Našiel som na Youtube rozhovor s bývalou prezidentkou Čaputovou. Rozprávali sa s ňou predstaviteľ českého Deníka N a jeho slovenský náprotivok. Vydržal som 7 minút z vyše hodinového rozhovoru.
Nie, nemal som radosť, keď Gabriela Rothmayerová publikovala problémy svojho synovca, ktorý za súčasnej koalície stratil technickú, nie politickú prácu v rámci „čistenia“. Bolo mi tiež smutno, keď som začul na Youtube docenta Chmelára spájať pojem „arogancia moci“ so súčasnou vládou. Ibaže v týchto prípadoch môj „meta-pocit“ bol, že som sa niečo nové dozvedel. Otec mi často opakoval „Знание – сила“, takže smutné, ale poučné.
Uznávam aj heslo „Audiatur et altera pars“. Zaiste je vždy treba vypočuť aj druhú stranu.
Ibaže to, čo predvádzala trojica v rozhovore s Čaputovou, sa počúvať nedalo. Aj keď nežijem na Slovensku, pamätám si na správy o teatrálnych vykopávaniach dverí s prítomnosťou médií, o kolúznych väzbách, o úmrtiach vo väzeniach, o psychickom týraní, o neuveriteľnom Pexese, o vyhláseniach „spravodlivého“ Matoviča („Bude sa zatvárať“ a podobne).
Nič podobného teraz nedeje, no trojica usúdila, že dochádza k likvidácii „právneho štátu“, ale že „verejnosť sa búri“, a to vzbudzuje nádej. Nádej, že sa všetko zasa vráti?
Je mi jasné, ze keď sa za niečo zaplatí, ľudia to budú robiť. Aké že je „najstaršie remeslo“? Čo ma však šokovalo, bolo to, že publikum miestami prerušovalo exhibíciu klamstiev a demagógie potleskom. Čakal som záber kamery do publika, ale po siedmich minútach som už nevládal. Dalo sa však usúdiť, že hľadisko prázdne nie je. A tu je práve môj problém: Ako je možné, že sa nájdu ľudia, ktorí takéto predstavenia „žerú“? Nevideli, neregistrovali, zabudli?
Čas od času sa v Slove, ale aj inde vyskytnú úvahy o tom, že súčasná vláda robí to a ono zle. Súhlasím a mali by sa zlepšiť: Nezmyselné čistky, ukončenie docenta Chmelára ako poradcu premiéra, vytvorenie martýra z mladého Šimečku, dodávanie zbraní na Ukrajinu (za peniaze, keď už bez peňazí nemáme) atď.
To sa však stále nedá porovnať s výčinmi minulej garnitúry. A tu je práve čosi, čo by som rád čítal/videl… od ľudí kvalifikovaných, od profíkov ako spomínaný docent Chmelár: Ako je možné, že ľudia uveria, že vyčíňanie minulých vlád predstavuje „právny štát“, zatiaľ čo súčasná vláda je jeho opakom? Čo je ten dôkaz, na ktorý časť verejnosti „letí“? Ja nemám najmenšieho tušenia, ani náznak.
Možno by sa k tomu dala pripojiť odpoveď na otázku: Čo robí stranu PS príťažlivou? Ktoré smerovanie jej programu, ktoré priority? Myslím pre časť verejnosti, nie pre našu ambasádu. (Pozri bydlisko autora – pozn. red.)
Keby som ako novinár dostal za úlohu urobiť rozhovor s bývalou prezidentkou, nedokázal by som to. Tú kopu nezmyslov by som nevedel ani kategorizovať. Nie, novinárom by som nemohol byť.
(Autor žije v USA, Issaquah, WA)
