Po takmer štyroch rokoch vládnutia koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí došlo k rozvratu verejných financií a naša zadlženosť patrí k najvyšším v Európskej únii. Nová, prevažne sociálno-demokratická vláda Smeru SSD a Hlasu SD spolu so stranou SNS je tak nútená prijímať aj nepopulárne opatrenia, sanovať a ozdravovať verejné financie. Čuduj sa svete, tí, čo tento neblahý stav financií spôsobili, teraz mudrujú, arogantne kritizujú navrhované opatrenia vlády Roberta Fica a navrhujú šetrenie, ktoré práve oni nerobili.
Ak vláda prichádza so skutočne nevyhnutnými konsolidačnými opatreniami. mohla si predtým odpustiť výrazné zvýšenie príjmov premiéra a jeho ministrov. Problémom je najmä nezdaniteľná časť príjmov, takzvaných paušálnych náhrad, ktoré by mali byť buď zrušené, alebo aspoň zdanené. Výsmechom občanov platiacich dane takmer zo všetkého je nezdanenie takmer polovice príjmov členov vlády a poslancov NR SR. Je to papalášsky a veľmi zlý, až poburujúci príklad „šetrenia“ verejných financií.
Prečo je nevyhnutné prijímať konsolidačný balíček?
Potreba konsolidácie verejných financií je nespochybniteľná. Vyplýva z našej zadlženosti, keď tá stúpla zo 48 miliárd v roku 2019 na takmer 69 miliárd eur koncom roku 2023. Je neodškriepiteľné, že za tento stav je zodpovedná Matovičova, následne Hegerova a Ódorova vláda, ktorá zvýšila našu zadlženosť za tri a pol roka svojho bačovania o 21 miliárd eur. Ministerstvo financií uvádza, že saldo štátneho rozpočtu za vlády Smeru SD, SNS a Mostu Híd v rokoch 2016 až 2020 dosiahlo takmer 8 miliárd eur, avšak vláda OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí spôsobila v rokoch 2020 až 2023 saldo až vo výške 37,5 miliardy eur.
Spôsobili to Matovičove „atómovky“ a bezprecedentné míňanie financií, keď sa na celoplošné testovanie a očkovanie, očkovaciu lotériu a očkovací bonus vynaložilo niekoľko, viacerí ekonómovia uvádzajú viac ako 3,7 miliárd eur. Covid 19 sa stal pre vládne strany, osobitne OĽaNO výnosným biznisom, pričom finančné prostriedky boli vynaložené nepremyslene, a najmä neefektívne. Napriek použitým miliardám spôsobili proticovidové opatrenia vlády až 21-tisíc spravidla odvrátiteľných úmrtí a na následky očkovania došlo u veľkej časti obyvateľstva k oslabeniu imunity a vyvolaniu vážnych nežiaducich zdravotných problémov. Ďalšiu sekeru do verejných financií zaťala Hegerova vláda vynaložením stoviek miliónov eur na vojenskú pomoc a dodávky zbraní za 671 miliónov eur Ukrajine, o výške humanitárnej pomoci ani nehovoriac.
Vládny konsolidačný balíček; čo prináša a aké môže mať dopady
Vláda navrhla takzvaný konsolidačný balíček približne so17 opatreniami, ktoré opozícia podrobila tvrdej kritike. Je však táto kritika opodstatnená, alebo ide len o ďalšie stupňovanie napätia v spoločnosti a útokov na súčasnú vládu?
Opozícia, osobitne v tom čase OĽaNO, SaS a KDH, akosi pozabudla na to, že v čase jej vládnutia konsolidovala verejné financie len na úkor znižovania sociálnych štandardov občanov, okrem iného zrušením 13. dôchodku. Aj všetky Ódorove návrhy „z kociek lega“ k štátnemu rozpočtu na rok 2024. Opatrenia na finančnú konsolidáciu obsahovali vtedy aj zvýšenie DPH, ktoré je teraz také kritizované a mali výrazne antisociálny charakter, smerujúci k ožobračovaniu občanov.
Súčasná vláda si od konsolidácie sľubuje zníženie deficitu približne o 2,7 miliardy eur. Konsolidácia má byť rozložená do štyroch rokov tak, aby v roku 2027 klesla naša zadlženosť pod tri percentá HDP.
Problém nevidím ani tak v tom, čo obsahuje šetriaci balík, ako skôr v tom, čo tam zásadne chýba. Podľa mňa je to absencia šetrenia výdavkov na zbrojenie, ktoré sa dokonca zvyšujú.
Čo sa dá pochopiť z návrhov na šetrenie
Pohyb sadzieb DPH je nevyhnutný a opodstatnený. Všeobecne u spotrebných tovarov pôjde DPH mierne hore, na 23 percent. Nejde však o tovary každodennej spotreby. Zvýšenie cien síce zaťaží peňaženky občanov, ale malo by to byť znesiteľné. Čo je podstatné, je to, že sa znižuje DPH na všetky potraviny z 20 na 19 percent a základné potraviny až na päť percent. Do najnižšej sadzby by mali patriť aj lieky, učebnice, nájomné bývanie a gastrosektor, čo iste privítajú najmä bežní občania.
Zvýšenie či zníženie sadzieb DPH výraznejšie neovplyvní ceny tovarov. Znížená sadzba pokryje zvýšené výrobné náklady, a tak sa ceny síce výraznejšie neznížia, ale aspoň sa stabilizujú. Zvýšená sadzba tiež nepovedie k automatickému zvýšeniu cien, keďže sa výrobcovia a predajcovia snažia ceny z dôvodu predajnosti výrobkov nezvyšovať. Vláda sa popri zmenách sadzieb chce podľa slov R. Fica venovať kontrole cenotvorby, a tým i ochrane občanov pred nadmerným rastom cien.
Vláda prijala aj ďalšie opatrenia, dotýkajúce sa firiem. Pôjde o zvýšený osobitný odvod pre energetické firmy či mobilných operátorov a bude zavedený osobitný odvod pre rafinérie. Podnikatelia a firmy budú musieť počítať s daňou z finančných transakcií. Daň z príjmu pre firmy so zdaniteľným príjmom nad päť miliónov eur stúpnu na 22 percent.
Rodičovský dôchodok sa zníži a nahradí sa asignačnou daňou. Nie je to však tragické, keď budú môcť deti odviesť dve percentá zo svojich odvedených daní svojím rodičom. Budú sa však musieť rozhodnúť, či podporovať mimovládne a občianske združenia, alebo tieto prostriedky venujú svojím deťom na rôzne krúžky a či ich posunú rodičom. Väčšina dôchodcov by pritom iste podporila svoje vnúčatá a oželela by jednorazových pár 100 eur k svojmu dôchodku, ktoré aj tak spravidla končili na Vianoce práve u ich detí a vnúčat.
Niektoré návrhy občanov oprávnene iritujú
Výrazne zvýšenie ceny diaľničných známok zo 60 na 90 eur je absurdné a nepochopiteľné. Ak by sa zvýšila cena známok, tak by to bolo možné zohľadnením inflácie tak na 70 eur. Diaľnice sa výraznejšie nerozširujú a už desiatky rokov chýba diaľnične spojenie s Košicami. Toto zvýšenie postihne väčšinu vodičov a niektorých posunie na bežné „okresné“ cesty. Zvýši sa tým zaťaženie obcí, zníži bezpečnosť dopravy a negatívne sa to odrazí aj na životnom prostredí.
Zvýšenie DPH z 20 na 23 percent u kníh prinesie do rozpočtu smiešne peniaze, ale vyvolá oprávnenú vlnu kritiky. Tu zastáva rozum stáť a navrhovatelia, zdá sa, bez premýšľania zdanili aj takéto citlivé a pre spoločnosť potrebné tovary. Dá sa však predpokladať, že po tlaku verejnosti sa daň na knihy zníži.
Znižuje sa aj daňový bonus, avšak v zásade len u vyšších príjmových skupín, a tak sa napĺňa požiadavka, aby sa diferencovalo v pomoci ľuďom a pomoc by mala byť adresnejšia, smerujúca k občanom s nízkymi príjmami.
V balíčku chýbajú rastové opatrenia, podporujúce zvyšovanie HDP, ktoré by mali byť súčasťou konsolidácie a ktoré by znížili tlak na šetrenie a pomohli by k ekonomickému rastu.
Šetriť sa bude všade, len nie vo výdavkoch na zbrojenie
Všeličo možno chápať, šetriť jednoducho treba. Nedá sa však pochopiť to, že šetrenie sa má dotknúť najmä občanov, no výdavkov na zbrojenie sa to nedotkne vôbec. Robert Fico a Smer SSD i Hlas SD sľubovali pred voľbami znižovanie výdavkov na armádu, zrušenie vojenskej pomoci Ukrajine a snahu o mierové riešenie konfliktov. Nič z toho sa však nezrealizovalo, keď výdavky na zbrojenie rastú, vojenská pomoc Ukrajine, aj keď nepriama, cez súkromne firmy, veselo pokračuje a o mierových iniciatívach vôbec nepočuť.
Možno chápať potrebu obnovy obranyschopnosti našej krajiny po ministrovi Naďovi, ktorý spolu s Hegerovou vládou daroval všetky použiteľné armádne zásoby od S-300, cez Migy 29 až po zásoby munície Ukrajine. Tým ohrozil našu bezpečnosť a mal by za to pykať. Preto dnes treba modernizovať zbraňové systémy našej armády. Nie však v rozsahu, ako to robí Robert Kaliňák a v rozsahu, ktorý si nemôžeme pri našej zadlženosti dovoliť. Už predchádzajúca vláda Smeru SSD spolu s SNS zakúpila nadmerný počet drahých amerických stíhačiek F-16, ktoré nás aj s pridruženými výdavkami stáli 2,9 miliardy eur.
Ficova a Pellegriniho vláda sa zaviazala NATO zvýšiť výdavky na armádu na dve percentá HDP. Bol to však morálny, nie právny záväzok, a mnohé členské štáty ho ani zďaleka nenapĺňajú. Ak sme nútení šetriť, tak by to nemalo jednostranne postihnúť občanov, ale práve na vojenské výdavky by sme mali dávať oveľa menej. Iste by dočasne stačilo aj 1,5 percenta HDP. Teraz namiesto šetrenia Robert Kaliňák v rozpore s predvolebnými sľubmi predstavil najväčšie výdavky na zbrojenie v histórii Slovenska. Dohodol nákup protivzdušnej obrany z Izraela, čo jediné možno považovať za opodstatnené, ale pokračuje v nákupoch zbraňových systémov najmä z USA, na ktoré jednoducho nemáme. Uvažuje o amerických bojových vrtuľníkoch, aj keď predtým ich kritizoval. Zvažuje dokonca ďalšie nákupy stíhačiek F-16, hoci aj tých 14 objednaných je na také malé Slovensko priveľa. Páčia sa mu nemecké tanky Leopard a posilňuje nákupy obrnených transportérov. Ak Smer SSD oprávnene tvrdí, že Rusko nás neohrozuje a NATO nás chráni, potom na čo sú takéto miliardové nákupy moderných, no najmä drahých zbraní? Možno treba pripomenúť, že po tvrdej kritike USA sa teraz Amerika stáva naším najväčším dodávateľom zbraní. Avizované zákazky nás môžu stáť okolo päť miliárd eur. Práve takýto postup je však vo výraznom rozpore s vládou proklamovanou mierovou politikou, ako aj s výrokmi Roberta Fica ako „…vždy dám radšej peniaze na mlieko, ako na zbrane“. Zbrojné výdavky tak prakticky negujú pripravovanú konsolidáciu financií.
Záverom
Z politologického hľadiska treba pripomenúť, že opozícia znovu straší a kritizuje opatrenia, o ktorých ani nevie, aké budú mať reálne dopady. Strany ako bývalé OĽaNO, SaS, Za ľudí a neskôr i PS, ktoré boli vo vláde v rokoch 2020 až 2023, nemajú morálne právo spochybňovať a ani kritizovať konsolidačné opatrenia vlády. Podobne farizejsky sa správajúce KDH, ktoré útočí na vládu a navrhuje vylepšenia, mohlo tak robiť, ak by po voľbách vstúpilo do Ficovej vlády. Teraz sú to z ich strany len plané táraniny. Všetky opozičné strany obhajujú podnikateľov, banky či firmy a žiadajú, aby sa ich nedotkli šetriace opatrenia a aby sa práve týmto subjektom pomohlo. Občan je, ako vždy, pre nich druhoradý.
Záverom možno konštatovať, že konsolidačný balíček môže prispieť k zníženiu našej zadlženosti a konsolidácii verejných financií. Dalo sa však šetriť na armádnych výdavkoch, a tým odbremeniť bežných ľudí. Bolo by tiež potrebné výraznejšie zvýšiť mieru solidarity medzi chudobnými a bohatými, zaviesť skutočnú progresívnu daň a viac zaťažiť vysokopríjmové skupiny občanov, podnikateľov a vysoko ziskové firmy. Konsolidácia je podľa Roberta Fica „sociálne udržateľná a zároveň je historickým kompromisom“.
Navrhovaná konsolidácia pravdepodobne nebude mať výraznejšie priame negatívne dopady na občanov, a tak dúfajme, že ju v zdraví prežijeme.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
Jedna odpoveď
Pan Benkovský, odkiaľ máte info o deficite v roku. OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí spôsobila v rokoch 2020 až 2023 saldo až vo výške 37,5 miliardy eur. Štatistika ovádza niečo iné. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol ku koncu minulého roka 7,675 miliardy eur. Medziročne bol vyšší o 69,6 %, oproti schválenému rozpočtu na rok 2023 naopak nižší o 8 %. Informovalo o tom v utorok Ministerstvo financií (MF) SR. Rád by som vedel vč zdroj, lebo merád robím zo seba v debate idiota. Bohuš Géci