Skupina psychiatrov a psychológov sa nedávno rozhodla publikovať otvorený list premiérovi Robertovi Ficovi, v ktorom ho vyzvala na sebareflexiu alebo odstúpenie z funkcie. Už na prvý pohľad išlo skôr o list skupiny politických aktivistov, ktorí sa ale – na rozdiel od iných angažovaných občanov – pokúsili skrývať za svoju kvalifikáciu v odbore psychiatria a psychológia. Uvedený postup je pritom osvedčenou politickou intrigou, ktorého cieľom je vytvoriť obraz šialenca pri moci, ktorého sa treba zbaviť. Ak sa aj teda angažovaným psychiatrom a psychológom nepodarí nič iné, vytvorili argument pre nejakého „nového Cintulu“, že treba zobrať spravodlivosť do vlastných rúk…
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Argumenty otvoreného listu
Porušenie etických princípov
Poučenie z minulosti?
Argumenty otvoreného listu
Otvorený list, ktorý psychiatri a psychológovia publikovali, je z veľkej časti opakovaním klišé, ktoré sa objavujú aj v iných prejavoch súčasnej opozície. Hlavným problémom je ale to, že autori listu nepoužívajú vecné argumenty, ale osobné invektívy, a to pod zámienkou svojej profesionality. Autori tvrdia: „Vaše politické správanie sa vyznačuje čoraz väčšou mierou mocensko-autoritatívneho štýlu, manipuláciou s faktami, klamaním, zhadzovaním a útokmi na politických oponentov...“ Lenže tieto javy sa začali zostrovať v médiách a v politike i bez Roberta Fica, stačí si spomenúť na roky 2020 – 2023. Zabudlo sa azda na výroky o mafii, vlastizrade, dezolátoch, opiciach, atď.? Alebo že neočkovaní by mali kvičať ako svine na bitúnku? A to úplne opomeniem účelové manipulácie a lži lídrov súčasnej opozície (napr. TU). Robertovi Ficovi vyčítajú dokonca i polarizáciu spoločnosti, hoci tá by existovala i bez neho. Polarizácia spoločnosti nie je len témou Slovenska a ak nejakí nespokojní ľudia odídu do „lepších krajín“, vrátane USA či Nemecka, uvidia tam rovnako veľa polarizácie, pohŕdania a útočnosti voči názorovým oponentom. Toto je globálny trend a ostrá rétorika Roberta Fica nie je jeho príčinou, ale len jedným zo sprievodných javov.
Faktom tiež je, že to, čo autori otvoreného listu vyčítajú Robertovi Ficovi, robia aj oni sami, keď útočia na svojho politického oponenta, teda na Roberta Fica. Príkladom manipulácie v otvorenom liste je napr. tvrdenie: „Vo vojne Ruska proti Ukrajine nejasne vyjadrujete, kto je brutálny agresor a kto brániaca sa obeť.“ V skutočnosti Robert Fico vždy jasne pomenoval, kto je agresor a hlasoval aj za vyhlásenie, ktorým NR SR odsúdila agresiu Ruska na Ukrajine. Lenže ani fakt, že Rusko spáchalo na Ukrajine agresiu, neznamená, že premiér bude prijímať „jediný správny názor“ na zahraničnú politiku. Mimochodom, ani Slovensko nie je v otázke agresií bez viny. V roku 2003 sa zúčastnilo na agresii v Iraku v rámci tzv. koalície dobrovoľníkov, a to kvôli americkej lži o zbraniach hromadného ničenia. Konanie SR vtedy naplnilo znaky agresie podľa definície OSN z roku 1974 a SR svoju účasť na agresii v Iraku dodnes neodsúdila… Treba sa preto spýtať: Kritizovali niekedy angažovaní psychiatri slovenskú účasť na agresii alebo lži členov Dzurindovej vlády o chemických zbraniach v Iraku? Volali po ich zodpovednosti? A čo robili, keď v roku 2005 prišiel na návštevu SR prezident George Bush ml., hlavný organizátor agresie? Zrejme akceptovali, že slovenskí politici sa musia rozprávať aj s takými ľuďmi – podobne ako sa Robert Fico dnes rozpráva s Vladimírom Putinom.
