V západnom svete dnes vyvolal šokované reakcie Steve Bannon. Na zjazde ultrakonzervatívnych strán (kam prišiel aj rad ľudí z východnej Európy, vrátane Slovenska) zvolal Fight! Fight! Fight! a dav pozdravil zdvihnutou pravicou.
Zopakoval tak gesto, ktoré nedávno verejne predviedol aj Elon Musk.
Bannon je pre Trumpa ešte kľúčovejší človek ako Musk. On totiž vytvoril ideológiu moderného „amerického populizmu“, ako to sám nazýva (odvolávajúc sa tak na historický populizmus 19. storočia – čo je v americkej histórii špecifická kapitola, populizmus tam aj preto nemá také univerzálne negatívne konotácie ako v moderných európskych diskurzoch). Trump si ju osvojil. Bez Bannona by v mnohom Trump ako politická postava nebol.
Čo to znamená? Nástup fašizmu v USA?
Nuž, áno aj nie. Alebo skôr aj nie, ale aj áno. Samotné gesto je tu len špička ľadovca, ale je celkom dobrým symbolom toho, čo sa deje:
Americká ultrapravica ho nenazýva „hajlovaním“ ale „rímskym pozdravom“ (nie vždy, niekedy to zakryjú tým, že je to vraj len pozdrav od srdca k adresátom).
„Rímsky pozdrav“ si prisvojil Mussolini a od neho ho prebral Hitler (a aj ďalšie podobné hnutia). Mal byť inšpirovaný silou starého Ríma. Iróniou je, že podľa všetkého tento pozdrav v Ríme nepoužívali, vymysleli ho divadelníci pre historické hry niekedy začiatkom 19. storočia (asi tak ako niekto vymyslel pozdrav v Star Treku a podobne). Ale kým prišiel na scénu Mussolini, mnohí tento umelý výtvor z divadla považovali za autentický starorímsky pozdrav.
Tento pozdrav pravicou rada používa moderná pravica od ukrajinských nacionalistov až po rôzne hnutia v USA.
Tie ale nemajú nejakú koncentrovanú ideológiu (zhutnenú v niečom ako Mein Kampf). Aj Musk a Bannon hajlujú skôr takým tým typicky infantilne rebelským spôsobom: zjavne sa im v mnohom páči atmosféra Tretej ríše, s jej silne prepracovanými vizuálmi, aj dôrazom na životnú silu a podobne.
Plus, v rôznych amerických kruhoch, od tradičných ultrakonzervtívcov po libertariánov blízkych tech komunite sa šíri presvedčenie, že demokracia, v tejto chvíli zatiaľ hovorme, že tá liberálna, končí. No a do toho vcelku zapadá určitá mladícka radosť z ukazovania gesta, ktoré je typicky proti západnej demokracii.
Znamená to, že sa trumpovci snažia o koniec demokracie? Veď aj čoraz hlasnejšie o demontáži dnešných inštitúcií hovoria.
Nuž, ten koniec tu je tak či tak. 20. storočie bolo poznamenané tým, že z kombinácie osvietenského ducha a formujúcej sa triednej uvedomelosti tak brilantne opísanej Marxom vzniklo mohutné historické hnutie. S viacerými odnožami, od sovietskeho systému po modernú kresťanskú demokraciu, so silným sociálnym akcentom. V západnom svete bolo politickým vyjadrením tohto hnutia dlhé formovanie moderného sociálneho a aktívneho štátu (antimonopolná legislatíva, regulačná politika, sociálne dávky, sociálne poistenie, štátna organizácia niektorých služieb, štátne zásahy do hospodárskej politiky, prerozdeľovanie bohatstva daňovou politikou).
S dramatickými dôsledkami: dlhé obdobie takmer sústavného hospodárskeho rastu, výrazné zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, relatívne mierové riešenia sociálnych problémov a podobne, výrazný nárast všeobecného vzdelanostného štandardu.
Ale postupne rôzne politiky potrebné pre tento pohyb vpred začali atrofovať, dramaticky sa to prejavilo v stagflácii 70. rokov. To ešte ani zďaleka nebol koniec celého vývoja, ale už tu sa začala organizovať reakcia v podobe tzv. Novej pravice (ideológia outsourcingu, rozširovanie trhových riešení do sfér štátu a byrokracie, masívna bulvarizácia, privatizácia, deregulácia, uvoľňovanie oprát globalizácii, masívy prílev migrantov s cieľom rozriediť dovtedy sústredené a odborovo organizované komunity pracujúcich a podobne).
