Koalícia je v permanentnej kríze, ktorú nik z jej členov nepriznáva. Áno, zákony prechádzajú, ale len tie, na ktorých sa dohodnú koaličné strany. Problém je však najmä v personálnych otázkach, kde vyčnieva voľba predsedu Národnej rady SR. Ak by sme to chceli odľahčiť, podľa toho, čo sa v parlamente deje, by mohla Národná rada SR niesť aj názov „Národná hanba, či Národná sranda“.
Problémy majú nielen koaličné, ale rovnako aj opozičné strany, a tak sú návrhy na zmenu volebného systému účelové. Strany ako Hlas SD, Smer SSD, ku ktorým sa pridalo KDH, SaS i SNS, využívajú tému zmeny volebného systému na to, o čom som písal v príspevku „Zamlčované problémy strán a ich zástupné témy“ (1. časť, 2. časť), ktoré stranám slúžia na prekrytie ich vlastných a spoločenských problémov.
Ako je to s volebným systémom
Od vzniku Slovenskej republiky sme tu mali pomerný volebný systém so štyrmi volebnými obvodmi. Zmenil to v roku 1998 Vladimír Mečiar, keď presadil jeden volebný obvod, ktorý pretrváva doteraz. Strany ho sústavne kritizujú, avšak už 26 rokov ho nemenia – ony ani ich lídri nemajú reálny záujem na jeho zmene, pretože v podstate všetkým lídrom vyhovuje. Preto sú súčasné návrhy len „ľudovými tanečkami“ pre zábavu pospolitého ľudu.
Vláda o zmene volebných obvodov v programovom vyhlásení nehovorí a len všeobecne spomína vytvorenie expertnej skupiny, ktorá by možnú zmenu volebného systému zhodnotila.
Jeden volebný obvod je „vďaka“ OĽaNO zakotvený v Ústave SR, a tak by na zmenu počtu obvodov bola potrebná ústavná väčšina najmenej 90 hlasov, ktorú nie je možné v súčasnosti dosiahnuť. SNS a PS sú proti a hlasy Smeru SSD a Hlasu SD nestačia. Predstavy strán o zmenách systému sú – navyše – diametrálne odlišné.
Čo strany navrhujú?
Hlas SD v júni ako prvý prišiel s návrhom zásadných zmien vo volebnom systéme, o ktorých chce diskutovať s koaličnými partnermi. Nič konkrétne však jeho predseda Matúš Šutaj Eštok neuviedol a zdôraznil len potrebu priblížiť ho k ľuďom a regiónom, lebo vraj „bratislavo-centrizmus“. Práve z Bratislavy je viac ako tretina poslancov, čo je fakt, no pritom predseda Hlasu zabudol na to, že kandidátku schvaľujú orgány, či reálne skôr predsedovia strán, a tak tam môžu zahrnúť poslancov od Sobraniec cez Oravu, Štúrovo až po Holič. Systém jedného volebného obvodu je síce zlý, ale v podstate mnohým lídrom strán vyhovuje.
Konkrétne návrhy Hlasu nie sú známe a pripomínajú Columbovu ženu, ktorú nikto nevidel. Možno však uvažovať o dvoch variantoch zmien volebného systému. Prvým by bol zmiešaný pomerný systém, v ktorého rámci by občania volili 75 poslancov tak ako doteraz a 75 poslancov by bolo volených v 75 okresoch. Druhým by bola voľba v ôsmich volebných obvodoch podľa krajov.
Hlas SD chce svoj návrh predstaviť na budúci rok, no pre jeho znenie by musel získať podporu väčšiny poslancov, čo nie je reálne. Aj toto Eštok vie, a tak je to len ďalší spôsob, ako zamestnať médiá, ktoré ho kritizujú a odpútať pozornosť občanov od problémov Hlasu SD.
Azda jediným zmysluplným ťahom, ktorý by zabil dve muchy jednou ranou, by bolo, ak by sa predseda Hlasu SD stal predsedom Národnej rady SR a do funkcie ministra vnútra delegoval niekoho skúseného, ako je napríklad Denisa Saková. Ministrom hospodárstva by mohol byť ekonóm, či manažér, ktorého by nemalo byť problém v Hlase SD nájsť.