Angažovaní psychiatri tiež alarmisticky uvádzajú, že ide o „ohrozenie demokracie na Slovensku“. V skutočnosti však forma vlády v SR už od obdobia privatizácie pripomína skôr oligarchiu než demokraciu. Navyše vyčítať Ficovi odstraňovanie zvyškov demokracie je po skúsenostiach z volebného obdobia 2020 – 2023 doslova absurdné. Zabudli angažovaní psychiatri na vtedajšie zásahy do základných práv občanov či trvalé ignorovanie vôle väčšiny? Nie, nebol to Robert Fico, kto zakazoval demonštrácie nespokojných občanov, blokoval weby s odlišným názorom či oberal ľudí o majetok bez rozhodnutia súdu. A opäť to nebol Robert Fico, kto zavieral ľudí na rok a pol do väzby, aby ich potom ako nevinných prepúšťali bez podania obžaloby. Žiaľ, pisatelia otvoreného listu sa neozývali v prípade ľudí v kolúznej väzbe, ktorým každú hodinu vypínali a zapínali svetlo na cele, mnohých fakticky zbavili kontaktu s rodinou, držali v extrémne malej cele a na jednu hodinu denne ich vypúšťali do vonkajšieho priestoru pripomínajúceho veľký koterec (pozri TU). Profesne pritom asi rozumejú, ako také podmienky pôsobia na psychiku jednotlivcov…
Porušenie etických princípov?
V súvislosti s listom angažovaných psychiatrov a psychológov treba uznať, že je ich občianskym právom prejavovať svoje kritické názory na súčasného premiéra. Sloboda prejavu patrí k politickým právam a je podľa ústavy garantovaná veľmi široko. Ak však chce niekto vystupovať nielen ako kritický občan, ale aj ako profesionálny psychiater či psychológ, mal by rešpektovať ďalšie obmedzenia, vyplývajúce najmä z profesnej etiky. Do úvahy pritom treba brať viacero dokumentov, na tomto mieste spomeniem len niektoré. Podľa Etického kódexu psychológov: „Psychológovia sú povinní zachovať si v každej situácii svoju nestrannosť, profesijnú nezávislosť a profesionálnu objektivitu.“ Psychiater by ako zdravotnícky pracovník mal dodržiavať Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí Prílohu č. 4 k zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (578/04 Z. z.). V ňom sa uvádza: „Zdravotnícky pracovník nesmie pomáhať porušovaniu cti a dôstojnosti človeka alebo sa na ňom zúčastňovať.“ V otvorenom liste sa pritom objavuje viacero zjavných útokov proti osobnej cti Roberta Fica, ale aj tvrdení, ktoré vzbudzujú podozrenia z nedostatku nestrannosti, objektivity či prekračovania hraníc kompetencie signatárov.
Za eticky obzvlášť závažný treba ale považovať spôsob, akým autori otvoreného listu hovorili o atentáte na Roberta Fica. Iste, formálne ho odsúdili, veď určite vedeli, že prípadné schvaľovanie trestného činu by bol takisto trestný čin (podľa § 338 TZ). Súčasne však využili atentát pre svoju problematickú špekuláciu o zmenách v premiérovom správaní: „Zdá sa, že agresívnosť a emočná výbušnosť vo Vašom verejnom vystupovaní sa zvýraznila po atentáte na Vašu osobu… Prežili ste nepochybne život ohrozujúci stres, ktorý môže mať dosah aj na Vaše fungovanie v budúcnosti.“ Pre podobné verejné vyjadrenie by mal odborník uviesť viac než len „zdá sa“, najmä keď sa s danou osobou ani len nerozprával. A tvrdenie, že premiér je čoraz agresívnejší, vyznieva ako snaha navodiť u skupiny občanov vážne znepokojenie z jeho psychického stavu. Iste, všetky znaky trestného činu s názvom Šírenie poplašnej správy podľa § 361 TZ tým zrejme naplnené nebudú a k trestnému stíhaniu nepríde, avšak odborníci by mali byť zdržanlivejší už z princípu. Keď čosi také napíšu občianski aktivisti, je to o šírke ich slobody prejavu, keď sa však takto vyjadrujú odborníci z oblasti psychiatrie a psychológie, je to o ich profesnej etike… Predstavitelia daných profesií by si to mali naozaj vážne vydiskutovať a nemali by zabúdať, že práve oblasť psychiatrie bola aj v minulosti zneužívaná na likvidáciu politických oponentov. Existujú mnohé neslávne známe príklady ako odstrániť nežiaducich politikov s „našitím“ správnej psychiatrickej diagnózy na ich osobu.
Poučenie z minulosti?
Autori otvoreného listu Robertovi Ficovi priznávajú, že nejde o prvý takýto list a poukazujú na otvorený list Vladimírovi Mečiarovi, ktorý bol publikovaný niekoľko mesiacov pred voľbami 1998. Samozrejme, nejde o nič nové, ale len o známu intrigu, ktorá sa používa aj v zahraničí, najmä v USA. Otvorené listy alebo vyhlásenia od politizujúcich psychiatrov a psychológov dostávajú politici, ktorí sa znepáčia určitým mocným skupinám. Intriga spočíva v tom, že skupina angažovaných „odborníkov“ napíše o nepohodlnom politikovi, že je čosi ako šialenec, a preto má odstúpiť alebo ho treba zbaviť funkcie, resp. spôsobilosti zastávať funkciu. Psychiatri vo svojej výzve uvedú niekoľko viet v odbornom jazyku s výrazmi typu „agresívnosť a emočná výbušnosť“, samozrejme, bez toho, aby sa s dotyčnou osobou čo i len porozprávali. To má vytvoriť dojem, že ide o stanovisko odborníkov a nie o politickú agitku. A ak sa aj odvolanie alebo odstúpenie daného politika nepodarí vynútiť, aspoň sa vytvorí obraz, že v krajine vládne nebezpečná osoba, ktorú nie je možné odstaviť legálnou cestou. A potom sa objaví nejaký „nový Cintula“, ktorý sa pokúsi zlikvidovať „nebezpečného človeka“ na čele štátu.
Otvorený list slovenských psychiatrov a psychológov Robertovi Ficovi trochu pripomína výzvy proti Donaldovi Trumpovi, ktoré písali angažovaní americkí odborníci, zaoberajúci sa psychickým zdravím. Ešte v roku 2019 napísali otvorený list, a to práve v čase Trumpovho impeachmentu. O podobnú diskreditáciu sa pokúšali aj v októbri 2024, tesne pred prezidentskými voľbami v USA. Samozrejme, že väčšina amerických odborníkov v oblasti duševného zdravia sa na podobných verejných vyhláseniach nezúčastňuje a riadi sa „pravidlom Goldwater“, ktoré Americká psychiatrická asociácia prijala v roku 1973. To sa týka stanovovania diagnózy o verejne známych osobnostiach, ktoré psychiatri osobne nevyšetrovali. Ide tiež o výsledok diskusie po kontroverznej ankete z roku 1964, keď sa časopis Fact spýtal tisícov konkrétnych špecialistov, či je republikánsky nominant Barry Goldwater psychicky spôsobilý byť prezidentom USA. Je zrejmé, že aj táto anketa pomohla jeho oponentovi Lyndonovi Johnsonovi v prezidentských voľbách. Odvtedy sa však stala americká spoločnosť na podobné psychiatrické vyjadrenia rezistentnejšou.
Na záver možno teda iba dúfať, že po skúsenosti s otvoreným listom angažovaných psychiatrov a psychológov proti Robertovi Ficovi začne aj slovenská spoločnosť brať podobné politické vyhlásenia, publikované pod zámienkou odbornosti, do úvahy čoraz menej.
