Podľa očakávania na Slovensku sa rozbehol mediálny lynč voči Miroslavovi Šatanovi za rozhodnutie Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja (VV SZĽH) umožniť hráčom z KHL účasť v reprezentácii počas kvalifikácie na zimnú olympiádu 2026. Samozrejme, daná téma dlhodobo rozdeľuje spoločnosť a SZĽH sa ocitol v zložitej situácii. Avšak práve absurdné argumenty pri pokuse o mediálny lynč potvrdzujú, že sa rozhodol správne. Dúfajme, že táto štvavá propaganda nenaruší klímu v hokejovej reprezentácii.
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Väzby hokeja na ruskú a americkú armádu
Taliban a kriket v Afganistane
Mediálna moralizácia a jej limity
Väzby hokeja na ruskú a americkú armádu
Agresivita novinárov proti Miroslavovi Šatanovi sa prejavila priamo na tlačovej konferencii k nominácii na olympijskú kvalifikáciu, ktorá sa uskutoční 29. augusta – 1. septembra. Od novinára denníka Šport tam zaznela nasledujúca otázka: „… existuje štatút reprezentanta, kde sa píše o morálnych, etických hodnotách toho hráča… KHL, dobre vieme, že je propaganda. Či oni neporušujú ten štatút reprezentanta?“ Miroslav Šatan však novinárovi odpovedal rozumne: „My sme tu pre všetkých, reprezentujeme celé Slovensko… a ešte by som ti povedal, aby si robil menej aktivizmu, a viacej športovej novinárčiny, kritizoval viac športové veci a robil menej politiku.“ KHL je predovšetkým športová súťaž, hoci sa dá chápať aj ako nástroj na propagáciu Ruska a jeho politiky. Neplatí to ale v takej miere, ako o tom píšu naši novinári. Na mediálne dezinformácie, napr. o používaní písmena Z, poukázal aj Andrej Podkonický, ktorý v KHL pôsobí ako asistent trénera v Omsku. Samozrejme, Rusko sa vo februári 2022 dopustilo protiprávnej invázie, ktorú treba odsúdiť, ale pri téme protiprávneho konania nie je žiadnou výnimkou. Priam ukážkovo sa núka porovnanie s Izraelom, kde sú väzby medzi športom a armádou očividné. Izrael už desaťročia protiprávne okupuje cudzie územia, z ktorých časť dokonca anektoval – o masakroch v súčasnej Gaze úplne pomlčím. Napriek tomu Izrael z MS v hokeji nevylúčili. A ak by niektorý slovenský hokejista hral v Izraeli, mainstreamovým médiám na Slovensku by to zrejme nevadilo.
Slovenskí hokejisti tiež hrávajú v slávnej NHL a hrali tam aj v čase najhorších amerických agresií na Blízkom východe. „Nerozborné väzby medzi NHL a armádou USA“ sú dlhodobo známe a potvrdzujú sa i v časoch amerických vojenských operácií. O téme som už opakovane písal (tu Bojkot hokejových MS 2024 v Česku?, tu Hokejisti z KHL? Ukrajina proti nim hráva…)Netreba spomínať, že medzi sponzorov NHL patrí aj Navy Federal Credit Union, finančná inštitúcia pre ozbrojené sily a veteránov. Zaujímavé sú však i vzťahy jednotlivých klubov NHL a americkej armády. Zvlášť očividný je tento vzťah v prípade tímu Florida Panthers, aktuálneho víťaza Stanley Cupu. Vlastníkom klubu je totiž Vincent Viola, absolvent vojenskej akadémie vo West Pointe a major v zálohe. Nebudem špekulovať, nakoľko mu armádne konexie pomohli zbohatnúť na rope a nehnuteľnostiach, ale Viola bol v roku 2016 aj hlavným kandidátom na štátneho tajomníka pre armádu (druhá najvyššia funkcia v sektore obrany USA) a len nejasnosti finančného charakteru mu zabránili nastúpiť do funkcie. Úzky vzťah s armádou je typický aj pre Las Vegas Knights, víťaza Stanley Cupu z minulého roku. Tento klub vlastní ďalší absolvent West Pointu Bill Foley a jeho hokejisti pestujú úzke väzby s armádou.
Taliban a kriket v Afganistane
Na tlačovej konferencii SZĽH k nominácii sa však „blysol“ hlavne novinár z TV Markíza, a to s takouto hypotetickou otázkou: „… keby niektorý hráč hral napríklad za Taliban a mal by výkonnosť na úrovni reprezentanta, či by bolo aj tak v poriadku ho zavolať. Lebo ja osobne mám svoj názor, nevidím rozdiel v tom, keď hrá v KHL alebo za Taliban.“ Na túto otázku reagoval Miroslav Šatan príhodným spôsobom: „…Skúste rozmýšľať, keď sa pýtate, neviem, či s Talibanom to je normálna otázka.“ Samozrejme, otázka o Talibane je už principiálne absurdná a provokatívna a v súvislosti s KHL znie na prvý pohľad nezmyselne, pretože Taliban nie je športový klub, ani športová súťaž a slovenský hokejista nemôže preto ani teoreticky hrať za Taliban. Okrem toho Afganistan nemá hokejovú súťaž. Sú tam však populárne iné športy, najmä kriket a ten dosahuje úspechy aj medzinárodne.
Afganistan ovládaný Talibanom sa zúčastnil na MS v krikete v roku 2023, kde skončil na šiestom mieste, pričom porazil dokonca aj obhajcu titulu Anglicko. Na rozdiel od iných športov, najmä ženských, zaujíma súčasný Taliban voči mužskému kriketu ústretový postoj a plánuje vytvoriť silnú domácu súťaž. Samozrejme, po ovládnutí krajiny Talibanom v roku 2021 sa niektoré západné štáty pokúsili preniesť nesúhlas s politikou hnutia aj do kriketu a napr. Austrália zrušila vzájomný zápas s Afganistanom. Austrálska iniciatíva však Talibanu neuškodila, naopak, vzbudila v krajine veľkú nevôľu voči Západu. Mnohí Afganci zareagovali na sociálnych sieťach hnutím proti politizácii kriketu #StopPoliticsinCricket a afganský hráč Rashid Khan na protest dokonca bojkotoval austrálsku ligu. Afganci sú na západné mentorovanie v oblasti ľudských práv citliví a berú to často osobne, napr. jedna z legiend afganského kriketu Allah Dad Noori, ktorého švagor strávil ako nevinný človek dlhý čas v tábore na Guantáname.
Pri absurdnom porovnávaní KHL a Talibanu navyše zaráža fakt, že voči športovcom, ktorí „hrajú za Taliban“ sa neuplatňujú také prísne sankcie ako voči športovcom, ktorí hrajú v KHL. To platí najmä pre hráčov kriketu, avšak okrem kriketu treba spomenúť aj LOH 2024 v Paríži, kde sa zúčastnilo šesť afganských športovcov. Na prvý pohľad to síce nie je vysoký počet, ale viac než v Tokiu 2021 (5 športovcov) či v Riu 2016 (3). Afganci sa na olympiáde zúčastnili napriek tomu, že medzi Medzinárodným olympijským výborom (IOC) a Talibanom existujú ostré rozpory. Predstaviteľov Talibanu do Paríža nepozvali a dôvodom bol najmä ich reštriktívny postoj voči ženskému športu. Tento postoj je naozaj ťažko pochopiteľný a otvorene diskriminačný voči ženám, avšak ani on sa nestal dôvodom pre úplne vylúčenie Afganistanu z olympiády. Je paradoxné, že ruskí športovci boli postihovaní prísnejšie. Na rozdiel od Afganistanu sa Rusko na parížskej olympiáde nemohlo zúčastniť a obrovská väčšina jeho športovcov, často favoritov vo svojich disciplínach, bola z olympiády administratívne vylúčená. Aj v prípade ľadového hokeja je len malá šanca, že by sa Rusko na ZOH 2026 mohlo zúčastniť, podobne ako sa nemohlo zúčastniť na posledných troch MS v hokeji. O absurdnom vylúčení Bieloruska, ktoré žiadnu vojnu nevedie, netreba ani hovoriť…
Mediálna moralizácia a jej limity
Pokusy o mediálne moralizovanie pri rozhodnutí o účasti hráčov z KHL v slovenskej reprezentácii prinášajú do budúcnosti aj ďalšie riziká. Na tlačovej konferencii ich veľmi dobre vystihol Miroslav Šatan, keď povedal: „Tvoja morálka je tvoja morálka, každý človek má inú morálku. Na Slovensku žijú ľudia, ktorí rôzne volia. Nás to nezaujíma, ako volia. My sme tu pre všetkých, či sú napravo, naľavo, či sú kresťania alebo ateisti.“ Rôzne morálne náhľady sa môžu totiž prejaviť nielen pri téme Ruska, ale aj pri krajinách ako Izrael (kvôli Palestíne) alebo Čína (kvôli Taiwanu). Pritom práve to sú krajiny, kde má hokej potenciál na rozvoj a v budúcnosti sa tam môžu vytvoriť zaujímavé súťaže, kde budú hrať i slovenskí hokejisti.
Avšak nielen zahraničná politika a jej presah do hokeja prináša riziko neprimeranej moralizácie. Potenciálne dôvody pre vylučovanie z reprezentácie by sa dali nájsť pri ďalších morálnych dilemách. Platí to napr. pre otázku o umelom prerušení tehotenstva. To z morálnych dôvodov odmieta veľká skupina občanov, pretože považuje potraty za „genocídu neviniatok“. Táto nemalá skupina občanov síce nemá v médiách prevahu, ale to sa v budúcnosti môže zmeniť. Čo potom, keď začnú kričať, že krajinu nesmú reprezentovať tí, ktorí podporujú legalitu potratov? A čo s tými hokejistami, ktorých sponzorujú farmaceutické firmy, vyrábajúce tzv. potratové tabletky? Rovnako zaujímavá je otázka tzv. aktívnej eutanázie. Čo s tými hokejistami, ktorí hrajú hokej v krajine, kde sa eutanázia pripúšťa, napr. Kanada? Treba vylúčiť z reprezentácie aj ich? V spoločnosti však existuje veľa ďalších morálnych dilem, kde to, čo jedni presadzujú, považujú iní za zločin: od otázky legalizácie konkrétnych drog až po podporu zbrojenia. Pri všetkých týchto témach majú rôzni hokejisti odlišné názory či väzby, ak však z týchto otázok vytvoríme morálne dôvody pre vylučovanie z reprezentácie, nikdy poriadnu reprezentáciu nezložíme.
