Celú svoju profesionálnu kariéru, od študentských čias a ešte aj v dôchodku, som strávil v chemickom, fyzikálnom a fyzikálno-chemickom laboratóriu. Moja práca bola zameraná hlavne na experimenty, pri ktorých som sa zoznámil s jednoduchými prístrojmi až po zariadenia, ktoré pracovali s veľkou presnosťou a výsledky vyhodnocoval počítač s optimálnym programom. Vybavenie laboratórií bolo v období socializmu pomerne skromné, no naučilo nás to improvizovať. Analógový signál z prístroja sme postupne, tak ako sa vyvíjali možnosti elektroniky, dokázali digitalizovať a nahrať do počítača a pomocou vhodného programu vyhodnotiť. Po roku 1989 sme sa vďaka pobytom v zahraničí dostali k výkonnejším zariadeniam. U nás to bolo stále poskromnejšie. Veda bola, je a podľa preferencií hodnôt politických predstaviteľov, aj bude podfinancovaná.
Na dôchodku som stále v kontakte s bývalými kolegami a mám možnosť sledovať vývoj v niektorých oblastiach vedy a v nových technológiách. Viac času mi ostáva aj na porovnávanie, nielen vývoja vedy a techniky, ale aj na zmeny vzťahov medzi ľuďmi, ktoré tento pokrok vyvoláva. Vyzerá to tak, že rozvoj vedy a jej výsledky už čoraz menej slúžia len v prospech človeka, ale čoraz viac vzniká možnosť jej zneužitia. Ono to bolo vždy, no čoraz viac sa výsledky vedy zneužívajú, a to už nielen priamo na vojenské účely, ale aj na manipuláciu celej spoločnosti. Nadnárodné organizácie (WHO, MMF, WTO atď.,) začínajú určovať smer globalizácie ľudskej spoločnosti. Na prispôsobenie ľudí na nové podmienky sa dajú efektívne využiť aj metódy génového inžinierstva. Tento proces je a bude čoraz viac riadený umelou inteligenciou. Znepokojujúce je to, že si to málokto uvedomuje.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Globalisti pripravujú projekt reštartu nového fungovania ľudskej spoločnosti. Zaviedli predstavu komunity, v ktorej nikto nič nevlastní, ale všetci budú šťastní (Klaus Schwab). Napr. projekt 15-minútových miest. Všetko bude dostupné bez dopravných prostriedkov do 15-tich minút. Všetci budú mať zamestnanie, bývanie, naprogramovanú zábavu a pod. Títo projektanti si neuvedomujú, že umelá inteligencia začne riadiť aj ich a tiež stratia svoju identitu. Ak porovnám spôsob života mojej generácie, generácie mojich rodičov a starých rodičov, ten sa v priebehu času podstatne nemenil.
Porovnanie zmeny súčasného života s víziou života v najbližšej budúcnosti mi evokuje spôsob fázového prechodu. V tomto procese sa spôsob života a vzťahy medzi ľuďmi menili skokom. Napr. pre porovnanie s prírodnými procesmi, voda má fázu plynnú, kvapalnú a pevnú, vlastnosti každej fázy sa tiež skokom líšia. Zjednodušene sa dajú vlastnosti týchto troch fáz vyjadriť nasledovne: V plynnej fáze 18 gramov vody (1 mol) zaberá pri teplote 25 oC a tlaku 100 kPa približne objem 25 litrov. Molekuly vody zaoberajú celý, objem, ktorý majú k dispozícii a molekula vody sa môže nachádzať na hociktorom mieste vymedzeného priestoru. Molekuly sú od seba dosť ďaleko na to, aby mohli medzi sebou navzájom výrazne interagovať. Ich energia je daná teplotou systému. Ochladzovaním tohto systému, zvyšovaním tlaku (zmenšovaním objemu) vzniknú podmienky, že molekuly z plynnej fázy prejdú do fázy kvapalnej. V tejto fáze je objem 18 gramov vody už len cca 18 mililitrov. Vzdialenosti medzi molekulami v tejto fáze umožnia ich vzájomnú interakciu. V prípade vody sú to vodíkové väzby. Vďaka nim vytvoria molekuly vody rôzne zhluky, štruktúry, ktoré sú ale nestabilné, rýchlo sa rozpadajú, no zároveň sa tvoria nové. Pokiaľ sa nemení tlak, teplota, objem, systém ostáva v dynamickej rovnováhe. Tento systém ešte stále umožňuje molekule vody postupne prejsť do hociktorého miesta objemu. Ďalším ochladzovaním stráca systém energiu a voľný pohyb molekúl sa obmedzí tak, že ostanú, zamrznú, na jednom mieste a ich pohyb bude obmedzený len na kmitanie okolo rovnovážnej polohy.
Nová organizácia ľudskej komunity, po veľkom resete, bude fungovať na princípe organizácie niektorých druhov hmyzu, napr. mravcov, len s vyššou úrovňou technológie. No sú mravce šťastné? Môže sa v takejto spoločnosti rozvíjať umenie, filozofia, veda? V takejto spoločnosti ľudia nebudú potrebovať vedomosti z histórie, umenia, lebo im už nebudú rozumieť. Postačí im stupídna zábava pred televíznymi stenami, do ktorej sa budú zapájať aj diváci, ako o tom píše Ray Bradbury v románe 451 stupňov Fahrenheita už v r. 1953 (český preklad Baronet, Praha 2001). Ale veď tento systém primitívnej zábavy už naplno funguje.
Nepribližujeme sa veľkým resetom k limitom ľudskej civilizácie? Neskončíme ako molekuly vody v pevnej fáze s minimálnym stupňom voľnosti? Je to dané ľudskou podstatou a osudom ľudskej spoločnosti, ktorému sa nevyhneme? Čoraz viac si v tomto období spomínam na Sofoklovu tragédiu Kráľ Oidipus. Oidipus sa úporne snažil vyhnúť krutej veštbe, podľa ktorej zabije svojho otca a ožení sa so svojou matkou. Napriek jeho úpornej snahe vyhnúť sa tejto hroznej veštbe jeho osud sa podľa nej nakoniec naplnil. Tento príbeh vynikajúco spracoval v rovnomennom filme v r. 1967 Pier Paolo Passolini.
Akým smerom sa pohne umelá inteligencia? Zistí, že ľudská spoločnosť je zbytočná a jednoducho nás zruší? Možno nastane evolúcia strojov, tak ako to predpovedá v románe Nepremožiteľný Stanisław Lem (1963), český preklad, Plus 2018.
