie vojny a prehlbovanie svetovej ekonomickej krízy. Profesor Jeffrey Sachs, americký ekonóm, ktorý v súčasnosti vedie Earth Institute pri Columbijskej univerzite a pôsobí ako poradca OSN v otázkach Rozvojových programov, v diskusii na TA3 povedal: „To, čo by sme mali hovoriť je: začnime rokovať. Poďme k rokovaciemu stolu. Podporíme vás, potrebujete suverenitu, bezpečnosť, stiahnutie ruských síl, ale musíme ubezpečiť Rusko, že keď opustí Ukrajinu, nerozšíri sa tam NATO. Lebo za súčasných okolností Rusko z Ukrajiny neodíde. Toto je veľmi jednoduchá skutočnosť.“
Na druhej strane je silná skupina vedená USA, NATO a radí sa tam aj Slovensko, ktorá podporuje Ukrajinu modernou vojenskou technikou, aj finančne. Tvrdia, že podpora Ukrajiny zjednotila NATO a rozšírila jeho atraktivitu pre ďalšie krajiny, ako je Fínsko a Švédsko, a pomohla urýchliť energetickú transformáciu Európy. Podľa odborníkov Američania na podporu Ukrajiny vynaložili cca 71 miliárd eur. Podľa Denníka N zo dňa 24. februára 2023: „Za peniaze, ktoré Američania poskytli Ukrajine na obranu pred Ruskom, získavajú späť oveľa viac, než vynaložili: chránia demokraciu v Európe, bránia ďalším konfliktom, upevňujú svoju pozíciu na medzinárodnom poli a hlavne – rozkladajú Rusko, hlavného protivníka. To všetko bez nasadenia vlastných vojakov. Z dlhodobého hľadiska je to pravdepodobne najvýnosnejšia investícia do obrany USA, akú kedy urobili.“ Ak to porovnávame s nákladmi, ktoré Američania vynaložili na vojnu v Afganistane – 2 180 miliárd, v Iraku 1 801 miliárd eur, je táto investícia mimoriadne efektívna a predlžovanie vojny nepopierateľne je pre USA prospešné.
Celosvetová epidémia koronavírusu a pokračujúca vojna na Ukrajine spôsobujú vážne hospodárske problémy, ktoré si vyžiadali okrem iného aj obmedzenie demokratických slobôd. Rozdelili spoločnosť. Napriek tomu, že Slovenský rozhlas denne odvysiela výzvu k zmiereniu „Žiješ v demokracii, ale kompromisy nepripúšťaš“, vláda presadzuje politiku jednej pravdy. Každý, kto má iný názor na vojnu na Ukrajine, je označený za konšpirátora, keď už nie hneď za ruského agenta. Viac ako štyridsaťtisíc občanov požiadalo o oslobodenie z povinnosti narukovať nie preto, že sú proruskí, ale preto, že uprednostňujú diplomatické riešenie pred vojnou. Podobné názory majú aj tisíce občanov, ktorí na mierových stretnutiach po celom Slovensku podporujú ukončenie vojny.
Každá vojna sa skončí. Aj tridsaťročná sa ukončila v roku 1648 Vestfálskym mierom. Vyžiadala si smrť 4,5 – 8 miliónov ľudí, v Nemecku zomrelo až 60 % obyvateľstva. Po ukončení vojny sú víťazi aj porazení, na oboch stranách sa rátajú mŕtvi a škody. V rovnakom čase rátajú zisky zbrojárske firmy, banky a krajiny, ktoré na vojne zarobili. Bohužiaľ, tak to bolo po prvej i druhej svetovej vojne a nebude to inak ani po ukončení bojov na Ukrajine.
Pohľad na životné prostredie
V dôsledku vojnových konfliktov, nielen na Ukrajine, boli vyhnaní ľudia zo svojich domovov, sú to desiatky miliónov utečencov. Ľudské tragédie, ale aj materiálne škody a dlhodobé následky na životnom prostredí. Narušenie ekosystémov, zamínované tisíce hektárov pôdy, zničenie zavlažovacích systémov, lesov, fariem, uhynuté zvieratá, testovanie nových zbraní, atď., sú sprievodné znaky vojen.
Podporu životnému prostrediu vyslovilo aj Valné zhromaždenie OSN (2001), ktoré vyhlásilo 5. november za „Medzinárodný deň ochrany životného prostredia pred ničením počas vojny a ozbrojeného konfliktu“. Vedci upozorňujú, že treba rýchlo konať, aby sa predišlo klimatickej katastrofe. Veď len udržiavanie stálych armád v mieri vyvíja enormný tlak na environmentálne zdroje. Vojenské aktivity sú často vyňaté z evidencie a požiadavky na znižovanie emisií CO2 sa pri rokovaniach vojenských aktivít netýkajú.
Téma mieru sa z verejného slovníka v posledných rokoch vytratila, a to napriek tomu, že v roku 1990 bol prijatý dokument Parížska charta pre novú Európu. Dokument podpísali európske štáty, Sovietsky zväz, USA a Kanada. Ľudia očakávali, že po zániku studenej vojny sa naplnia ideály o pokojnom a mierovom živote. Bohužiaľ, prijatý dokument nezabránil vojne v Perzskom zálive, Juhoslávii a ďalším, ktoré nasledovali.
Životné prostredie je téma, ktorá zaujala svet. Na environmentálne problémy upozornila a na svoju stranu získala významné svetové osobnosti aj Greta Thunbergová. Boj za klímu, proti znečisťovaniu a emisiám sa stal jedným z hlavných politických cieľov Európskej komisie (Green Deal), ktorý bol súčasťou programového prejavu šéfky Komisie Ursuly von der Leyenovej pri nástupe do funkcie. Greta Thunbergová si pošramotila povesť a stratila sympatie obdivovateľov tým, že v „Knihe o klíme“ viní za klimatickú krízu kapitalizmus…
Vojna na Ukrajine je aj stretom rôznych záujmov, na jednej strane je to podpora vojny, na druhej strane celosvetové úsilie za udržanie a zlepšenie životného prostredia. Komisia EÚ, ktorá má vo svojom programe Green Deal, aktivisti, ktorí sa výrazne zapájali a organizovali petície, protesty v prospech životného prostredia však bez mimoriadneho povšimnutia prešli zničenie plynovodu Nord Stream, keď podľa odborníkov uniklo do atmosféry 300 000 ton metánu, čo poškodí životné prostredie na ďalších 15 až 20 rokov. Zelené strany zastúpené v parlamentoch vo viacerých štátoch a EÚ sa od vojny nedištancovali a jednoznačne podporujú vojnový konflikt na úkor mierového riešenia.
Názor na sebestačnosť
Vojna jednoznačne rozbila mýtus, že voľný trh a globalizácia zabezpečí trvalé zásobovanie obyvateľstva potravinami. Invázia Ruska na Ukrajinu zasiahla celý svet. Európska únia bola najvýznamnejším partnerom Ruskej federácie. V roku 2020 zobchodovala tovary v hodnote 174 mld. eur. V rámci sankcií uvalených na Rusko minimalizujeme vývoz, obmedzujeme dovoz plynu, ropy, obilnín, priemyslových hnojív, poľnohospodárskej techniky atď. Problémy prehlbuje dopad vojny na Ukrajine. Následky nedali na seba dlho čakať. Výrazne sa zvýšila cena plynu, elektrickej energie, čo sa premietlo do ceny tovarov, služieb a inflácie, ktorá presiahla dvadsaťročné maximum. Napriek poklesu ceny plynu stále bude viac ako dvojnásobne drahší ako pôvodná cena plynu z Ruskej federácie a odborníci nepredpokladajú návrat na pôvodnú cenu.
Dopady vojny sa premietli aj na Slovensku v cenách potravín vzhľadom na to, že denne ich dovážame 800 – 900 kamiónov, keďže naša sebestačnosť v potravinách je cca 40 % a napr. pri bravčovom mäse 25 % …
Nedá mi, aby som nepripomenul, že Slovensko pred tridsiatimi rokmi bolo v základných potravinách sebestačné! Neboli to len vlády, ktoré dali prednosť automobilovému priemyslu pred poľnohospodárstvom, ale významný podiel na likvidácii poľnohospodárstva mali rôzne neziskové organizácie, ktoré sa zameriavali na mládež, ktorú verbovali pre priemysel a potom aktivisti, ktorí skôr, ako sa pristúpilo k vybudovaniu napr. ošipární, organizovali petície a zmarili realizáciu skôr, ako sa vôbec začalo stavebné konanie. Ak sa nespamätáme, budeme mať v maštaliach menej ošípaných ako diviakov v prírode.
