„Aby tí, ktorí položili životy za našu slobodu, neboli nikdy zabudnutí. Aby sme si my a ďalšie generácie, na nich s patričnou úctou a pokorou vždy spomenuli.“
Priznám sa, mal som dilemu, či napísať príspevok k oslobodeniu pred celoštátnymi oslavami alebo v ich priebehu. Som však rád, že to robím práve v tejto slávnostnej atmosfére. Pripraviť dôstojné oslavy takého významného výročia v dnešnej dobe je určite náročné. Ako večný optimista som v kútiku duše veril, že sa týchto osláv zúčastnia aj nejakí predstavitelia opozičných strán, čím by len urobili malý krok k zmierneniu politického napätia v našej krajine. Na strane druhej som si uvedomil, aké je šťastie, že toto výročie organizovala súčasná vláda. Príhovory prezidenta republiky, predsedu NR SR, ale najmä predsedu vlády boli naozaj vysoko štátnické. Predovšetkým príhovor Roberta Fica, bez papieru, urobil na mňa obrovský dojem. Nie, vôbec nemám v úmysle volať pomyslené „Hosana“ na jeho prejav, lebo aj tak by to bol len môj osobný názor. No oceňujem to, že sa snažil jednoducho a ľudsky vysvetliť nielen význam tohto výročia, ale aj upozorniť na úskalia či hrozby dnešnej doby. Viete, so slobodou je to ako so zdravím. Začneme si ho vážiť, až keď ho stratíme.
Práve pripomínanie si takýchto významných historických sviatkov by nás malo nielen zbližovať, ale aj napĺňať patričnou hrdosťou k našej minulosti. Žiaľ, osobne mám pocit, že dnes sa pomaly, ale iste, začínajú meniť historické fakty. Samozrejme, rýchlo to ísť nemôže, lebo je tu ešte generácia, ktorá hrôzu vojny a radosť z oslobodenia zažila. No už dnes som z výrokov niektorých politikov a, žiaľ, i vplyvných osobností doslova zhrozený. Aj preto som sklamaný s pasivitou ľavicových politikov a poslancov. To, že nám chýba ľavicový časopis, na to som už dávno poukazoval. Je tu aspoň internetové Slovo, no ani tam si neviem prečítať príspevok ľavicového poslanca či politika. O tých regionálnych už radšej ani nepíšem. V každom okrese sú regionálne noviny. Keby hneď za uverejnenie príspevku mali regionálni politici zaplatiť, tak to stojí za to. Všetko je dnes však postavené, ako to povedal pán prezident, na rôznych sociálnych sieťach. Tie dnes doslova masívne nielen ovplyvňujú myslenie predovšetkým mladej a strednej generácie, ale aj potichu pripravujú zmenu historických a dejinných faktov. Možno to teraz znie ako sci-fi. No nepodceňoval by som to.
Pred mesiacom som na novácku internetovú stránku napísal príspevok k oslobodeniu mesta, kde som sa snažil len vzdať hold tým, ktorí položili to najcennejšie pri oslobodení nášho mesta. Samozrejme, pod článok som sa ako vždy od roku 1989 podpísal. Odpoveď prišla na stránku v tom zmysle, že je najvyšší čas takéto oslavy zrušiť a pomník v meste treba zbúrať. Samozrejme, bez podpisu. O smskách radšej písať nebudem.
Toto je teda jediný dôvod, prečo dnes píšem a oceňujem nielen úroveň osláv, ale aj príhovory k nim. Bol by som naozaj veľmi rád, keby sa predovšetkým súčasní ľavicoví politici zamysleli nad vážnosťou doby a nepodceňovali dnešný jej vývoj na Slovensku.
Učme mladú generáciu vážiť si svoju históriu i nutnosť poznať pravdu. Sme malým národom v srdci Európy. Skúsme sa viac počúvať, rešpektovať, byť k sebe viac ohľaduplní, no predovšetkým srdiečkovo slovenský. To je naša šanca, ako si v každej dobe zachovať svoju identitu a ľudskú tvár.
