Hlbšie zamyslením nad tým, ako sa sformoval súčasný svet a kam smeruje
Pred pár dňami som dostal poštou veľmi zaujímavú publikáciu. Je z autorskej dielne dvojice slovenských autorov Dominiky Dinušovej a Petra Dinuša; to je prvý moment. Druhou zaujímavosťou je fakt, že – aj keď ide o slovenských autorov – publikácia je len v anglickej mutácii. Ide o spoločné vydanie vydavateľstiev VEDA Bratislava a Peter Lang Berlín v rámci VEGA grantu MŠVVaM SR č. 2/2028/24, konkrétne o publikácii: DINUŠ, P., DINUŠOVÁ D. (2024): Forms of the Bourgeois Class Struggle – Eastern Europe and Latin America after World War II, VEDA Bratislava/Peter Lang Berlin, 2024, ISBN 978-80-224-2053-2/ISBN 2195-1845, 240 strán.
V „ľahkom“ preklade ide o titul s názvom: Formy buržoázneho triedneho boja – východná Európa a Latinská Amerika po druhej svetovej vojne.
Hneď v úvode svojich poznámok ku knihe musím akcentovať, že text som si prečítal niekoľkokrát, ale nie v pokojnej atmosfére svojej pracovne, ale počas cestovania z a do práce. Vo vlaku, kde je úplne iná atmosféra, keď vnímate ráno unavených ľudí z večera a v podvečer na ceste späť zasa unavených ľudí, ktorí sa po krátkej zastávke doma ráno budú unavení zasa vracať, aby ich kapitalizmus (aj pod pláštikom aktuálnej vládnej konsolidácie)vyžmýkal, ako ten povestný leninský citrón a nemali čas na akési triedne myšlienky.
Lenže napriek tomuto pozorovateľskému pesimizmu vidno, aká je spoločenská realita a že je potrebné interpretovať ju aj s akceptovaním (v rámci koexistencie) viacerých a najmä pestrých a rôznorodých postupov (a ako v úvode svojho textu správne a korektne upozorňujú P. Dinuš a D. Dinušová)a prístupov.
Autori si zvoliliako metodologické východisko svojho vedeckého skúmania výskumného predmetu dialektický materializmus tak, aby boli, opäť zo svojho uhla pohľadu, schopní interpretovať spoločenskú realitu na základe konkrétnej vnútorne koherentnej metodológie. Ide o ten dialektický materializmus, základy ktorého sú spojené s menami K. Marxa a F. Engelsa, ktorých niektorí dnešní „vzdelanci“ a priori odmietajú bez toho, že by ich študovali (a prípadne kriticky zhodnotili).
Jedným z dôležitých aspektov tejto práce je preto fakt, že uvádza niektoré základné súvislosti a objasňuje charakter dialektického materializmu ako metodológie vedeckého poznania. Využíva koherentnú metodológiu a predkladá empirický materiál (historické fakty), nie ako náhodný zhluk, ale ako oporu princípu spomenutej metodológie. Z posudzovaného textuje zrejmé, že dvojica autorov sa opiera nielen o teoretické poznatky, ale aj o osobné skúsenosti vychádzajúce z bohatej teoretickej matérie, pričom text plne akceptuje systematický prístup. Tie obnažujú problematiku od témy kontrarevolučnej ofenzívy imperializmu v rámci konceptu studenej vojny s tvrdením, že „…porážka socializmu v roku 1989 spočíva v socializme samotnom, v jeho „utopizme“, teda neschopnosti vytvárať ekonomické a spoločenské podmienky pre sľubované uspokojenie potrieb širokých más pracujúcich…“, cez oligarchickú prítomnosť Spojených štátov v krajinách Latinskej Ameriky. V tejto časti práce autori rozumne a argumentačne kompetentne demaskujú systém a spôsoby politického ovládania a nakoniec (čo je kapitalizmu vlastné), aj ekonomickej devastácie priestoru vo svojprospech, pretože: „…dôležitú rolu ako zdroj surovinového bohatstva, no nemenej významná bola jej strategická poloha…“
Celkom logicky – ak je reč o Latinskej Amerike, resp. o akcelerácii triedneho boja v tomto priestore – sa P. Dinuš a D. Dinušová pozreli vo svojom texte na Kubu, resp. na to, čo sa udialo v roku 1959. Kubánska revolúcia pritom bola: „…nositeľkou myšlienok národnooslobodzovacieho hnutia. Svoj program orientovala na národné oslobodenie Kubáncov, ako ho na konci 19. storočia formuloval literát a bojovník za nezávislosť Kuby J. Martí…“
No a ďalej v rukopise logicky analyzujú „zlý príklad“.O čo ide? Kubánska revolúcia, ako spomenutý „zlý príklad“, však v zásade bola impulzom a životodarnou vodou pre rôzne národnooslobodzovacie hnutia po celom svete. Teda pokiaľ v 50. rokoch vo svete vrcholila dominancia imperializmu podľa vzoru Spojených štátov: „…v latinskoamerickom regióne, v 60. a 70. rokoch počet aktívnych antiimperialistických vystúpení narastal (s prestávkami), pričom niektoré sa presadili v praxi…“
Veľmi zaujímavou časťou práce je analýza studenovojnovej stratégie finančnej oligarchie Spojených štátov voči Latinskej Amerike, pričom úspešným a vrcholným obdobím: „…nadvlády severoamerického imperializmu v latinskoamerickom regióne…“ sú autormi definované 50. roky minulého storočia.
Posledná kapitola textu je venovaná medzinárodnému terorizmu. Mohlo by sa zdať, že ide o rutinnú vsuvku s obligatórnym konštatovaním, že ide o jednu z najvážnejších globálnych hrozieb pre medzinárodné vzťahy. Alebo, že ide len o širšie vnímanie kategórie politické násilie, ktorá sa maximálne prekrýva s inými formami násilia. A možno súhlasiť, že samotný terorizmus je vo svojej prapodstate a protohistórii de facto tajnou zbraňou imperializmu, a teda: „…terorizmus je predovšetkým sociálny jav vlastný buržoáznej spoločnosti. Pre túto spoločnosť je charakteristické, že prežíva hlboké vnútorné krízy a že najreakčnejšie kruhy monopolistickej buržoázie úmyselne zhoršujú medzinárodnú situáciu s cieľom udržať si svoje pozície a rozšíriť sféry svojho vplyvu. Je však aj výsledkom podmienok bezprávia, masovej nezamestnanosti, korupcie v najvyšších článkoch štátneho aparátu buržoáznej spoločnosti….“
Nie je to len suché čítanie, alebo množina konštatovaní a sumár informácií. Kniha je hlbším zamyslením nad tým, ako sa sformoval súčasný svet a kam smeruje. Ide o podnetnú prácu o tom, ako sa správa svet a nazdávam sa, že bude pre všetkých čitateľov vhodnou pomôckou pre orientáciu vo svete.
Uvedený text P. Dinuša a D. Dinušovej je zároveň určitým svedectvom vývoja slovenského politického myslenia vo vzťahu k tomu, čo a prečo sa dialo a s akým ideovým základom pred pár desaťročiami vo svete a ako reagujú niektoré kruhy na tézu o triednom boji, ktorý sa, samozrejme, nemôže skončiť, aj keď už mnohí ohlasovali koniec histórie.
Na záver sa ešte žiada oceniť, že kniha – akceptujúc vek autorov a ich autorské portfólio – je ďalším prísľubom k otvorenej diskusii pri rozširovaní intelektuálnej základne spoločenských vied nielen na Slovensku.
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ
