Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Ešte pred dvoma rokmi sa väčšina čínskych ekonómov k marxizmu hlásila len formálne a študentom zadávala literatúru zo západných učebníc. Nástup umelej inteligencie to zmenil, keďže táto technológia – dostupná ako open-source a za zlomok ceny aj pre tých najmenších výrobcov dáva dobrý dôvod, že sa vyhnú „pasci renty“, ktorá je pre kapitalistické ekonomiky typická.
ATÉNY – Keď Čína prijala kapitalizmus, jej popredné univerzity začali využívať štandardné západné učebnice, aby formovali myslenie študentov o ekonomike. „Väčšina mojich kolegov sa k marxizmu hlási len formálne,“ priznal sa mi profesor ekonómie z jednej z najlepších čínskych ekonomických katedier. „Len nepatrná menšina berie Marxa vážne.“
To bolo pred dvoma rokmi. Dnes však revolúcia v oblasti umelej inteligencie dodáva čínskej marxistickej ekonómii silný impulz.
Čínski marxisti sa dlho obávali, že príklon krajiny ku kapitalizmu ju privedie do „pasce renty“, známej z ekonomík severoatlantického regiónu: do obdobia rastu cien aktív, prudkého spomalenia, stagnácie, dezindustrializácie a narastania sociálnych nepokojov.
Keď konkurencia vo výrobných odvetviach tlačí mieru zisku nadol, pre investorov hľadajúcich najvyššiu výnosnosť (zohľadňujúcu mieru rizika) sa stáva atraktívnejším majetok prinášajúci rentu. Čím viac kapitálu smeruje k získavaniu renty, tým viac rastú ceny aktív a tým rýchlejšie sa bohatstvo presúva z priemyslu do sféry rentiérov. Pasce renty podkopávajú priemysel a menia kedysi hrdé priemyselné centrá – ako napríklad severné Anglicko či americký Stredozápad – na pustatiny.
Čína sa už priblížila k pasci pri zrútení realitného developera Evergrande – špičky špekulatívneho ľadovca, ktorý takmer potopil čínsky hospodársky zázrak. Lojalistickí čínski akademici takéto obavy odmietajú s presvedčením, že čínsky štát vie, na rozdiel západných náprotivkov, ako nasmerovať investície tak, aby sa vyhol pasci renty. Odvolávajú sa na úspešné príbehy, ako sú kriticky dôležité nerasty, zelená energia, elektrické vozidlá, ultrarýchle železnice, mikročipy a v súčasnosti aj umelá inteligencia.
Menšina čínskych ekonómov, ktorí zostali verní marxizmu, sa tajne obávala, že čínsky štát, nech je akokoľvek kompetentný, nemusí stačiť na to, aby sa Čína vyhla pasci renty. Začiatkom roka 2025 mi niekoľko z nich naznačilo, že obrovský obchodný prebytok krajiny vnímajú ako výsledok brutálnej triednej vojny proti čínskej aj západnej robotníckej triede, v ktorej jedinými víťazmi sú čínski a západní kapitalisti.
Ak vznikajúca čínska kapitalistická trieda nasmeruje približne 170 biliónov čínskych jenov (25 biliónov dolárov) nahromadených úspor z prebytku do nákupov aktív, Čína sa nevyhne svojej pasci renty. Ak sa naopak úspory investujú do zahraničia, napríklad do krajín BRICS+ alebo do Afriky, Čína sa stane, podobne ako Západ pred ňou, rentierom vyťahujúcim prebytky z rozvojových krajín – čo nie je práve marxistický cieľ. Navyše, posielaním svojich úspor do zahraničia sa čínski sporitelia jedného dňa ocitnú, podobne ako nemeckí sporitelia pred nimi, viazaní rozmarmi zahraničných dlžníkov – ďalšia nepríliš lákavá perspektíva.
Podobný pocit nepokoja u čínskych marxistických ekonómov vyvolávalo aj štandardné politické odporúčanie, najmä od anglosaských ekonómov, že Čína musí zvýšiť domáce výdavky – súkromné aj verejné – aby sa vyhla pasci renty. Čínski marxisti pochybujú, že konzumerizmus udržateľne vyvedie krajinu z pasce renty kapitalizmu. „Čítal som Galbraithovu knihu The Affluent Society (Spoločnosť blahobytu), a preto viem, že behať rýchlejšie na konzumnom bežiacom páse je zvláštny druh pekla,“ povedal mi jeden z nich.
Aby sme pochopili, ako čínske roboty poháňané umelou inteligenciou pomohli jej marxistickým ekonómom vrátiť sa z vedľajšej koľaje, musíme si pripomenúť základný princíp marxistickej ekonómie: ekonomickú hodnotu vytvára iba ľudská práca. Hodnota nejakej vecičky odráža minimálny pracovný čas potrebný na výrobu takej vecičky vzhľadom na daný stav technológie a odborných znalostí. Kapitalisti nikdy nemôžu získať nadhodnotu zo stroja – iba od ľudských bytostí. Priemyselné stroje môžu byť nesmierne užitočné, ale iba prenášajú hodnotu, ktorú do nich vložili ľudia, ktorí ich postavili.
Od vynálezu parného stroja, ako stroje postupne nahrádzali ľudskú prácu, klesala hodnota tovarov, ziskové marže klesali a pasca renty sa prehlbovala. Čoskoro, aby obnovil tvorbu hodnoty, kapitalizmus potreboval vojnu na zníženie ponuky pracovnej sily alebo veľkú krízu na zlacnenie práce. Toto je štandardná marxistická kritika kapitalizmu.
Čínski marxisti veria, že práve toto sa v Spojených štátoch deje s obnovenou silou, zásluhou veľkých technologických firiem. Silicon Valley venuje malú pozornosť materiálnej výrobe, ale je posadnuté budovaním agentov umelej inteligencie, ktoré prenajímajú osobám a spoločnostiam ako poskytovateľov služieb. Pokým americký sektor služieb sa zbavuje ľudskej práce a stráca schopnosť generovať nadhodnotu, americkí technolordi odčerpávajú viac nadhodnoty z materiálnej výroby, ktorú umelá inteligencia necháva relatívne nedotknutú. Americká pasca renty rastie, rovnako ako nerovnosť, populizmus a sociálne spory.
Naproti tomu sa čínske firmy v rámci umelej inteligencie zameriavajú na materiálnu výrobu a nasadzujú svoju priemyselnú robotiku na výrobu vecí vrátane zeleniny. Automatizujú sa celé dodávateľské reťazce vrátane projektovania výrobného procesu.
Navyše, všetky tieto schopnosti umelej inteligencie sú typu open-source a sú dostupné aj tomu najmenšiemu čínskemu výrobcovi za zlomok ceny. Nejde len o technológiu, ktorá poskytuje konkurenčnú výhodu vizionárom typu Henryho Forda či Steva Jobsa. V rodiacom sa čínskom priemyselnom modeli poháňanom umelou inteligenciou vidia čínski marxisti materiálny základ pre zrušenie hodnoty ako takej!
Keď sa nevyhnutný pracovný čas vo všetkých odvetviach súčasne scvrkne na nulu, tovaru bude taký prebytok, že jeho výmenná hodnota prudko klesne. To, čo zostane, je obrovská úžitková hodnota a celková užitočnosť. Bohatstvo zrazu prestane umelo udržiavať ceny aktív, zmizne pasca renty. Nastane možnosť predstaviť si budúcu Čínu, ktorá už nebude musieť vyvážať, aby si udržala vnútornú rovnováhu.
Hlbší význam úvah čínskych marxistov spočíva v tom, že kapitalizmus nedokáže prežiť „veľký skok vpred“ v oblasti umelej inteligencie. Skôr či neskôr musí – v záujme vlastného prežitia – plodiť krízy a vojny. Lenže Čína nie je zviazaná touto logikou kapitalistickej akumulácie bohatstva. Keďže funguje v rámci štátneho kapitalizmu, ktorý uprednostňuje dlhodobé ciele pred krátkodobými ziskami, môže doviesť automatizáciu do jej logického dôsledku bez obáv z poklesu ziskovosti. Dokáže absorbovať prípadné otrasy, prerozdeliť výnosy vo forme vysokokvalitného tovaru a služieb za mimoriadne nízke ceny a vytvoriť materiálne predpoklady na ríšu slobodného združenia*, v ktorom sa vyrába podľa schopností a rozdeľuje podľa potrieb. Pričom štát, keďže pomohol nastoliť komunistickú utópiu, postupne zaniká.
Aj keby znovuzrodení čínski marxisti mali pravdu, stále zostávajú zásadné otázky: Keď nastane táto singularita produktivity**, zabezpečí čínsky štát, aby sa plody práce a voľný čas, ktoré prinášajú roboty poháňané umelou inteligenciou, využili na skutočný rozvoj osobnosti? A bude štát ochotný sám odumrieť? Alebo to povedie k parazitickej elite, ktorá bude – podobne ako technologickí giganti – využívať umelú inteligenciu na vlastné obohatenie?
* „Namiesto starej buržoáznej spoločnosti s jej triedami a triednymi protikladmi nastúpi združenie, v ktorom je slobodný rozvoj každého jednotlivca podmienkou slobodného rozvoja všetkých.“ Marx-Engels: Manifest Komunistickej strany
** predpokladaný bod ekonomického zlomu, v ktorom umelá inteligencia poháňa rekurzívne sebazdokonaľovanie a automatizáciu, čo spôsobuje, že výkon a efektivita prudko rastú a prekonávajú tradičné modely ľudských predpovedí
Yanis Varoufakis, AI Is Reviving Chinese Marxist Economics
https://www.project-syndicate.org/commentary/chinese-marxist-economists-believe-ai-can-avoid-capitalist-rent-trap-by-yanis-varoufakis-2026-08
© Project Syndicate
Preložil Ladislav Hohoš.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008