Nebol to prevrat akejsi malej kliky ľudí, ale bol to postupný prevrat, miestami funkcionalistický, miestami pomerne cielený a poháňaný aj prirodzenými faktormi – ešte raz, predošlý model sa v mnohom vyčerpával aj tým, že špeciálne široké hnutie budovania sociálneho štátu dovŕšilo svoj program.
Výsledkom tohto nového vývoja bola plazivá, ale neustále postupujúca lumpenproletarizácia a atrofovanie štátnych ideológií. Naopak, cez globalizáciu rástla moc a vplyv, aj ideový, Novej pravice.
Dnes západné spoločnosti žijú v stave mimoriadnej tekavosti a tekutosti: veľmi veľa sa toho deje, naraz, zmizli rôzne staré istoty, stabilita komunít, zamestnaní, ale aj ideológií.
V tejto ideologickej prázdnote sú ľudia, tí, ktorí sa politicky angažujú, často čoraz sektárskejší. A obyvateľstvo, lumenproletariát nasávaný sieťami, čoraz menej náklonný zastaveniu sa a reflexii. Je v tom aj istá estetická hodnota: člen moderného lumpenprolatariátu je akési primordiálne hovado, dúfajúce v spasenie cez sektárske opakovanie hesiel, potláčanie logického myslenia (s výnimkou sofizmov), vyjadrujúce nahnevanosť ako náhradu nejakého pohybu vpred.
Je to nové, ale aj nie. V USA, vo Francúzsku či na mnohých miestach východnej Európy sa stretnete s človekom, ktorý je, dajme tomu, v bežnom živote vcelku slušný, do určitej miery aj primerane pracovitý, jednoducho, akoby vzorný občan a za tú vzornosť veľa nedostáva, aspoň má taký pocit. A tak sa vám, doteraz väčšinou tajne, často zverí aj s tým, že si želá nielen príchod niekoho kričiaceho a prdiaceho smerom k nenávideným elitám (ako Trump), ale aj nejakej tvrdšej ruky.
Ale tak to do značnej miery bolo aj v medzivojnovom období. Ľudia si želali, aby sa schaosený svet okolo nich trochu stabilizoval, aby jasne vedeli, kto je vinný za ich nespokojnosť a mali prísľub nejakého zlepšenia svojej ekonomickej situácie. A preč so starými elitami, samozrejme.
Irónia je, že si to nakoniec títo „bežní ľudia“ túžiaci po troche stability potom v službách režimu pekne vyžrali, často vo vojenských priekopách. Boli rovnakým Kanonenfutter histórie ako tie nenávidené elity. Presne tak, ako to bude aj teraz.
Naopak, hospodárske elity, či už v Taliansku alebo Nemecku, si svoje postavenie zväčša zachovali, na dlhé desaťročia dopredu. Tak nejako to bude aj teraz, len ten presun ďalšej moci v prospech plutokracie bude úplne jasný a pomerne dramatický. Toto bude mať znaky fašizmu, aj keď, samozrejme, svojského. Poznamenaného tým, že to, čo sa teraz deje, je do veľkej miery proste vzbura miliardárov, v snahe odhodiť opraty štátu, regulácie. V spojení s najnižšími vrstvami, ktoré pre túto chvíľu potrebujú.
Je to všetko veľmi zaujímavé a „exciting“. História sa opäť dala do pohybu a veľmi rýchlo.
Nejaké zahajlovanie je v tomto kontexte len veľmi malá, takmer bezvýznamná vec.
(Status na FB, 21. februára 2024)
Jedna odpoveď
Gestá, gestá…spomeňte si na gestá Nežnej revolúcie, dva zdvihnuté prsty do písmena V, vraj „victory“ (zvíťazíme)…zabudli pomenovať, že nad kým: či nad národným hospodárstvom Československa, či nad straníkmi …a dnes ak použijete gesto podobného druhu v aute na vodiča čo vás predbieha, ak ste zachytený videokamerou, platíte ako murovatí … ide o ľavý prst uprostred otočenej dlane…hej, to by tak vyjadrovalo postoj nežnorevolucionárov k súčasnosti.