Alojz Hlina: Robte, kým vládzete!

V stredu 16. 4. 2024 som si pozrel reláciu Kráľ na ťahu na televíznej stanici TA3. V diskusii moderovanej Braňom Králom stáli proti sebe Ľuboš Blaha a Alojz Hlina. Diskusia prebiehala tak, ako sa dalo očakávať. Pán Blaha, ako sme u neho zvyknutí, si stál za svojimi politickým názormi a rázne obhajoval politiku sociálneho štátu. Postoj pána Hlinu v tomto momente bol pravicovo-liberálny. Pán Hlina svoje názory v minulosti menil podľa toho, v akej strane práve bol. Po vstupe do KDH sa stal hneď jeho predsedom. Vtedy som si premietol scénu z filmu „Pacho hybský zbojník“. Keď mu zbojníci ponúkli miesto v ich  družine, Pacho hneď súhlasil, ale s podmienkou, že bude ich kapitánom. Na rozdiel od pána Hlinu, Pacho ostal svojim chlapcom verný, no z pána Hlinu sa zanedlho stal pravicový liberál. V tejto súvislosti som si pripomenul scény z filmu „Limonádový Joe“. Keď sa v meste Stetson City objavil Limonádový Joe, všetci zákazníci prebehli z Trigger-Whiskey-Saloonu do Kolaloka Saloonu. Kam vietor, tam plášť. No v našej politike takýchto „migrantov“ z jednej politickej strany do druhej, tretej… atď. je na Slovensku možno viac, ako jej stabilných členov.

V tejto debate ma zaujal názor či vyjadrenie pána Hlinu. Na otázku moderátora, ako naštartovať ekonomiku, čo by mala vláda robiť, odpovedal. „Choďte do roboty! Robte, kým vládzete, zarábajte, kým vládzete, ak by ste mohli. Štát nie je na to, aby sa staral o tých, čo sa vládzu o seba postarať. Štát je tu na to, aby sa postaral o tých, čo sa nevládzu o seba postarať. Ak bude štát dneska platiť tým, čo sa vládzu o seba postarať, tak to celé spadne a tí, čo už nevládzu, pomrú od hladu.“

Trochu som sa zamyslel nad týmto názorom. Hneď prvá veta „Choďte do roboty!“ – to na Slovensku skoro nikto nerobí?! „Robte, kým vládzete.“ Mnoho ľudí sa vládze aj vo vysokom veku o seba postarať, ale to neznamená, že by mali robiť do úmoru. Mnoho osemdesiatnikov je ešte čulých, niektorí si niečo dopestujú v záhradke, niečo možno zarobia ručnými prácami alebo v službách, postarajú sa o vnúčatá a sú schopní vykonávať mnoho ďalších užitočných činností. Títo ľudia majú často aj svoje zdravotné problémy a  ich počet pribúda. No podľa pána Hlinu je to ich problém, veď ešte vládzu. Štát by sa nemal o nich zaujímať. Rozoberať, v tejto súvislosti, úroveň zdravotnej starostlivosti, je ako nosiť drevo do lesa. Mnohí skôr zomrú, ako sa dočkajú potrebnej operácie. K tomuto trochu čierneho humoru: Môj kamarát nechce ešte umrieť len preto, lebo čaká na akcie v krematóriu. Má dosť zdravotných problémov ako väčšina z našej generácie (pred osemdesiatkou), ale zatiaľ štát žiadne zľavy neponúka.

Ako sa postará štát o tých, čo nevládzu? Pôjdu do starobinca. Názov Dom dôchodcov a Dom sociálnych služieb je v tomto prípade zavádzajúci. V tomto zariadení, podľa ekonomickej situácie, dostanú príslušnú opateru. Možno aj jedno teplé jedlo denne. Rodina sa nebude môcť o nich postarať, lebo všetci jej príslušníci musia intenzívne pracovať. Najprv mi napadlo, že ide o sociálny darwinizmus najhrubšieho zrna. Keď som sa nad tým neskôr zamyslel, tak sa tento názor pána Hlinu viac blíži k ideológii nacizmu v Tretej ríši. Tam sa nepohodlní ľudia a ľudia neárijskej rasy likvidovali aj otrockou prácou.

Pred „pandémiou“ som pravidelne chodieval na koncerty do Reduty, ale aj na operné predstavenia, najradšej do historickej budovy SND. Na tieto koncerty a predstavenia chodilo veľa dôchodcov z Rakúska. Niekedy obsadili aj tri-štyri autobusy. Boli upravení, vyzerali spokojní a oddýchnutí a predstavenie si vedeli užívať. Budú mať takéto možnosti aj naši dôchodcovia, keď riadenie štátu a jeho ekonomiku preberú do rúk pravicoví liberáli? Je to len utópia.

Úvodné foto: ta3.com