Dlhodobo som bol účastníkom politiky na Slovensku, a i teraz ju pozorne sledujem. Ak sa vrátime o dákych päť rokov, v lete boli prázdniny nielen na školách, ale i v politických stranách, ktoré dali aspoň v tomto čase ľuďom pokoj. Bol čas dovoleniek, ale i akási uhorková sezóna v politike. Od volieb v roku 2020 s nástupom totálne nekompetentných ľudí vo vládach Matoviča a Hegera, takzvanej úradníckej vlády a víťazstva Smeru SSD v predčasných voľbách to už vôbec neplatí. Možno teda konštatovať, že uhorky sa síce ďalej rodia, no uhorkovej politickej sezóny v tomto roku zase niet.
V tejto časti príspevku sa chcem venovať dvom zahraničnopolitickým témam. V posledných mesiacoch boli dominantnými témami pokračujúca vojna na Ukrajine a voľby do Európskeho parlamentu (EP) i zostavenie nového vedenia EÚ.
Vojna na Ukrajine pokračuje, vyhovuje to totiž všetkým mocným
Netreba byť zahraničnopolitickým analytikom, aby sme pochopili, že agresívna vojna Ruska voči Ukrajine zainteresovaným stranám vyhovuje. Rusko síce pomaly postupuje, získava nové územia a posilňuje si svoju budúcu vyjednávaciu pozíciu. Zdá sa, že mnohí predstavitelia USA, NATO, EÚ, ani samotný prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj to doteraz nechápu.
Na rozdiel od prezidenta Petra Pellegriniho, ktorému sa, mimochodom, veľmi čudujem, som presvedčený, že išlo o vyprovokovanú vojnu. Spôsobili ju jasné snahy USA prijať Ukrajinu čo najskôr do NATO napriek prísľubom z minulosti, keď sa Spojené štáty a ich spojenci istým spôsobom zaviazali neposúvať hranice štátov NATO až k ruským hraniciam. Rozpínajúce sa NATO má svoje vojenské základne okolo hraníc Ruska a rozširuje ich do ďalších krajín prijatých do NATO, ako je Fínsko. Podľa vyjadrení dosluhujúceho šéfa NATO Stoltenberga: „Otázkou nie je, či Ukrajina vstúpi do NATO, ale kedy sa tak stane.“ Zaklincoval to výrokom: „Cesta Ukrajiny do Aliancie je nezvratná“.
Vojna na Ukrajine prerástla do dlhodobej vojny a jej základným znakom je, že nejde o Ukrajinu, ale o snahu USA čo najviac oslabiť Rusko. Ide o vojnu USA a NATO proti Rusku na území Ukrajiny a prostredníctvom ukrajinských vojakov. Predstavitelia NATO síce tvrdia, že tento vojenský – už zďaleka nielen obranný pakt – do vojny zapojený nie je, no fakty hovoria o niečom inom. Väčšina členských štátov NATO dodáva na Ukrajinu moderné útočné zbrane, okrem iného i americké stíhačky F-16, či rakety dlhého doletu, ktoré so súhlasom štátov NATO môžu zasiahnuť i na území Ruska. Členské štáty školia ukrajinských vojenských špecialistov a sú aj personálne zapojené do tejto vojny. Niektorí z členov NATO dokonca zvažujú podľa ich lídrov, vrátane francúzskeho prezidenta Macrona, priame zapojenie vojakov týchto štátov do vojnového konfliktu na území Ukrajiny. Na ostatnom samite NATO sa rozhodlo dokonca o koordinácii vojenskej podpory Ukrajiny, čo inak povedané, nie je nič iné, ako účasť NATO v tejto vojne. Už tam chýba na zbraniach a uniformách vojakov len logo NATO a zástava USA.
Ukrajinu podporujú všetky štáty EÚ a NATO napriek tomu, že s ňou nemajú žiadne zmluvné vzťahy a nemajú s ňou nič spoločné. Zatiaľ nik s predstaviteľov NATO ani EÚ nevysvetlil, ako je možné takto priamo vojensky podporovať krajinu, akou je Ukrajina, ktorá nie je členom ani jedného z týchto zoskupení. Tu žiadne pravidlá, žiadne články NATO vrátane toho známeho piateho neplatia?!
Z mierového projektu EÚ sa stala zbrojárska firma podporujúca vojnu
Do vojny na Ukrajine sa od jej začiatku zapája aj EÚ, predovšetkým dodávkami zbraní a munície. EÚ okrem toho poskytne Ukrajine len v jednom roku 40 miliárd eur. Čo tak keby tieto každoročné miliardy, vynaložené na zbrane zabíjajúce ruských i ukrajinských vojakov a civilistov, vynaložila EÚ na riešenie sociálnych problémov vlastných občanov, na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi, či na zdravotníctvo a zmierňovanie chudoby?
Nuž a za túto obrovskú a všestrannú pomoc Ukrajina, pravdepodobne s tichým súhlasom EÚ, zastavila prepravu, dodávky ruskej ropy od Lukoilu ropovodom Družba na Slovensko i do Maďarska. Zaujímavé je, že dodávky do Poľska a Nemecka cez územie Bieloruska veselo pokračujú. Natíska sa otázka, či náhodou nejde o trest pre Slovensko a Maďarsko za odmietnutie dodávok zbraní Ukrajine a ich snahu o mierové riešenie vojnového konfliktu.
Vojnu na Ukrajine nemajú záujem ukončiť ani USA
Spojeným štátom vyhovuje vojnový konflikt, na ktorom zarábajú miliardy, a ktorý sa koná ďaleko od ich hraníc. Navyše, dôsledky vojny ponesie Európa a EÚ sa tým ekonomicky značne vyčerpá. V USA vždy vládli protiruské nálady a snahy o oslabenie vplyvu Ruska vo svete. USA sa snažia o rozvrat ruskej ekonomiky a vojenskej sily, zatiaľ však bezvýsledne. Vojenskopriemyselný komplex Spojených štátov zarába na tejto vojne miliardy dolárov a týchto ziskov sa tak ľahko nevzdá. Rovnako americké banky požičiavajúce Ukrajine miliardy dolárov budú chcieť tieto investície dostať späť. Buď ich splatí Ukrajina, čo je nemožné, alebo ich splatia štáty EÚ vrátane Slovenska, no najskôr dôjde ku konfiškácií obrovských úrodných lánov Ukrajiny a jej nerastného bohatstva.
Na ilustráciu skutočných motívov USA vo vojne na Ukrajine uvádzam vyjadrenie Mitch McConnella, senátora za Republikánsku stranu, ktoré poskytol v rozhovore pre web Jouwatch. Je to prekvapivo otvorené a priamočiare svedectvo o skutočných cieľoch a pozadí americkej podpory Ukrajine. USA spojili obnovu svojich ozbrojených síl so stratégiou zahraničnej politiky: „Jednoducho nahrádzame zbrane, ktoré posielame na Ukrajinu, modernejšími zbraňovými systémami. USA: Robia to, čo je pre ich krajinu najvýhodnejšie. Sú to opäť Európania a najmä Nemci, ktorí sa ako užitoční idioti premieňajú na poslušných otrokov Washingtonu a zúčastňujú sa na tejto priehľadnej hre bez toho, aby presadzovali svoje vlastné záujmy.“ Amerika ako vždy na vojne zarobí, zostane mimo vojny a vyčerpá sa nielen Rusko, ale i samotná EÚ ako ekonomický súper USA.
Východiskom z vojnovej tragédie na Ukrajine je len zastavenie paľby a následné mierové rokovania. Tým by sa zabránilo státisícom úmrtí na ukrajinskej i ruskej strane vrátane civilistov a zbedačovaniu Ukrajiny a jej ľudu na úkor USA.
Po eurovoľbách sme svedkami ďalšieho úpadku EÚ
Voľby do Európskeho parlamentu (EP) nedopadli podľa predstáv globalistických elít. Výrazne posilnila krajná pravica, pričom sa čiastočne oslabila progresívno-liberálna i sociálno-demokratická frakcia. Naopak vznikla nová, pomerne silná frakcia Patriotov.
Najväčšou a najvplyvnejšou skupinou v EP je Európska ľudová strana (EPP), druhou najsilnejšou skupinou sú Socialisti a demokrati S&D a treťou frakciou sa stali práve Patrioti pre Európu. Sú tam ešte Európski konzervatívci a reformisti (ECR), liberáli z Obnovme Európu (RE), Zelení a Skupina Ľavica. Najnovšou, no najmenšou frakciou je Európa suverénnych národov (ESN), kde jedným z troch podpredsedov je aj Milan Uhrík z Republiky. Problémom EÚ sú však nielen nové frakcie a nezaradení poslanci EP, medzi ktorých patria aj europoslanci Smeru SSD a Hlasu SD.
EÚ zvolením Ursuly von der Leyen klesá ku dnu
Jej opakovaná voľba do funkcie šéfky eurokomisie je symbolom neschopnosti EÚ ďalej napredovať. Táto dáma s jej korupčnými škandálmi a nákupom vakcín Pfizer okradla daňových poplatníkov EÚ o 2,7 miliardy eur. Je predstaviteľkou vojnových štváčov v EÚ namierených proti Rusku a bezbrehej podpory Ukrajiny na úkor záujmov občanov EÚ. Tvrdo presadzuje zelenú politiku „grindílu“, je predstaviteľkou oslabovania vplyvu EÚ, úpadku jej demokracie, ako i ekonomickej konkurencieschopnosti.
Možno sa preto na záver tejto časti stotožniť so slovami Eduarda Chmelára, že také arogantné, nekompetentné a skorumpované elity svet ešte neviedli. „Fraška, ktorá sa udiala v Európskom parlamente, je výsmechom európskej myšlienky, výsmechom demokracie a predovšetkým výsmechom toho okázalého „boja proti korupcii, klientelizmu a netransparentnosti“.
Ak si situáciu po eurovoľbách zosumarizujeme, tak si nutne musíme položiť otázku, kam vlastne kráča svet a Európska únia, prežijeme to vôbec?
Koniec 1. časti
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
2 Responses
Slovensko platiť bude!
Matovičova/Hegerova/Ódorova vláda navrhla, NR SR schválila a Čaputová urýchlene podpísala novelu zákona o mimoriadnych štátnych zárukách, na základe ktorého ručíme za ukrajinské dlhy voči bankám, ktoré Ukrajine poskytli úvery. Ich splatnosť je vraj 30. augusta.
Môžeme sa tešiť … Alebo, žeby Ukrajina bez problémov splácala?:-).
Mňa ako radového občana nesmierne poburuje zneužívanie moci verejných činiteľov predstaviteľmi našej takzvanej euroatlantickej „demokracie“. Veď sa k nám správajú ako k pacientom zbavených svojprávnosti na psychiatrických oddeleniach so zvláštym režimom z titulu straty aj posledných zvyškov ich kognitívnych funkcií zodpovedných za kritické myslenie. Tá ich propaganda je minimálne taká desivá a zničujúca na elimináciu aj posledných zvyškov nielen chápania súvislostí, ale aj empatie voči všetkým príslušníkom našej aktuálnej civilizácie, akú živila tá nacistická v 30-40´rokoch minulého storočia. A to všetko len pre zachovanie status quo moci tých jeho extrémne bohatých „elít“, ktorí jej nikdy nemali dosť a to všetko aj za tú najvyššiu cenu, ktorou je údajne cena ľudského života, ktorú degradovali len na štatistický údaj akýchsi vedľajších strát v mene ich vyššieho princípu. Kedy si už tá väčšina občanov kŕmená zvrátenosťou „ideológie“ slúžiacej výhradne na uchovanie a rastu moci toho aktuálneho „cisára pýšiaceho sa s novými šatami“ zloží z očí tie ním predpisované okuliare a konečne uvidí tú jeho zvrátenú nahotu. To už ani čistá ničím nenakazená duša detí a ani alkoholom eliminovaný strach z moci toho cisára už nedokáže odhaliť tú nahotu vrátane nahoty všetkých poslušných lokajov slúžiacich novodobému cisárovi? Dokedy ešte budeme nútení znášať toto ponižovanie? Už si pripadám, ako by som sa pozeral na ten náš svet ako cez okno do psychiatrickej liečebne. Nič tak neubližuje a neškodí duševnému zdraviu mládeže a celej spoločnosti, ako tichá a poslušná tolerancia uvedeného stavu, len „aby sme neboli za hlupákov a neschopných k výkonu na prácu vo svojom úrade“… stále aktuálny odkaz H.Ch.Andersena. https://www.youtube.com/watch?v=XPxJzwr1neY