Už niekoľko mesiacov ma (popri iných závažnejších témach) vyrušuje opakovaná mantra niektorých, najmä opozičných, politikov o nepotrebnosti novozriadeného Ministerstva cestovného ruchu a športu SR. Každé, čo i len jedno euro, plánované na novú športovú infraštruktúru, je podrobené kritike s akcentom na skutočnosť, že sú v našej spoločnosti potrebnejšie činnosti.
Takmer vždy kritici poukážu na podfinancované zdravotníctvo či školstvo. Snažia sa vyvolať vo verejnosti dojem, že činnosti MCRaŠSR sú v súčasnosti len zbytočným vyhadzovaním financií zo štátnej kasy. Vecné spory o tom, koľko prostriedkov, do čoho a kde, sú legitímne a je to, aj podľa mňa, v poriadku. Čo ma však znepokojuje, je skutočnosť, že sú to tí istí, čo tlieskajú názorom, že vládna moc ničí kultúru. Neuvedomujú si, že šport je významná spoločenská činnosť, ktorá zvyšuje kvalitu života predovšetkým v oblasti zdravia, tak fyzického, ako aj psychického. Vieme, že prispieva aj vo výchove k vôľovým vlastnostiam, k vlastenectvu, na reprezentačnej úrovni maximálne efektívne umožňuje medzinárodnú propagáciu, zabezpečuje prácu pre desiatky tisíc ľudí. Patrí do sféry kultúry , tak ako aj umenie, vzdelávanie a všetky činnosti, ktoré vedú človeka k ľudskosti – kultúrnosti.
Ilustračné foto: Miroslav Košírer
Šport je sociálno-kultúrny fenomén ktorý spája pohyb so zdravím, zdravie s efektivitou a produktivitou. Tie sú zas podmienkou ekonomiky a spokojného života. Šport znamená starostlivosť o zdravie a tým aj nižšie náklady na zdravotnú starostlivosť pre jednotlivca aj spoločnosť. Šport je nástrojom, pomocou ktorého sa dokážeme socializovať a vytvárať si svoje vlastné postavenie v spoločnosti. Práve fyzická činnosť– pohyb zahŕňa základný predpoklad vykonávania športovej aktivity. Šport je najvyššou formou usporiadanej fyzickej aktivity s jasnými pravidlami. Musím podotknúť, že existuje rozdiel medzi športom a športovou aktivitou. Poznáme aj termín pohybová aktivita, pre ktorú sa vyžaduje vyššie vypätie organizmu a výdaj energie prekračuje hranicu, ktorú dosahujeme v pokojovom režime. Šport je plne závislý od telesnej kultúry, súboru činností zacielených na udržovanie, predvádzanie a pestovanie tela v rámci športu, telesnej rekreácie a cvičenia. Šport sa delí na množstvo športových odvetví a disciplín, preto nie je možné ho plne vystihnúť v jednej definícii, ale chápeme ho ako významnú spoločenskú činnosť, ktorá zvyšuje kvalitu života a je súčasťou verejných politík štátu. Popri jeho prínosoch výchovných, vzdelávacích a sociálnych prináša potešenie priamo vykonávaním samotnej činnosti, alebo nepriamo, sprostredkovane, pri sledovaní rôznych športových súťaží. Sú významné aj jeho osobité prínosy zdravotné a to tak v rovine prevencie ako aj rehabilitácie a zdravotného cvičenia a týka sa nielen zdravých, ale aj zdravotne znevýhodnených občanov.
Existuje aj profesionálny šport, čo je hospodárska činnosť vytýčená úsilím po dosiahnutí zisku k zaisteniu životných podmienok a životnej úrovne daného športovca.
V ostatnej dobe môžeme celosvetovo badať zásah politiky a médií do fenoménu šport, ktoré prichádzajú s kladením dôrazu na prekonávanie rekordov. Tieto faktory súvisia hlavne s vývojom vrcholového športu, ktorý predstavuje určité samostatné hospodárske odvetvie. Okrem športovcov, ktorí prezentujú svoje výkony na športoviskách, sa v zákulisí pohybuje množstvo ľudí, fanúšikov a celých fan klubov. Šport a športová aktivita sú dva pojmy ktoré rozhodne nemôžeme používať zameniteľne. Kým športovú aktivitu vykonáva jedinec aktívne, šport osobitne nezasahuje iba aktívneho športovca, ale aj pasívneho diváka, ktorého do značnej miery ovplyvňujú úspechy obľúbeného tímu či športovca. Šport je významnou mierou prepojený vzájomnými vzťahmi aj s ekonomikou štátu. Tieto vzťahy majú viacero úrovní a často nie sú priame, ale skôr sprostredkované. Preto problematiku športu môžeme rozdeliť na viaceré celky navzájom prepojené a podmieňujúce sa. Pripomeniem skeptikom a kritikom súčasnej športovej politiky štátu že dostatočná pohybová aktivita a zdravý životný štýl obyvateľov krajiny sa prejaví vo fyzickej aj psychickej odolnosti, vo zvyšovaní výkonnosti a kondície. Takíto ľudia sú schopní pracovať viac a efektívnejšie, dokážu si dlhodobo udržať svoju pracovnú výkonnosť, sú odolnejší voči zraneniam a chorobám, a to aj vo vyššom seniorskom veku. Práve tieto faktory majú významný vplyv na ekonomickú situáciu štátu.
Šport vplýva na ekonomiku štátu aj nepriamo, napríklad znižovaním nákladov na zdravotníctvo, zníženie kriminality šetrí peniaze v súdnictve, výroba športových nástrojov a pomôcok pomáha ekonomike a naopak, vývoj technológii pomáha k lepším výsledkom súťažiacich športovcov.
Rovnako je nesporný pozitívny vplyv športu na cestovný ruch, najmä jeho zvýšenie počas konania veľkých športových podujatí , ale aj pri rekreačnom športe a vybraných športových aktivitách. Významným ekonomickým činiteľom sú aj stávky na jednotlivé zápasy, ktoré už dokážu v súčasnosti generovať obrovské tržby. Aj pre tieto ekonomické benefity je dôležité chápať financie do športu a športových aktivít obyvateľstva hlavne ako systémové investície.
Šport je jedným z najvýraznejších prejavov globalizácie, čo súvisí so, svetovými šampionátmi odohrávajúcimi po celom svete a globálnymi klubmi, ktoré majú svoje fanúšikovské základne tiež po celom svete a s vysielacími právami médií.
Technologická vyspelosť, nové finančné možnosti a ďalšie trendy ovplyvňujú každý aspekt života človeka vrátane športu. Každoročne sa posúva výkonnosť športovcov adaptujúcich sa na súčasné technologické vymoženosti, nové tréningové metódy, nové materiály, spánkové režimy a ďalšie prvky, ktoré sú postupne zakomponované v prípravách športovcov na tej najvyššej úrovni. Tie vedú športovcov k dosahovaniu lepších výsledkov a pomáhajú im v regenerácii .Ale bez peňazí a športovej infraštruktúry ani najlepšie talenty nedokážu konkurovať svetu a to by sme asi všetci chceli.
Do celého kontextu je potrebné zaradiť aj problematiku motivácie športovcov. Túžba byť pohybovo aktívny, snaha vyniknúť, nasledovať svoj vzor. Byť súčasťou skupiny ľudí, ktorá zdieľa rovnaké záujmy, túžba stať sa bohatým a pod., ale aj zúčastnenie sa športovej aktivity vyvolané kombinovaním emócií a potrieb, medzi ktoré patria hlavne potreba fyzických aktivít, uznanie, prestíž, relax a oddych. Športovec naráža aj na značné úskalie, ktoré šport, do veľkej miery, prevažne vrcholový, prináša. Musí sa vysporiadať s fyzickým preťažením, stresovým vypätím, absenciou voľného času, alebo dlhotrvajúcim sklamaním prameniacim z nedosiahnutia vytýčeného cieľa, permanentným strážením, čo jem, pijem, aké lieky môžem… nehovoriac o tom, že vrcholový športovec končí kariéru uprostred produktívneho života.