Smer SSD, ktorý sa cez svojho predsedu Roberta Fica snaží prekryť koaličné nezhody a odpútať pozornosť občanov od ekonomických problémov, prišiel s bombastickým, až absurdným návrhom na zmenu volebného systému. Hovorí o snahe znížiť počet politických strán, súťažiacich vo voľbách, a to stanovením vyššej, až sedempercentnej hranice pre vstup do parlamentu. Takúto hranicu môžu v súčasnosti s istotou reálne prekonať len tri strany – Smer SSD, PS a Hlas SD. To by spôsobilo psychologickú bariéru pre váhajúcich voličov, ktorí by hlasovali v prospech silnejšej strany, aby ich hlas vo voľbách neprepadol.
Podobnou alebo ešte väčšou prekážkou zapojenia strán do volieb by bola aj 500-tisícová volebná zábezpeka, ktorú zložia len dve, maximálne tri-štyri strany (ak zvážia reálnu hrozbu jej prepadnutia pri nižšom volebnom výsledku). Zo strany Fica je to taktický ťah, ktorý je však len kamuflážou jeho cieľov. Ak by sa predsa realizoval, pomohol by najväčším a najbohatším stranám, ktoré by sa v parlamente zabetónovali a ovládli by rozhodovanie o našej krajine.
Návrh Smeru by bol diskriminujúci a išiel by proti demokratickému politickému systému. Obmedzil by slobodnú politickú súťaž a reálne bránil vzniku a úspechu nových a finančne slabých strán. To však nehrozí, keďže žiadna parlamentná strana takýto návrh nepodporí.
Robert Fico dobre vie, že jeho návrh je nepriechodný, keďže na jeho schválenie potrebuje ústavnú väčšinu. Preto sa poistil vyhlásením: „Ak nato nebude politická vôľa, bude to s voľbami tak, ako bolo doteraz.“ Tým prakticky odrovnal všetky iné návrhy z Hlasu SD, KDH, SaS a ďalších, keďže bez Smeru SSD žiadny návrh neprejde.
KDH sa pridáva k potrebe zmien a tiež chce prispôsobiť voľby svojim záujmom a možnostiam. Keďže je relatívne silné v regiónoch a má v nich vybudované schopné štruktúry, navrhuje osem volebných obvodov.
Práve KDH to myslí vážne, keď zmenu počtu volebných obvodov uviedlo medzi ôsmimi návrhmi na zmenu ústavy, o ktorých je ochotné diskutovať s koalíciou.
PS, SaS a SNSsú zásadne proti zmene volebného systému, pravda, každý z iných dôvodov.
PS si uvedomuje, že má silu najmä v mestách Bratislava a Košice, prípadne v ďalších krajských mestách. V okresoch a menších obciach je však „čajová“. Keďže v mestách je najväčší počet voličov, vyhovuje jej jeden volebný obvod, a tak je proti akejkoľvek zmene.
SaS sa tiež snaží prekryť svoj úpadok pod vedením predsedu Branislava Gröhlinga, ale je proti zmene volebného systému. Kaviarenským „intelektuálom“ vyhovuje jeden volebný obvod, keď mali silu doteraz najmä v bratislavskom kraji. SaS nechce nič nové, len apeluje na KDH, aby sa nepridalo pri prípadných zmenách k Smeru SSD a Hlasu SD.
SNS, ktorá už aj teraz pod vedením Andreja Danka viditeľne upadá, má problém aj s jedným lídrom a pri viacerých volebných obvodoch by nemala ani teoretickú šancu dostať sa do parlamentu. Predsa však Danko, poučený odchodom Huliakovej skupinky, navrhuje rozumné riešenie, a to imperatívny mandát, ktorým by došlo pri vystúpení poslanca zo strany či poslaneckého klubu k zániku je poslaneckého mandátu. To by celkom iste mohli podporiť všetky strany, lebo by si tým udržali jednotu poslaneckého klubu a poslancom by sa zabránilo prechádzať z jednej do druhej strany či stať sa nezávislým.
Záverom
Pri súčasnom rozložení síl v parlamente nie je reálny predpoklad zásadnejšej zmeny volebného systému v tomto volebnom období, azda s výnimkou zakotvenia imperatívneho mandátu. Práve tu sa ukáže úprimnosť strán k svojim voličom. Všetky návrhy zmien sú výstrelom do tmy, a tak sa zmena volebného systému môže skončiť skôr, ako sa začne o nej čo i len diskutovať.
Občania sa zmien nateraz nemusia báť, pretože sa na Slovensku, ako takmer vždy, naplní niektoré z pravidlo – Bližšia košeľa ako kabát; Neradno si rany škrabať; Bude, ako bolo; Lepšie nič nerobiť, ako niečo pokaziť.
O tom je to naše Kocúrkovo.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha