Do europarlamentu prišiel Viktor Orbán. Dnes sme mali diskutovať o prioritách maďarského predsedníctva EÚ. Prioritách, ako napríklad podpora poľnohospodárstva, rozvoj regiónov a zachovanie eurofondov, spoločná bezpečnosť a boj proti nelegálnej migrácii.
Namiesto toho sme však počúvali výlevy, obvinenia a osobné pocity nespočetného množstva kolegov, ktorí využili príležitosť na kopnutie do Orbána za zúčastneného potlesku a bučania podobne zmýšľajúcich kolegov. Namiesto diskusie o budúcnosti EÚ sme tak počúvali, za čo všetko Orbán môže, akou je hanbou, ako by mal odstúpiť a že mu to „natrú“.
Títo „hrdinovia“ mi dnes pripomínali tlupu deciek, ktoré narazia na spolužiaka z inej triedy osamote a začnú naňho vykrikovať posmešky, navzájom sa hecujú a sú silní, lebo cítia podporu svojej skupinky.
Viktor Orbán tam sedel sám. A napriek môjmu upozorneniu pre predsedníčku, že takýto postup nie je v súlade s rokovacím poriadkom a všetkým, ktorí nedodržiavajú tému, má byť odobraté slovo, nestalo sa tak. On to všetko zvládol so zdvihnutou hlavou a nakoniec im pekne všetkým vytmavil, čo si o nich vlastne myslí.
Ako prvá nezmyselne na neho zaútočila pani Ursula, čo bolo jasným porušením zvyčajných pravidiel a základného rešpektu. Povyčitovala mu všetko od vojny na Ukrajine až po nelegálnych migrantov (ktorých sem, mimochodom, pozvala jej kamoška Angela Merkel). Bolo to nevhodné a nedôstojné, ale asi hľadá podporu pre svoj návrh novej Komisie a takéto podkladanie sa europarlamentu jej padlo vhod.
Dnes bolo znova vidno, aký máme dvojaký meter. Nemusím s Orbánom súhlasiť, ale ako predseda vlády členského štátu EÚ, Maďarska, si zaslúži rešpekt a slušné zaobchádzanie od nás všetkých. A tá debata dnes mohla mať naozaj zmysel, ak by sme ju využili a diskutovali o ním predložených témach. My sme však dnes v plenárke iba tri hodiny zabíjali čas. Ako tie deti.
(Status na FB 9. októbra 2024)