Aj v športe, ako jednej z dôležitých súčastí života spoločnosti, je v SR nedostatok financií, nielen na úrovni materiálneho vybavenia, ale aj na úrovni personálneho zabezpečenia, od základných až po vrcholové športy. Financovanie športu je všade vo svete závislé od viacerých faktorov objektívnych aj subjektívnych. Skôr, ako prekáranie sa politikov o vynakladaní financií na šport, by som privítal diskusiu a osobnú angažovanosť pri odstraňovaní nevedomosti a zľahčovaní zdravotných a ďalších benefitov pohybu a najmä cieleného a správne realizovaného pohybu. Šport ako fenomén je dôležité podporiť aj v samotnom sektore zdravotníctva, ktoré je stále primárne zamerané na intervenciu, nie na prevenciu, v ktorej pohyb zohráva nezastupiteľné miesto. Peniaze do reklamy na prestup z jednej zdravotnej poisťovne do druhej, alebo na sladené či energetické nápoje, skrášľovacie procedúry a pod. venovať radšej na športové aktivity.
Na všetkých úrovniach neopomínať a neobchádzať zdôrazňovanie prínosov športu.
Svojím osobným príkladom a politickými rozhodnutiami sa pričiniť o odstránenie nekvalitnej osvety naprieč spoločnosťou a jej inštitúciami, pozdvihnúť úroveň práce verejnoprávnych médií, zbaviť sa klamlivej a zavádzajúcej, ako aj škodlivej reklamy. Podporiť športové aktivity ako súčasť a fenomén kultúry aj zvýšenou interakciou medzi športovým prostredím a zainteresovanými úradmi verejnej a štátnej správy.
Odstrániť stupne korupcie a klientelizmu na všetkých úrovniach prideľovania finančných prostriedkov a rozhodnutia o konkrétnej podpore robiť na základe objektívnych dát. Vzhľadom na špecifiká jednotlivých športov nepostupovať unitárne, ale objektívne zohľadňovať výrazné odlišnosti jednotlivých skupín športov (olympijské a neolympijské športy, individuálne a kolektívne, letné a zimné atď.).
Žiaľ politici a aj úradníci (až na malé výnimky), ktorí sa verejne vyjadrujú a konkrétne rozhodujú, dostatočne nepoznajú špecifiká problematiky športu a majú nízky a slabý osobný kontakt so športovými organizáciami a športovým prostredím všeobecne. Je výrazný nedostatok kvalitných športových zariadení. Na dôvažok aj zlé spravovanie existujúcej (stačí sa prejsť po Petržalke) školskej športovej infraštruktúry, ktorá je dlhodobo zanedbaná, bez údržby a nepoužiteľná. Výrazne chýbajú nové športoviská na celoročné využitie (kryté haly, plavárne… s vybavením) a ich dostupnosť pre aktívnych registrovaných športovcov, ale aj pre širokú verejnosť. Na atletiku (kráľovnú športov) nemáme ani jednu certifikovanú halu nielen na preteky, ale ani na zimnú prípravu reprezentácie (z nevyhnutného prenájmu budú minimálne 2 roky profitovať naši susedia).
Nie je dostatočne kladená priorita financovania športových aktivít na školách, ako aj výraznejšie podporovanie športovo talentovanej mládeže, jej výberu, sledovaniu, odbornému vedeniu, umožneniu rastu a konfrontácie so zahraničím. Pretrváva vysoká ekonomická spoluúčasť rodín na zaistení pravidelného športovania detí organizovaných (v kluboch), aj neorganizovaných (v krúžkoch a družinách).
Roky pretrváva nedostatok kvalifikovanej sily (tréneri, maséri, terapeuti, rozhodcovia, organizátori…), a to nielen vo vrcholovom športe.
Kladným momentom je, že športový turizmus (ale aj rybárstvo, poľovníctvo a motorizmus…) sa postupne stáva, vďaka stále populárnejším športovým činnostiam, rastúcim odvetvím. Možnosti športovej turistiky dané reliéfom krajiny: turistika, lyžovanie, jaskyniarstvo, skalolezectvo, cyklistika, horolezectvo, paraglajding, jazda na koni, rafting, potápanie a pod. Rastie aktívny športový cestovný ruch., ktorí tvoria turisti, vydávajúci sa do miesta mimo svojho trvalého bydliska za športovými aktivitami súťažného, alebo nesúťažného charakteru.
Tak, ako aj pri definícii pojmu kultúra aj pri hľadaní športe nájdeme množstvo definícií – filozofických, sociologických či ekonomických.
K napísaniu tohto textu ma vyprovokoval názor bývalého ministra školstva, že 20 miliónov na športovú halu v Šamoríne je plytvanie (aspoň tak mi to utkvelo v pamäti). Zároveň politici z opozície by chceli viac peňazí do kultúry a nájdu sa aj takí, čo spresňujú, že do umenia. Nielen pre nich zopakujem. že šport, ako vlastný kultúrny podsystém, je súčasťou kultúry. Olympizmus usiluje o vytvorenie spôsobu života založeného na radosti z vynaloženého úsilia, na výchovnej hodnote dobrého príkladu a na rešpektovaní univerzálnych základných etických princípov. Pojem šport má svoj pôvod pravdepodobne v latinskom „deportare“ znamenajúcom „baviť sa“. S umeleckým prejavom sa stretávame v športovom tanci, modernej gymnastike, krasokorčuľovaní, akvabelách, krasojazde, kulturistike…
Zámernou pohybovou činnosťou sa formuje, kultivuje, čiže skultúrňuje krása tela a pohybu. Vrcholné športové súťaže a výkony poskytujú divákom kultúrne a umelecké zážitky, takže sa dá hovoriť o športovej subkultúre telesnej kultúry. Do športu zahŕňame aj umelecké diela (výtvarné, hudobné, literárne) so športovou tematikou, ako aj športovú architektúru a dizajn. Šport, rovnako ako umenie, plní aj estetické funkcie. Tým nemám na mysli len uvádzacie ceremoniály vrcholových podujatí, plagáty či riešenie hľadiska, nasvietenia scény, oblečenia, náčinia, náradia, ale hlavne estetiku pohybu a tela v ich estetickej jedinečnosti. Športové stavby často predstavujú špičku svetovej architektonickej tvorby.
Na záver pár zaujímavostí .O reálne prepojenie umenia a športu na novovekých OH sa usiloval už ich zakladateľ Pierre de Coubertin. Umelecké súťaže na OH v rokoch 1912 – 1948 boli pokusom o spojenie športu s umením podľa antických tradícií. Do programu OH boli zavedené umelecké súťaže v architektúre, literatúre, hudbe, maliarstve a sochárstve. Prvýkrát sa umelecké súťaže uskutočnili na OH v Štokholme v roku 1912 a olympijským víťazom v literatúre sa symbolicky stal Pierre de Coubertin za Ódu na šport. Dvaja športovci-olympionici dokázali zvíťaziť aj v športových aj v umeleckých súťažiach. Alfréd Hajós (plávanie a architektúra ) a Walter Winans (streľba a sochárstvo –plastika). Po roku 1948 sa umelecké súťaže na OH zrušili a boli nahradené výstavami so športovou tematikou. Jedným z dôvodov bol fakt, že tu súperili profesionálni umelci, čo bolo v rozpore s olympijským amaterizmom. Od roku 1956 sa v dejisku hier koná „Festival umenia“. V roku 1968 bola založená kultúrna komisia MOV, tá v spolupráci s NOV organizuje výtvarné a literárne súťaže MOV.
Najlepší maliari a grafici navrhujú plagáty, odznaky, logá, známky, maskotov jednotlivých hier a športových súťaží a podujatí. Sochári sa starajú o výzdobu štadiónov, podoby ktorých navrhujú architekti. Hudobní skladatelia vytvárajú hudbu nielen pre olympijské ceremoniály, kde sa uplatňujú poprední interpreti, choreografi, výtvarníci a režiséri.
Šport a olympizmus ako kultúrne subsystémy boli a zostávajú súčasťou kultúry. Takže páni politici neničme kultúru!