Aktuálnou témou je v parlamente klietkový chov sliepok. Stačí niekoľko hororových záberov z klietkového chovu, aby sme vyvolali jeho všeobecné odsúdenie vo verejnosti. Je to lacný a účinný prostriedok, ako zmiasť verejnosť bez potreby hlbšej ekonomickej a chovateľskej analýzy a najlepšia cesta, ako obmedziť, resp. zlikvidovať chovy sliepok. Nuž a z vajíčka sa stane cenovo luxusný tovar. Nezisková organizácia Humánny pokrok nie je nováčik. V minulosti podobným spôsobom dokázala presadiť zákaz chovu kožušinových zvierat na Slovensku. Nech si spomínam akokoľvek, nenašiel som ani jedno odsúdenie vojny na Ukrajine zo strany humánnych aktivistov. Na margo neustáleho vylepšovania životných podmienok pre zvieratá v relácii TA3 podpredseda SPPK M. Šolty povedal: „Človek až na tom poslednom mieste“.
Poučíme sa z histórie?
Naši politici nás utvrdzujú, že pod dáždnikom NATO sa nemáme čoho obávať a strašenie, že nás Rusko napadne, patrí medzi konšpirácie; vojna nám nehrozí. Skúsenosti z druhej svetovej vojny nám dokazujú, že napriek už jasnému víťazstvu spojencov nad Nemeckom 13. – 15. februára 1945 spojenci bombardovali Drážďany a pri nálete zhodili 3 900 ton výbušných a zápalných bômb, čo si vyžiadalo desaťtisíce obetí. V dňoch 6. a 9. augusta zhodili Američania atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, pri ktorých bolo 140 – 246 tisíc obetí. Následne dňa 2. septembra 1945 bola podpísaná s Japonskom kapitulačná listina a koniec vojny v Tichomorí.
Nikto nevie, ako sa Ruská federácia môže zachovať, keď pod tlakom dodávok modernej vojenskej techniky vrátanie lietadiel a sofistikovaných systémov bude ukrajinská armáda úspešne vzdorovať. Nemožno vylúčiť, a skúsenosť z druhej svetovej vojny to potvrdzuje, že Ruská federácia použije jadrové zbrane aj za cenu tretej svetovej vojny.
Vedci poukazujú na to, že použitie jadrových zbraní vyvolá klimatické zmeny, označované ako „jadrová jeseň“ alebo „jadrové sucho“ Množstvo prachových a iných častí vymrštených do výšky jadrovými výbuchmi by v atmosfére zotrvalo mesiace až roky. V dôsledku toho by klesol osvit slnkom, a tým aj fotosyntéza. To by spôsobilo neúrodu, hlad, choroby a viedlo by v vzájomnému sebazničeniu.
Je to scenár, ktorý si nikto nepraje, a preto požiadavka na diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine je najvyššia priorita pre zodpovedných politikov.
Na záver
Jar 1945 priniesla oslobodenie Slovenska a ukončenie druhej svetovej vojny. Viac ako inokedy by sme si mali pripomínať, aké obete si vyžiadalo oslobodenie Slovenska. Na cintorínoch odpočíva viac ako stodvadsaťtisíc vojakov bojujúcich strán Rusov, Ukrajincov, Rumunov, Nemcov, Maďarov a iných národností. V období vojny v Česku a na Slovensku prišlo o život 350 až 360 tisíc občanov. Najviac ich zomrelo v koncentračných táboroch. Je to daň, ktorú sme zaplatili okrem ľudských životov utrpením civilného obyvateľstva aj hmotnými škodami, ktoré na Slovensku dosiahli čiastku desať miliárd eur.
Žijeme v dobe, ktorá priniesla ľudstvu najväčší rozvoj a pokrok, ale aj obrovské utrpenie a biedu. Ľudstvo sa nevyhlo vojnám, terorizmu, organizovanému zločinu, ekologickým a prírodným katastrofám, no napriek tomu prežilo, lebo sa našli osobnosti, ktoré dokázali riešiť problémy diplomaticky.
S obavami si kladieme otázku, čo bude, keď zomrie posledný svedok druhej svetovej vojny, keď vyšumí aj posledná autentická spomienka tých, ktorí prežili vojnové peklo. Ako sa bude súčasná mladá generácia, nezaťažená minulosťou, pozerať na toto obdobie, hodnotiť ho a hlavne, dokáže sa z neho poučiť?
(Autor Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier)
